Egyptská civilizácia bola dlhé stáročia najpokrokovejšou na svete.

V Afrike starovekí Egypťania obývali brehy rieky Níl už v období 5 tis. rokov pred n.l. Povodie rieky ľuďom poskytovalo v inak suchej krajine dostatok vlahy. To im umožnilo osídlenie, rozvoj poľnohospodárstva a chovu dobytka. Mali teda trvalo zabezpečený zdroj potravy.

Začiatkom 3 tis. pred n.l. bol tzv. Horný a Dolný Egypt zjednotený kráľom Menes do jednej Egyptskej ríše (2 700-1 080 pred n. l.).

Staviteľstvo

Obydlia bežných Egypťanov boli menšie a skromné. Domy boli prízemné, postavené z hlinených tehál, s plochou strechou, so schodami na strechu. K domu patril oplotený dvor, kde sa pracovalo.

Domy boháčov boli veľké, so záhradami, ktorých súčasťou boli vodné nádrže.

Dodnes najzachovalejšími a najviditeľnejšími pozostatkami egyptskej kultúry sú pyramídy. Postavené sú z veľkých blokov opracovaného kameňa a slúžili ako hrobky faraónov. Vnútorné steny pyramíd sú zdobené nástennými maľbami, hrobky aj hieroglyfmi. Dokonalosť a rozmery týchto mohutných stavieb nám vyráža dych aj dnes.

Kamenné stavby chrámov a palácov tiež udivujú svojou jednoduchosťou, mohutnosťou a precízne opracovaným kameňom. Na jednoduchých stĺpoch a zdobených pilieroch ležal ťažký strop. Vchod tvorili pylóny (zrezané ihlany)a pred vchodom stáli sochy v nadživotnej veľkosti.

Starovekí Egypťania verili, že duch mŕtveho žije dovtedy, kým existuje jeho pozemská schránka, jeho telo. Preto telá mŕtvych faraónov pred uložením do pyramídy mumifikovali. Múmiu potom uložili do niekoľkých drevených truhiel v tvare tela, z ktorých vrchná bola bohato zdobená zlatom. Spolu s telom ukladali do hrobky aj drahé šperky a predmety bežnej potreby.

Zaujímavosť…
Údaje o celkovom počte pyramíd v Egypte sa rozchádzajú. Rôzne zdroje uvádzajú čísla v rozmedzí od 90, po viac ako 140. Dodnes sa ich zachovalo asi 80.

Najväčšiu pyramídu si dal postaviť farón Chufev (po grecky Cheops), jeho syn Raachev (po grécky Chefren) a vnuk Menkavré (po grécky Mykerinos) v rokoch 2575-2465 pred n.l..

Cheopsova pyramída držala 3 tis. rokov rekord najvyššej stavby sveta. Pôvodne bola jej výška 145,5 m, dnes je to 137,0 m. Podľa odhadov sa Cheopsova pyramída skladá z 2,3 milióna kamenných kvádrov s hmotnosťou každej od 2 do 30 ton. Pyramídy boli pokryté platňami z bieleho mramoru, ktoré odrážali slnko.

Ďalšou staviteľskou zaujímavosťou je Údolie kráľov. 
Leží na západnom brehu rieky Níl, v blízkosti starobylých Théb (dnešný Luxor). Delí sa na západné a východné údolie.

Zaujímavosť…
Pyramídy chráni Sfinga – kamenná socha leva v nadprirodzenej veľkosti. Je to 20-násobná zväčšenina.

Údolie kráľov je jedno z najnavštevovanejších turistických atrakcií Egypta. Celkom bolo v údolí objavených 63 hrobiek, z čoho približne 20 je kráľovských.

Z architektonického hľadiska ide o nenápadné skalné hroby, z ktorých niektoré ležia v skalách aj 100 metrov pod povrchom. Takýto ťažký prístup ich mal chrániť pred vykrádačmi hrobov a ich znesvätením. Vykradnúť sa však podarilo všetky okrem Tutanchamónovej hrobky, ktorá zostala nedotknutá až do roku 1922. Objavil ju egyptológ Howard Carter. Objav vyvolal záujem egyptológov z celého sveta. V roku 2005 bola nájdená posledná, dodnes známa hrobka v Údolí kráľov.

Steny hrobiek vo vnútri sú zdobené hieroglyfmi a farebnými maľbami náboženského charakteru. Stropy miestností na spaľovanie znázorňujú 12 hodinové putovanie slnka počas noci. Hrobka Tutanchamóna obsahovala predmety každodenného použitia, napríklad aj jeho sandále; ostatné predmety boli vyrobené špeciálne na účely pohrebu.

Tutanchamón zomrel asi v roku 1351 pred n.l. ako veľmi mladý, len 18 ročný.

Vzdelanosť a umenie

Vzdelanie súviselo s používaním písma egypťanov. Využívali hieroglyfy, čo je obrázkové písmo. Znamená to, že obrázky vyjadrovali celé slová. Vrývali ich do kameňa alebo dreva. Keď egypťania vynašli papyrus (predchodca papiera), práca pisárov sa veľmi uľahčila a odvtedy písali pierkami. Písmo neovládali bežní ľudia, len vzdelanci. Preto sa na obchodné účely využívali zjednušené symboly.

Vzdelanosť v Egypte rozkvitala. Poznali váhy, mali vysokošpecializovaných lekárov a remeselníkov.

Spoločenské hry

Egypťania trávili svoj voľný čas hraním spoločenských hier. Najznámejšie sú Mehen, Psy a šakaly, ale najpopulárnejšou bola hazardná hra Senet. Pravidlá hier sa žiaľ nezachovali, ak si však uvedomíme, že hry sú staršie ako 5 tis. rokov… Egyptológovia vytvárajú o pravidlách len hypotézy (domnienky).

Hry hrali obyčajní Egypťania, ale aj faraóni. Svedčí o tom skutočnosť, že herná doska hry Senet sa našla aj v hrobke faraóna Tutanchamóna.

Keďže hranie spoločenských hier jednoznačne podporuje rozvoj myslenia, zaradenie tejto kategórie do oblasti vzdelanosti má svoje opodstatnenie.

Zaujímavosť… 
Egypťania používali parochne. Vlasy považovali za nečisté, preto si holili hlavy a nosili parochne. Na skrášľovanie používali líčidlá. Vyrábali ich rozdrvením a pomletím rôznych minerálov na prášok. Drvili napríklad olovo (dnes už vieme, že je zdraviu škodlivé), meď, oxid železa. Prášok zmiešali s olejom a vyrábali z toho rúže, očné tiene a farbu na tvár. Používali tiež parfémy vyrobené obyčajne z oleja, škorice a myrhy (drevina).

Maliarstvo

Rozvoj maliarstva dokumentujú nástenné maľby hrobiek. Znázorňujú predovšetkým náboženské obrady, súboje a scény z bežného života. Maľby sa ryli do stien a farbili. Nepoznali perspektívu. Medzi členmi vládnúcej triedy sa ustálil zvyk kresliť ľudské telo a oči spredu, tvár, ruky a nohy z boku. Pracujúci ľud bol kreslený v prirodzenom postoji.

Sochárstvo

Sochárstvo bolo súčasťou staviteľstva. Sochy kráľov a veľmožov, ktoré napodobňovali vládnúcu triedu museli byť 
v predpísanej polohe. Malé hlinené sošky predstavovali obyčajných ľudí.

Zaujímavosť… 
Egypťania boli prví na svete, ktorí používali lode, tzv. feluky. Plavili sa nimi po Níle a prepravovali tovar medzi jednotlivými osadami. 

Zaujímavosť… 
Všetky egyptské pyramídy sú postavené na západnom brehu Nílu, čo je priamo spojené s mytológiou egypťanov. Západný breh zasvätili mŕtvym, lebo tam slnko zapadá a východný breh, kde slnko vychádza a každý deň sa rodí boh slnka Ra, zasvätili živým. 

Zdroje:

28.1.2019 – Egypt

 Robin Kerrod, Wendy Madgwick, Sarah Reed, Fergus Collins, Philip Brooks, 2007. 1000 otázok a odpovedí. Bratislava. Svojtka&Co.

 Brian Williams, 2005. Otázky&odpovede, História sveta, Bratislava, Fragmen

– Jaroslav Charvát, 1970, Učebnica pre I. a II. ročník stredných všeobecnovzdelávacích škôl a 1. ročník stredných odborných škôl – Svetové dejiny 1. časť, SPN

 Eva Barska, Marek Glogowski, 2006. Neobyčajné miesta na Zemi, Junior

Categories: Umenie a kultúra