Do tejto skupiny zaraďujeme prvky fluór, chlór, bróm, jód a astát. Nachádzajú sa v VII.A skupine. So stúpajúcim protónovým číslom klesá ich reaktivita. Valenčné orbitály atómov s nižším protónovým číslom sú bližšie k jadru, čo spôsobuje, že ich elektróny sú viazané pevnejšie, ako pri atómoch s väčším protónovým číslom.

Halogény majú na valenčnej vrstve 7 elektrónov, zaraďujú sa medzi p-prvky. Sú veľmi elektronegatívne, ľahko prijímajú elektróny a tvoria tak anióny. S kovmi reagujú za vzniku solí.

Prvky v tejto skupine reagujú rovnakým spôsobom a takisto tvoria podobné zlúčeniny. Reaktívnejšie halogény vytesňujú zo zlúčenín tie menej reaktívne.

Sú jedovaté, majú charakteristický zápach. Taktiež sú veľmi reaktívne a majú vysokú elektronegativitu. V prírode sa nevyskytujú v nezlúčenej forme.

Fluór je zelenožltý plyn, agresívny a toxický. Je najreaktívnejším nekovom, je jednoväzbový. Veľmi ľahko tvorí zlúčeniny, napríklad fluorid sodný nájdeme aj v zubných pastách. V prírode je menej rozšírený, nachádza sa napr. vo fluorite (kazivec), kryolite, alebo apatite. Pripravuje sa elektrolýzou KF.

Využívame ho v jadrovej energetike, ako oxidačné činidlo, alebo na výrobu organických látok ako teflón, freón, či liečivá. Patrí medzi biogénne prvky, je dôležitý pre kosti a zuby.

Chlór je žltý plyn, rovnako ako aj fluór je agresívny a toxický. Používame ho na výrobu dezinfekčných, čistiacich, alebo bieliacich prostriedkov, pri výrobe PVC, alebo organických bojových látok (yperit, fosgén). Spomedzi všetkých halogénov je v prírode najzastúpenejší. Vyskytuje na napr. vo forme halitu (NaCl), sylvínu (KCl), karnalitu. Nájdeme do aj v morskej vode. Pripravuje sa elektrolýzou roztoku NaCl. Vo vode je málo rozpustný, môže byť 1 až 5-väzbový. Zaraďuje sa medzi biogénne prvky, dôležitý je najmä pri trávení (kyselina HCl v žalúdku).

Bróm je ako jediný z nekovov pri izbovej teplote kvapalný, sfarbený do červenohneda. Vo vode je málo rozpustný. Rovnako ako chlór, aj tento prvok je 1 až 5-väzbový a nachádza sa v morskej vode, kde sprevádza chloridy. Jeho zlúčeniny využívame vo fotografii, pri výrobe hasiacich látok a liečiv. Je toxický, leptá sliznice.

Získava sa z morskej vody reakciou bromidu draselného s molekulou chlóru, pri čom vzniká chlorid draselný a bróm. Inou možnosťou je zahrievanie bromidu alkalických kovov s oxidom manganičitým v prostredí kyseliny sírovej.

Jód je 1 až 7-väzbový, pri normálnych podmienkach pevnou sivastou kryštalickou látkou s kovovým vzhľadom, vo vode málo rozpustný. Pri sublimácii sú jeho pary fialové. Používa sa hlavne v lekárstve (kontrastná látka pri rontgene), výrobe liečiv a jódovej tinktúry.

Zaraďujeme ho medzi biogénne prvky, dôležitý je najmä pre funkciu štítnej žľazy. Nachádza sa v morskej vode vo forme jodidov a zároveň je viazaný aj v organických zlúčeninách morských rastlín a živočíchov. Vyrába sa oxidáciou jodidov.

Astát je z halogénov najťažší, nestály, veľmi vzácny a rádioaktívny. V prírode ho je minimálne množstvo, je produktom rádioaktívneho rozpadu uránu (U), aktínia (Ac) a thória (Th). Z podoby pevnej látky dokáže sublimovať.

Za normálnych podmienok sa halogény vyskytujú ako dvojatómové molekuly. Tvoria kovalentné, kovalentné polárne a iónové väzby. Ich oxidačná schopnosť klesá rovnako ako elektronegativita a reaktivita, zhora nadol.

Všetky spomenuté prvky sú rozpustné v nepolárnych rozpúšťadlách a do elektrónovej konfigurácie vzácneho plynu im chýba jeden elektrón.

Sú solitvorné, vyskytujú sa vo forme dvojatómových molekúl. Fluór spolu s jódom sú izotopicky čistými látkami. Najsilnejším oxidovadlom je fluór, všetky halogény však majú túto schopnosť.

Zlučujú sa priamo s množstvom nekovov, pri reakcii s vodou vznikajú halogénvodíky, pri reakcii s kovmi halogenidy.

Oxidy halogénov sú nestále, okrem oxidu jodistého sa rozkladajú. Sila kyslíkatých kyselín rastie so stúpajúcim oxidačným číslom halogénu alebo s jeho rastúcou elektronegativitou.

Zdroje:

BELANOVÁ a spol. 2013. Školská encyklopédia biológie, chémie a fyziky. Bratislava. PRÍRODA

KUPKA. 2010. Periodická sústava prvkov. Praha. kupka

DVOŘÁČKOVÁ. 2013. Chemie pro každého. Olomouc. Rubico

Categories: Chémia