Celý názov: Holandské kráľovstvo
Hlavné mesto: Amsterdam
Rozloha: 41 526 km2
Počet obyvateľov: 16 258 300 (v roku 2006)
Úradný jazyk: holandský
Hlavné náboženstvo: rímskokatolícke, protestantské
Typ vlády: konštitučná monarchia
Mena: euro
Susediace štáty: Nemecko, Belgicko
Veľké mestá: Amsterdam, Rotterdam, Haag, Eindhoven, Groningen, Utrecht, Haarlem, Tilburg, Nijmegen, Enschede
Holandsko sa delí na provincie a jedno zámorské územie, ktorým sú Holandské Antily a Aruba. Holandsko leží v oceánskej časti mierneho podnebného pásma, počasie býva veterné a častý je aj dážď.
Tak ako jeho susedia, aj Holandsko patrí k veľmi rozvinutým krajinám. Jeho ukazovatele úrovne sociálnej a zdravotnej starostlivosti sa radia k najlepším na svete.
Väčšinu obyvateľstva tvoria domáci Holanďania. Úradný jazyk je takisto holandský, radí sa medzi germánske jazyky, ktoré sa radia do Indoeurópskej jazykovej rodiny. Vo Frízskej provincii tvorí stále viac ako polovicu obyvateľstva Frízska menšina.
Náboženstvo najviac zastupujú katolíci, ktorí ale iba o málo prevyšujú počtom protestantov. Výraznejšie sa však zvyšuje podiel neveriacich. Kvôli prisťahovalectvu zosilnela aj skupina obyvateľov vyznávajúca islam.
Nachádza sa v západnej Európe pri pobreží Severného mora, spolu s Belgickom a Luxemburskom je súčasťou BENELUXu. Pri severnom pobreží sú Západofrízske ostrovy. Poldry, územia, ktoré vznikli vysušením plytkých morí vďaka vybudovaným vodným hrádzam, zaberajú viac ako pätinu pevniny. Priemerná nadmorská výška je iba okolo 10 m. Pod úrovňou hladiny mora leží až 27% územia.
Povrch Holandska zaberajú nížiny, najvyšší vrch Vaalseberg má iba 321 m. Na juhovýchode leží časť Dolnorýnskej nížiny, v okolí rieky Rýn. Ten je najväčšou riekou tohto územia, južne od neho preteká Maas a obe rieky ústia do Severného mora, rovnako ako tretia dôležitá rieka Holandska – Šelda. Ústie týchto riek do mora rozdeľuje pobrežie na množstvo ostrovov.
Krajinu križuje sieť kanálov a prieplavov, ktoré tvoria najhustejšiu sieť splavných vodných ciest na svete. Dôležité sú pre odvodňovanie aj zavlažovanie, ich dĺžka dosahuje okolo 8 000 km.
Aj pozemná doprava je vyvinutá, vytvára dokonca svetovo najhustejšiu sieť železníc a ciest. Hlavnou kostrou vodnej dopravy vo vnútrozemí je rieka Rýn.
Rovinatý povrch a úrodná pôda dávajú kladné predpoklady poľnohospodárstvu. Pestujú sa hlavne obilniny, zemiaky a cukrová repa. Zberajú sa takisto milióny ton zeleniny ročne, prevládajú cibula, kapusta a paradajky. Z ovocia prevláda pestovanie jabĺk.
Holandsko je známe ako krajina tulipánov. Pestovanie aj šľachtenie cibuľovitých kvetov je významnou tradíciou. Patrí ku krajinám, ktoré vyvážajú kvetiny do celého sveta.
Môže sa pochváliť obrovskou produkciou práškového kakaa, vzniká tu takmer polovica svetovej produkcie. Je tak zároveň najväčším svetovým producentom.
Okrem hovädzieho dobytku sa chovajú tiež ošípané a hydina, dôležité miesto má tiež rybolov. V produkcii syrov patrí Holandsko medzi najväčších svetových výrobcov.
V priemysle sa rozvinula ťažba zemného plynu a ropy. Približne polovica zemného plynu sa presúva do zahraničia systémom plynovodov. Ťaží sa takisto kaolín a kamenná soľ. Rozvinutý je metalurgický priemysel, progresívny je tiež priemysel chemický, elektrotechnický a strojársky.
V Amsterdame sa brúsia diamanty, iné oblasti sú známe výrobou porcelánu a keramiky. Opomenúť sa nedá ani význam cestovného ruchu, keďže Holandsko láka turistov z celého sveta.
Významným mestom je Rotterdam. Postupne sa premenil na druhý najväčší prístav sveta, prechádzajú cez neho milióny ton tovaru.
Zámorské autonómne územia
Aruba má iba 193 km2, hlavné mesto je Oranjestad s 20 000 obyvateľmi (2001). Celkovo tu žije takmer 91,5 tisíc ľudí.
Holandské Antily sú výrazne väčšie, rozprestierajú sa na 800 km2. Tvorené sú piatimi ostrovmi pozdĺž pobrežia Venezuely – Curacao, Bonaire, južná časť Sint Maarten, Sint Eustasius a Saba. V hlavnom meste Willemstad žije 70 000 ľudí. Okrem iného sa tu pestujú pomaranče, ktorých aróma je základom známeho likéru curacao.
Zdroje:
ČEMAN, R. 2006. SVET zemepisný atlas. Bratislava. MAPA Slovakia
VARLEYOVÁ, MILESOVÁ. 2004. Zemepisná encyklopédia. Bratislava. Mladé letá
MOCKO. 1986. Krajiny sveta. Bratislava. Nakladateľstvo Pravda
Kolektív autorov. 2006. Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A – L. Bratislava. Agentúra Cesty, s.r.o.
MAGULA, A. a kol. 2001. Lexikón štátov a území sveta. Bratislava. MAPA Slovakia
