Celý názov: Francúzska republika
Hlavné mesto: Paríž
Rozloha: 543 030 km2
Počet obyvateľov: 59 303 800 (v roku 2006)
Úradný jazyk: francúzsky
Hlavné náboženstvo: rímskokatolícke
Typ vlády: republika
Mena: euro
Susediace štáty: Španielsko, Andorra, Monako, Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Luxembursko, Belgicko
Veľké mestá: Paríž, Marseille, Toulouse, Bordeaux, St-Étienne, Rennes, Nantes, Grenoble, Lyon, Lille, Nice, Nantes, Strasbourg, Le Havre
Rozlohou druhý najväčší štát Európy, zároveň tretí najľudnatejší. Patrí k najvyspelejším štátom nielen Európy, ale aj sveta. Nájdeme tu mnoho pamiatok zariadených na zoznam UNESCO, táto organizácia tu má zároveň svoje sídlo.
Krajina sa delí na 27 regiónov, tie ďalej na množstvo departementov. Najväčšie mesto je zároveň hlavným, Paríž. V ňom a jeho okolí žije okolo 12 miliónov obyvateľov. Nasledujú Lyon, Marseille, Lille, Toulouse, Bordeaux, Nice a Nantes.
Súčasťou republiky je aj Francúzska Guyana v Amerike a územia v Tichom, Indickom oceáne a Karibiku.
Najväčšiu časť obyvateľstva tvoria Francúzi, potom Flámi, Baskovia a Katalánci. Už okolo roku 1976 dosahoval priemerný vek pomerne vysokých hodnôt, u žien 77 rokov, u mužov 69.
Krajina leží v miernom pásme, konkrétne v jeho najteplejšej časti. Juh ovplyvňuje stredomorské podnebie.
Vo Francúzsku nájdeme vďaka jeho veľkej rozlohe naozaj pestrý povrch. Na južnej hranici so Španielskom sa tiahne pohorie Pyreneje, smerom na sever pokračuje Francúzska nížina na západe, Centrálny masív východne. Na hranici s Talianskom a Švajčiarskom nájdeme vysoké Alpy s najvyšším vrchom Európy Mt. Blancom (4 810 m). Severnú hranicu so Švajčiarskom tvorí Jura.
Východne vybieha Bretónsky polostrov, severnejšie Normanský polostrov. Medzi nimi sa nachádzajú Normanské ostrovy a záliv Saint-Malo. Na severe je Francúzsko oddelené od Britských ostrovov pomocou Lamanšského prielivu.
Sever a západ krajiny zaberajú nížiny, na niektorých miestach mierne zvlnené. Okrem najrozsiahlejšej Francúzskej nížiny tu nájdeme aj nížinu Severofrancúzsku. Medzi pohoriami Centrálny masív a Alpy, pozdĺž rieky Rhôna, sa tiahne úzka Rhônsko-saônska zníženina.
Najväčšími a dôležitými riekami sú Loira, Rhôna, Garonne, Seina, časť Rýna a Marne. Medzi Rýnom a Rhônou, Rýnom a Marnou, Loirou a Seinou aj medzi Garonnou a Stredozemným morom sú vybudované hospodársky významné prieplavy.
Francúzsko patrí k štátom s vysoko rozvinutým priemyslom aj poľnohospodárstvom. Čo sa priemyselnej produkcie týka, radí sa do top 5 v rámci Európy aj sveta. Výrazná zmena v priemyselných odvetviach nastala po druhej svetovej vojne, v 20. storočí. Vedúce postavenie získal ťažký priemysel, t.j. hutnícky, chemický, strojársky, priemysel stavebných materiálov a podobne. Dovtedy bol hlavný ľahký priemysel, napr. textilný, kožiarsky atď.
Keďže tu nájdeme veľké nerastné bohatstvo, najmä obrovské zásoby čierneho aj hnedého uhlia, významnou časťou priemyslu je práve ťažba a spracovanie uhlia, ale takisto výroba elektriny a plynu, strojárstvo aj doprava. Hospodársky rozhodujúce sú veľké priemyselné, ale aj finančné spoločnosti.
Okrem uhlia má Francúzsko k dispozícii veľké zásoby železnej rudy, bauxitu, soli a zemného plynu. Ropa a urán sa takisto našli na niekoľkých miestach.
Poľnohospodárstvo pokrýva takmer celú domácu spotrebu. Na vidieku žije štvrtina obyvateľov, ktorá sa venuje poľnohospodárskej výrobe. Vďaka miernemu podnebiu a úrodnej pôde sa darí chovu dobytka aj pestovaniu plodín. Aj preto patrí Francúzsko k jedným z najväčších vývozcov. Asi 35% krajiny zaberá orná pôda.
Pestuje sa predovšetkým obilie (hlavne na Severofrancúzskej nížine), zelenina, cukrová repa (hlavne na Severofrancúzskej nížine), ovocie (Normandia, sever), vinič (hlavne pobrežie Stredozemného mora, departement Bordeaux) a podobne. Výrazná je produkcia mlieka a mäsa. Francúzsko a Taliansko sú svetovo najväčšími producentami vína. Radí sa tiež medzi svetovo najväčších producentov obilnín.
Veľkú časť produkcie v poľnohospodárstve predstavuje chov dobytka. Ide najmä o dobytok hovädzí, ošípané, ovce, kozy a hydinu. Typickými oblasťami pre chov sú Normandia, oblasť Paríža, severné a stredné Francúzsko.
Najväčším mestom je Paríž, ktorý sa radí medzi svetové mestské aglomerácie. Žije tu asi pätina populácie celého štátu. Je francúzskym politickým, kultúrnym, finančným aj obchodným centrom. Do druhej svetovej vojny bolo hlavným priemyselným centrom napriek tomu, že v jeho okolí nenájdeme veľké prírodné zdroje.
Nachádza sa na rieke Seina v severnej časti Francúzska. Rieka preteká okolo dvoch ostrovov, kde na jednom nájdeme Notre Dame a na druhom luxusnú obývanú štvrť. Už stáročia patrí medzi najvýznamnejšie mestá na svete. Je obľúbenou turistickou destináciou, najznámejšia atrakcia je Eiffelova veža, kedysi najvyššia stavba sveta. Postavená bola v roku 1889.
Marseille leží pri Stredozemnom mori a je hospodársky najvýznamnejším mestom v južnej časti krajiny. Nájdeme tu takisto najväčší prístav.
Z Paríža do Londýna. Sedem rokov sa pracovalo na stavbe podmorského Eurotunela, ktorý spája Francúzsko s Veľkou Britániou. Jazda trvá 35 minút, z Paríža do Londýna sa tak dostaneme za približne tri hodiny.
Najväčšou športovou udalosťou sledovanou po celom svete je cyklistická Tour de France. Cyklisti prejdú počas cca 4 000 km naprieč celým Francúzskom.
Zámorské departmány a závislé územia
Francúzska Guyana patrí k zámorským departmánom. Jej hlavným mestom je Cayenne s takmer 42 000 obyvateľmi (2001). Rozloha tohto územia, ležiaceho na severe Južnej Ameriky, dosahuje asi 83,5 tisíc km2, celkový počet obyvateľov je okolo 170 000 (2001). Hustota zaľudnenia je tak iba 2 ľudia na km2. Keďže oblasť spadá pod Francúzsko, úradným jazykom je francúzština.
Väčšina územia je pokrytá tropickým dažďovým pralesom. V južnej časti krajiny je nízke pohorie, najvyšší vrch Massif Tabulaire dosahuje 830 m. Veľká časť ľudí žije v pobrežných oblastiach.
V meste Kourou má sídlo Francúzske národné stredisko pre výskum vesmíru.
Guadeloupe je ostrov v Malých Antilách a od roku 1946 má takisto štatút zámorského departementu, jeho celková rozloha je 1 705 km2. Od roku 1635 bol kolóniou Francúzska.
V hlavnom meste Basse-Terre žije asi 14 000 obyvateľov (2001), na celom území okolo 500 000. Hustota zaľudnenia dosahuje hodnoty takmer 300 obyvateľov/km2.
Krajina je oproti Francúzskej Guyane hornatejšia, najvyšší vrch má 1 467 m.
Martinik je spomedzi zámorských departmán najmenší, 1 106km2. Hlavné mesto má viac ako 100 000 obyvateľov a volá sa Fort-de-France. Celkový počet obyvateľov je okolo 400 000, hustota zaľudnenia sa tak šplhá k 360 ľudí na km2. Ostrov má sopečný pôvod a týči sa nad ním sopka Mont Pelée. Pestuje sa tu cukrová trstina a banány. Vyrába sa cukor, rum a ovocné konzervy.
Réunion je posledným zo zámorských departmánov. Má približne 2 500km2 a 700 000 obyvateľov. Z toho 122 000 žije v hlavnom meste Saint-Denis. Ako Réunion sa označuje niekoľko ostrovov východne od Madagaskaru. Majú sopečný pôvod, zo začiatku slúžili ako trestanecká kolónia. Neskôr sa tu začala pestovať káva a cukrová trstina. Tá dnes rastie na 2/3 poľnohospodársky využívanej pôdy. Vyváža sa odtiaľto cukor, rum a vanilka.
Medzi závislé územia patria Mayotte (súčasť Komorských ostrovov, významný je export oleja) a Saint Pierre a Miquelon (severná časť Atlantiku pri Newfoundlande).
Štatút zámorského územia majú Francúzska Polynézia (120 ostrovov vrátane Tahiti a Markéz na juhu Tichého oceánu), Nová Kaledónia (juhozápad Tichého oceánu, ťažia a spracúvajú sa tu niklové a kobaltové rudy), Wallis a Futuna (dve skupiny ostrovov medzi Fidži a Samoou) a Francúzske južné a antarktické územia (ostrovy Nový Amsterdam, Ostrov sv. Pavla, Crozetove ostrovy, Kergueleny; nachádza sa tu niekoľko výskumných staníc).
Zdroje:
ČEMAN, R. 2006. SVET zemepisný atlas. Bratislava. MAPA Slovakia
VARLEYOVÁ, MILESOVÁ. 2004. Zemepisná encyklopédia. Bratislava. Mladé letá
MOCKO. 1986. Krajiny sveta. Bratislava. Nakladateľstvo Pravda
ČINČURA, J. a spol. 2004. ZEM. Bratislava. Ikar
PISKUROVÁ. LUKÁČ. 2008. Veľký ilustrovaný atlas sveta a vesmíru. Bratislava. Svojtka & Co
MAGULA, A. a kol. 2001. Lexikón štátov a území sveta. Bratislava. MAPA Slovakia
