Napriek tomu, že si to neuvedomujeme, sú všade. Prebiehajú stále. Okolo, aj priamo v nás. Chemické reakcie sú deje, pri ktorých reaguje jedna alebo viacero látok za vzniku jedného alebo viacerých produktov. Pri reakcii sa mení chemické zloženie aj štruktúra hmoty, pôvodné väzby zanikajú a vznikajú nové. Atómy pri chemickej reakcii nevznikajú, Read more…
Chemická rovnica Chemická rovnica je zápis, ktorým popisujeme chemickú reakciu. Vyjadruje počiatočný a konečný stav reakčnej sústavy, teda reaktanty a produkty. Prvky zapisujeme vždy značkami, zlúčeniny vzorcami. Na ľavej strane uvádzame reaktanty, na pravej produkty. Pri vratných reakciách je toto pravidlo porušené. Obe strany rovnice sú navzájom spojené šípkou smerujúcou od reaktantov k produktom. Read more…
Rádioaktivita Rádioaktivita je schopnosť atómových jadier niektorých prvkov premieňať sa na atómové jadrá iných prvkov, pri čom vyžarujú neviditeľné rádioaktívne žiarenie. Rádioaktivita môže byť umelá, alebo prirodzená. Prirodzenou je samovoľná premena v prírode sa vyskytujúcich rádioaktívnych nuklidov – v prírode ich je asi 50. Produkujú tri typy žiarenia, ktoré si popíšeme neskôr. Read more…
Chalkogény – zlúčeniny Zlúčeniny kyslíka Voda Voda je najrozšírenejšia zlúčenina vodíka aj celkovo látka na Zemi. Môže byť voľná, takisto sa však vyskytuje aj vo viazanej forme v zemskej kôre, na povrchu Zeme (hydrosféra) a atmosfére (pary, oblaky). Kvapalná voda v prírode nie je čistou látkou, obsahuje množstvo prímesí. Pri normálnych podmienkach je čírou bezfarebnou Read more…
Chalkogény Chalkogény, alebo prvky VI.A skupiny majú šesť valenčných elektrónov. Patria sem kyslík, síra, selén, telúr a polónium. Všetky majú viacero izotopov. Kyslík sa od zvyšných prvkov v tejto skupine výrazne líši, ostatné sú si svojimi vlastnosťami podobné. S rastúcim protónovým číslom týchto prvkov rastie aj ich kovový charakter:– kyslík a síra sú nekovy, Read more…
Vzácne plyny Vzácne plyny sú stabilné, nezlučujú sa. Ale poďme postupne. Chemické prvky patriace do skupiny vzácnych plynov – hélium, neón, argón, kryptón, xenón a radón – sa nachádzajú v poslednej skupine periodickej tabuľky prvkov, teda v VIII.A skupine. Všetky okrem hélia majú na valenčnej vrstve osem elektrónov, majú dobudovanú valenčnú vrstvu. To je príčina Read more…
V tomto článku si povieme o zlúčeninách halogénov. Halogény sa nachádzajú v VII.A skupine periodickej sústavy prvkov. Sú to: fluór (F), chlór (Cl), bróm (Br), jód (I) a astát (At). Halogénvodíky Halogénvodíky sú zlúčeniny, ktoré vznikajú priamym zlučovaním halogénu s vodíkom, alebo neutralizáciou. Sú to bezfarebné plyny s charakteristickým zápachom, ktoré tvoria jednu Read more…
Halogény – skupina Do skupiny halogénov, alebo prvkov VII.A skupiny zaraďujeme prvky: fluór, chlór, bróm, jód a astát. So stúpajúcim protónovým číslom klesá ich reaktivita. Valenčné orbitály atómov s menším protónovým číslom sú bližšie k jadru, čo spôsobuje, že ich elektróny sú viazané pevnejšie, ako pri atómoch s väčším protónovým číslom. halogény v PTP Halogény majú Read more…
Kovy alkalických zemín Týmto názvom označujeme niektoré prvky II.A skupiny, ale nie všetkých šesť prvkov z II.A skupiny sa radí medzi kovy alkalických zemín. Patria sem len štyri prvky s podobnými vlastnosťami: vápnik, stroncium, bárium a rádium. Berýlium a horčík sa od nich svojimi vlastnosťami líšia. V rámci periodickej tabuľky sú v rovnakej skupine, ale neradíme ich medzi kovy alkalických Read more…
Alkalické kovy Medzi alkalické kovy zaraďujeme prvky I.A skupiny, okrem vodíka – lítium, sodík, draslík, rubídium, cézium a francium. Tieto prvky sú veľmi reaktívne, čo spôsobuje nízky počet elektrónov na ich valenčných vrstvách – majú iba jeden. Ten veľmi ľahko strácajú a tvoria katióny – ich oxidačné číslo v zlúčeninách je výhradne I. Read more…
