Gibraltársky prieliv

Európa v rámci sveta
Európa leží na severnej pologuli (severne od rovníka) a väčšina aj východne od nultého poludníka (prechádza Londýnom v Anglicku) – na východnej pologuli. Je to najčlenitejší svetadiel.
Na východnej strane je pevninou spojená s Áziou, z juhu ju more oddeľuje od Afriky. Najbližšie pri sebe sú tieto kontinenty v mieste Gibraltárskeho prielivu, ktorý má šírku asi 14 km. Západne od Európy sa rozprestiera Atlantický oceán, severne Severný ľadový oceán.

Hranice Európy
Hranica medzi Európou a Áziou prebieha cez pohorie Ural, rieku Emba, Kaspické more, severne od pohoria Kaukaz, ďalej po rieke Don až do Azovského mora. Odtiaľ pokračuje cez Kerčský prieliv do Čierneho mora. Cez úžinu Bospor a Dardanely pokračuje do Egejského a Stredozemného mora až k Turecku.

Európa sa rozkladá približne na 10,5 miliónoch km2. S Áziou tvorí Euráziu a spoločne zaberajú asi tretinu celej súše na Zemi. Samotná Európa je však druhým najmenším svetadielom na Zemi. Jej súčasťou je 43 štátov.
Zaujímavé…
Najväčším ostrovom patriacim do Európy je Veľká Británia s rozlohou 216 325 km2. Nasleduje Island, Sicília, Sardínia, Korzika a Kréta.
Najväčší polostrov je najväčší Škandinávsky polostrov, ďalej Pyrenejský, Balkánsky, Apeninský, Jutský (Dánsko), Krym, Bretónsky a Kanin.

Povrch, odborne reliéf
Povrch, odborne reliéf, je závislý od nadmorskej výšky. Nula metrov nad morom je vo výške hladiny Stredozemného mora. Hodnoty pod nulou udávajú zápornú nadmorskú výšku.
Zaujímavé…
Holandsko sa nachádza v nadmorskej výške mínus 4 m nad morom, t.j. 4 metre pod hladinou Stredozemného mora.

Nížiny
Viac ako polovicu povrchu tvoria nížiny, najväčšia je Východoeurópska nížina. Všetky majú nižšiu nadmorskú výšku ako 200 m nad morom, zatiaľ čo priemerná nadmorská výška Európy je asi 340 m nad morom. Zaujímavé…
Najnižším bodom je Kaspická preliačina (Rusko) ležiaca v nadmorskej výške mínus 28 m.n.m.

Pohoria
Najväčším pohorím sú Alpy, ďalej Pyreneje, Škandinávske vrchy a Karpaty, ktorých najvyššia časť, Tatry, leží aj na severe Slovenska. Najvyšší vrch Mt. Blanc (Alpy, Francúzsko a Taliansko) dosahuje výšky 4 807 metrov nad morom.

Vodstvo
Vďaka striedaniu štyroch ročných období máme na území Európy dostatočné množstvo zrážok. Najviac vody je väčšinou počas marca a apríla. Až štyri pätiny povrchu sú riekami odvodňované do dvoch oceánov – Atlantický a Severný ľadový.
Zaujímavé…
Najväčšie jazero s rozlohou 18 135km2  leží v Rusku a nazýva sa Ladožské.

Najdlhšia rieka je Volga (3530 km, Rusko), ktorá začína v severnej pahorkatine a vteká do Kaspického mora. Je tiež riekou s najväčším povodím, až 1 360 000 km2. Druhou najväčšou riekou je Dunaj. Európske rieky sú celkovo pomalšie a väčšie, využívané vodnými elektrárňami. Veľkým problémom je ich znečistenie.

Kontinuálna vodná línia s jednotnou hmotou vody sa nazýva vodný tok. Na jeho začiatku je prameň (1), na konci ústie (2). V jeho priebehu sa doň môžu vlievať prítoky (3). Okolie vodného toku je povodie (4), rozvodie alebo rozvodnica (5) je hranica určujúca oblasť zásobenú daným tokom. Tieto vzťahy demonštruje nasledujúci obrázok:

Podnebie a ráz krajiny
Okrem tropického nájdeme v Európe všetky základné typy podnebia. Ostrovy s Severnom ľadovom oceáne majú podnebie arktické, subarktické je na severe za polárnou čiarou. Stred Európy leží v miernom pásme, na juhu už zasahuje do subtropického.

Čo sa týka typu krajiny, na severe prevažujú tundra a polárne krajiny. Strednú časť tvoria najmä lesy mierneho pásma (západ), stepi (východ) a na juhu prevažuje subtropická krajina.

Zaujímavé… ďalšie európske NAJ

Najsevernejší bod pevniny: mys Nordkinn/Kinnarodden v Nórsku

Najsevernejší bod svetadielu: mys Fligeli (Rudolfov ostrov, Rusko)

Najzápadnejší bod pevniny: Cabo da Roca/Skalnatý mys (Portugalsko)

Najzápadnejší bod svetadielu: ostrov Flores (Azory, Portugalsko)

Najjužnejší bod pevniny: mys Punta Marroqui (Španielsko)

Najjužnejší bod svetadielu: ostrov Gávdos (Grécko)

Najvýchodnejší bod pevniny: ústie rieky Bajaraty do Karského mora (Rusko)

Najvýchodnejší bod svetadielu: mys Flissingskij (ostrovy Nová Zem, Rusko)

Zdroje:

ČEMAN, R. 2006. SVET zemepisný atlas. Bratislava. MAPA Slovakia

Categories: Geografia