Periodická tabuľka

zobrazuje všetky dosiaľ známe chemické prvky, podľa periodického zákona (vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich protónového čísla). 
Celkový počet dnes známych prvkov je 118, z čoho 90 sa vyskytuje v prírode. 

Prvky sú usporiadané do siedmich vodorovných radov – periód – podľa rastúceho protónového čísla. Označené sú arabskými číslicami 1 – 7. Číslo periódy určuje počet elektrónových vrstiev.

Tvar tabuľky a dĺžka periódy je taká, aby prvky s podobnými vlastnosťami boli pod sebou.

Osemnásť zvislých stĺpcov sa nazýva skupinami. Delia sa na hlavnú skupinu (s, p-prvky), do ktorej patria neprechodné prvky a označujeme ju A-skupina – I.A až VIII.A, kde číslo skupiny udáva počet valenčných elektrónov atómu (výnimkou je He) a vedľajšiu skupinu (d-prvky), v ktorej sú prechodné prvky, s označením B-skupina – I.B až VIII.B.

         

V nových tabuľkách sa zvykne používať už len označovanie 1 – 18, bez rozdelenia na skupiny.

Aby tabuľka nebola príliš dlhá, vyčleňujú sa z nej lantanoidy a aktinoidy (f-prvky), ktoré sa zobrazujú pod ňou a patria medzi vnútorne prechodné prvky.

Podobné vlastnosti prvkov v jednej skupine sú dôsledkom ich elektrónových konfigurácií valenčných vrstiev, ktoré sú si podobné. Líšia sa iba hlavným kvantovým číslom, majú rovnaký počet valenčných elektrónov.

Niektoré skupiny prvkov majú svoje skupinové označenia. Patria sem:
– alkalické kovy (I.A – okrem H),
– kovy alkalických zemín (II.A – okrem Be a Mg),
– triely (III.A),
– tetrely (IV.A),
– pentely (V.A),
– chalkogény (VI.A),
– halogény (VII.A) a
– vzácne plyny (VIII.A).

Medzi skupinové označenia patrí taktiež triáda železa (Fe, Co, Ni) a platinové kovy (Ru, Rh, Pd, Os, Ir, Pt).

Legenda:

triáda železa (Fe, Co, Ni)

platinové kovy (Ru, Rh, Pd, Os, Ir, Pt)

Rozdelenie podľa fyzikálnych vlastností

Podľa fyzikálnych vlastností môžeme prvky rozdeliť do 3 základných skupín na – nekovy, polokovykovy.

Nekovy

Nevedú elektrický prúd, ani teplo.
Nie sú kujné, ťažné, nemajú kovový lesk, no v organizmoch aj v zemskej kôre prevládajú nad kovmi.
Sú to prvky s veľkou elektrónovou afinitou (energia, ktorá sa uvoľní, keď atóm prijme elektrón – vznikajú anióny).
Štruktúru valenčných orbitálov majú podobnú najbližšiemu vyššiemu vzácnemu plynu (napríklad halogény).

Polokovy

Medzi polokovy patria prvky, ktoré majú niektoré vlastnosti kovov a niektoré nekovov (napr. bór, kremík). Väčšinou majú polovodičový charakter.

Kovy

Majú nízku ionizačnú energiu (energia potrebná na uvoľnenie elektrónu – ľahko tvoria katióny). Mávajú kovový lesk, sú vodivé, kujné a ťažné.

Zákonitosti v periodickej tabuľke

– veľkosť atómov v skupinách neprechodných prvkov s rastúcim protónovým číslom rastie  

– hodnoty ionizačnej energie s rastúcim protónovým číslom v skupinách klesajú, v periódach rastú

– elektronegativita prvkov rastie zľava doprava a zdola nahor

– kovový charakter prvkov stúpa sprava doľava a zhora nadol.

Zdroje:

CHRENČÍKOVÁ a spol. 2002. Zmaturuj z chémie. Brno. DIDAKTIS

KUPKA. 2010. Periodická sústava prvkov. Praha. kupka

Categories: Chémia