Prvky patriace do skupiny vzácnych plynov – hélium, neón, argón, kryptón, xenón a radón – sa nachádzajú v poslednej skupine periodickej tabuľky prvkov, teda v VIII.A skupine. Všetky okrem hélia majú na valenčnej vrstve osem elektrónov, majú dobudovanú valenčnú vrstvu. To je príčina ich inertnosti, čo znamená, že sú chemicky nereaktívne. Za bežných podmienok teda nereagujú, sú stabilné.

Patria medzi neprechodné prvky. Ich atómy netvoria dvojatómové molekuly, v plynnom stave sa nachádzajú ako samostatné atómy.

Hélium má na rozdiel od ostatných vzácnych plynov na valenčnej vrstve iba dva elektróny. Bolo objavené podľa farby Slnka a taktiež je po ňom pomenované z gréckeho názvu helios. Používa sa v žiarovkách, laseroch, na plnenie balónov, alebo dosiahnutie veľmi nízkych teplôt. Nachádza sa v atmosfére a niektorých rádioaktívnych horninách.

Neón bol objavený roku 1898, jeho názov znamená „nový“. Taktiež sa vyskytuje v atmosfére a niektorých rádioaktívnych horninách. Používa sa v žiarovkách a laseroch.

Argón je zo všetkých prvkov spomedzi tejto skupiny najzastúpenejším v atmosfére – približne 1%. Okrem toho sa nachádza v niektorých rádioaktívnych horninách. S héliom tvorí ochranný plyn pri zváraní niektorých kovov zabraňovaním kontaktu látok so vzduchom – bráni oxidácii. Používa sa aj v laseroch a žiarovkách.

Kryptón je ešte zriedkavejší ako neón a pomenovaný je podľa slova „skrytý“. Okrem atmosféry a rádioaktívnych hornín ho môžeme nájsť aj vo fluoridoch.

Xenón je veľmi ťažký, keby sme ním naplnili balón, padal by nadol. Jeho názov v preklade znamená „cudzí“. Rovnako ako všetky vzácne plyny, nachádza sa v atmosfére a niektorých rádioaktívnych horninách. Okrem toho dokáže vytvárať zlúčeniny s fluórom – fluoridy.

Radón je jediným rádioaktívnym prvkom z tejto skupiny. Vzniká pri rozpade uránu a používa sa pri liečbe rakoviny. Vyskytuje sa v atmosfére a rádioaktívnych horninách, dokáže tvoriť fluoridy a využíva sa aj v žiarovkách a laseroch.

V malom množstve sa všetky vzácne plyny vyskytujú v atmosfére, často sú produktami rádioaktívneho rozpadu nerastov. Za bežných podmienok sú plynné a majú vysokú ionizačnú energiu.

Dokážeme ich získať ako vedľajšie produkty pri frakčnej destilácii kvapalného vzduchu. Hélium sa dá získať zo zemného plynu. Používajú sa ako náplne do žiaroviek a výbojok.

Keď vzácne plyny zahrejeme, žiaria špecifickými farbami. Elektrické výbojky naplnené týmito plynmi vydávajú charakteristické svetlo. To vzniká prechodom elektrického prúdu trubicou, v ktorej sa nachádza daný plyn. Pri odtrhnutí elektrónov sa uvoľňuje svetlo.

 

Zdroje:

BELANOVÁ a spol. 2013. Školská encyklopédia biológie, chémie a fyziky. Bratislava. PRÍRODA

KUPKA. 2010. Periodická sústava prvkov. Praha. kupka

CHRENČÍKOVÁ a spol. 2002. Zmaturuj z chémie. Brno. DIDAKTIS

Categories: Chémia