Základné pojmy

atóm

základná stavebná jednotka všetkých látok, najmenšia častica hmoty. Všetky atómy nie sú rovnaké, každý prvok má „svoj“ atóm, ktorý sa odlišuje od ostatných. Skladá sa z kladne nabitého jadra a záporne nabitého obalu.

elektrón

záporne nabitá častica, tvorí obal atómu. Označuje sa ako e. Jeho náboj je -1,602×10-19, hmotnosť je 9,109×10-31kg. Počet elektrónov v obale atómu udáva protónové číslo. Na rozdiel od protónov a neutrónov, ktoré sú zložené z kvarkov, je nedeliteľný.

protón

kladne nabitá častica, označovaná ako p+. Hmotnosť je 1,673×10-27kg a veľkosť náboja je rovnaká ako pri elektróne, ale kladná (+1,602×10-19). Počet týchto častíc v jadre je určený protónovým číslom (Z), ktoré sa píše vľavo dole od značky prvku.

neutrón

častica s nulovým nábojom, ktorej hmotnosť je 1,675×10-27kg. Označuje sa n0 a jeho počet v jadre udáva neutrónové číslo (N). To sa však pri značke prvku neudáva.

Spolu s protónmi tvoria neutróny jadro atómov. Spoločne sa nazývajú nukleóny. Súčet protónov a neutrónov v jadre udáva nukleónové číslo (A), ktoré sa píše vľavo hore od značky prvku. Počet neutrónov tak vieme zistiť, ak od počtu nukleónov odpočítame počet protónov.
Rovnicou tento proces zapíšeme nasledovne:
A (nukleónové číslo) – Z (protónové číslo) = N (neutrónové číslo)

molekula

skupina dvoch alebo viacerých atómov spojených chemickou väzbou.

prvok

látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom (takže atómy majú rovnaký počet protónov v jadre aj elektrónov v obale).
Poznáme 92 prvkov prirodzene sa vyskytujúcich na Zemi. Mnohé z nich sa vyskytujú zriedkavo, iné sa nachádzajú vo veľkom množstve. Najčastejšie sa v prírode nachádzajú vo forme zlúčenín, len zriedkavo v čistom stave. Chemické prvky sú zoradené 
v periodickej sústave prvkov

látka

hmota, ktorá sa vyznačuje určitými vlastnosťami. Ak obsahuje dve alebo viac zložiek, nazýva sa zmesou.

chemicky 
čistá látka

látka obsahujúca stavebné častice (molekuly, atómy) len jedného (rovnakého) druhu. Rozlišujeme dve skupiny chemicky čistých látok:
– chemické prvky
– chemické zlúčeniny.

    zmes

    hmota obsahujúca molekuly alebo atómy rôzneho druhu. Jej zloženie sa najčastejšie vyjadruje hmotnostným zlomkom.
    Delí sa na:
    homogénnu/rovnorodú – jednotlivé zložky sa nedajú rozlíšiť ani pod mikroskopom = roztok
    heterogénnu/rôznorodú – jej zložky sa dajú rozlíšiť voľným okom, alebo aspoň pod mikroskopom

    ión

    častica, ktorá vzniká presunom valenčných elektrónov. Ak atóm prijme jeden alebo viac elektrónov, vzniká záporne nabitá častica – anión. Naopak, keď atóm odovzdá jeden alebo viac elektrónov, vzniká kladne nabitá častica – katión. Súhrnný názov pre katióny a anióny (častice s nábojom) je ióny.

    nuklidy

    súbor atómov toho istého prvku, ktoré majú rovnaké protónové, neutrónové aj nukleónové číslo. Majú rovnaký počet protónov aj neutrónov, ich jadrá sú teda úplne identické.

    izotopy

    atómy toho istého prvku s rovnakým protónovým číslom, ale rôznym počtom neutrónov v jadre. Ich nukleónové čísla sa teda líšia. Vďaka rovnakému protónovému číslu majú rovnaké chemické vlastnosti.

    izobary

    atómy toho istého prvku s rovnakým nukleónovým číslom, ale rozdielnym protónovým číslom.

    izotony

    atómy toho istého prvku s rovnakým neutrónovým číslom.

    zlúčenina

    látka zložená zo zlúčených atómov dvoch, alebo viacerých prvkov (v určitom pomere ich zastúpenia). Rozlišujeme zlúčeniny dvojprvkové (napr. NaCl, HCl), trojprvkové (napr. KOH) a viacprvkové. Všetky zlúčeniny majú svoj vzorec a názov. Niektoré majú aj tzv. triviálny názov, napr. modrá skalica.

    reakcia

    dej, pri ktorom navzájom reagujú prvky a zlúčeniny. Látky, ktoré vstupujú do reakcie (reaktanty) sa počas jej priebehu menia a vznikajú nové látky (produkty). Tie sú väčšinou zlúčeninami, ale môžu vznikať aj prvky.

    reaktant

    látka alebo prvok, ktorý vstupuje do chemickej reakcie.

    produkt

    nová látka, ktorá vznikne po ukončení chemickej reakcie.

    elektronegativita

    schopnosť atómu priťahovať väzbový elektrónový pár.

    Zdroje:
    BELANOVÁ a spol. 2013. Školská encyklopédia biológie, chémie a fyziky. Bratislava. PRÍRODA
    DVOŘÁČKOVÁ. 2013. Chemie pro každého. Olomouc. Rubico
    ADAMKOVIČ, ŠIMEKOVÁ, PROKŠA. 2009. Chémia pre 9. ročník základných škôl. Bratislava. Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá

    Categories: ChémiaO chémii