Celý názov: Švajčiarska konfederácia

Hlavné mesto: Bern

Rozloha: 41 288 km2

Počet obyvateľov: 7 376 000 (v roku 2006)

Úradný jazyk: nemecký, francúzsky, taliansky

Hlavné náboženstvo: rímskokatolícke, protestantské

Typ vlády: republika

Mena: švajčiarsky frank

Susediace štáty: Nemecko, Rakúsko, Lichtenštajnsko, Taliansko, Francúzsko

Veľké mestá: Zurich, Bern, Bazilej, Ženeva, Lausanne

 

Jedná sa o vnútrozemskú krajinu, najväčším mestom je Zurich. Obyvatelia používajú hlavne nemecký a francúzsky jazyk, menšinovo však aj taliansky. Najmenej používaný je jazyk rétorománsky. Štát je rozdelený na 26 kantónov.

Hustota zaľudnenia dosahuje približne 180 obyvateľov na km2. Väčšina ľudí sú Nemci (65%), nasledujú Francúzi (18%) a Taliani (10%). Gramotnosť dosahuje takmer 100%. V náboženstve prevládajú rímskokatolíci, ktorí tvoria 46%, protestanti o niečo menej – 40%.

S priemernou nadmorskou výškou 1350 m patrí medzi najvyššie položené krajiny Európy a zároveň je najhornatejším európskym štátom. Najvyšší vrch s názvom Duforspitze dosahuje výšky 4634 m.n.m. Môžeme ho rozdeliť na tri časti prechádzajúce z juhozápadu na severovýchod. Sú to Alpy, Švajčiarska plošina a Jura.

Alpy sa nachádzajú na juhu a juhovýchode, zaberajú 60% rozlohy. Údolia Rhôny a Rýnu ich rozdeľuje na dve pásma. Vnútorné pásmo tvoria Rhätikon, Glarnské, Urijské a Bernské Alpy, južné pásmo Rétske, Lepontské, Peninské Alpy a masív Mont Blancu.

Švajčiarska plošina zaberá asi 28% rozlohy a jej nadmorská výška je cca 450 m.n.m.

Pri francúzskych hraniciach sa tiahne Jura, úzke vápencové pohorie. Zaberá asi 10% územia a je výrazne nižšia ako Alpy na juhu.

Rieky, ktoré pretekajú krajinou, sú významným zdrojom energie. Rhône ústi do Stredozemného mora, Rýn s Aare do mora Severného. Inn ústi do Dunaja. K väčším jazerám patrí Ženevské na južnej hranici s Francúzskom a Bodamské na severe, väčšina jeho plochy patrí do Nemecka.

Švajčiarsko patrí k vysokohorským krajinám a nachádza sa na prechode atlantického a kontinentálneho podnebia mierneho pásma.

Je tu veľmi dobre rozvinutý priemysel. Ťaží sa soľ, železná ruda a mangánová ruda. Hospodárstvo je založené na dovoze surovín aj palív. Vodné elektrárne zabezpečujú väčšinu energie, tepelné elektrárne sú až na druhom mieste.

Jedná sa o jednu z najvyspelejších a najbohatších krajín sveta.

Medzi najväčšie podniky patrí napríklad Nestlé. Vývoz je pre Švajčiarsko dôležitá časť hospodárstva, vyváža sa asi tretina tovaru. V krajine sídli mnoho zahraničných firiem aj obchodných organizácií. Je členom OECD (organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) aj Európskej rady.

priemysle sú dôležité najmä odvetvia spracovateľské a strojárske. Vysoko rozvinutý je tiež priemysel finančný. Vyrábajú sa tu rôzne prístroje, stroje, elektrotechnika, motory, lokomotívy a mnoho ďalšieho. Svoje miesto majú aj farmaceutický, chemický, textilný a potravinársky priemysel. Zo Švajčiarska pochádza mnoho známych pochutín. Až o 45% svetového vývozu hodiniek sa stará hodinársky priemysel tejto krajiny.

Poľnohospodárstvo je o niečo menej významné a nepokrýva potreby obyvateľstva. Najdôležitejšia je živočíšny výroba. Tri štvrtiny poľnohospodárskej produkcie tvorí chov jatočného dobytku a produkcia mliečnych výrobkov ako maslo, syr a podobne. Výroba mlieka je hlavnou podstatou chovu hovädzieho dobytka.

Najmä horské oblasti krajiny majú nevyhovujúce podmienky pre poľnohospodárstvo. Orná pôda zaberá iba 28% územia, z toho štvrtinu tvoria lesy a ďalších 27% pôda v pohoriach. Väčšinou sa pestuje obilie, zemiaky, krmoviny, ovocie a hrozno.

V roku 1920 vstúpilo Švajčiarsko do Spoločenstva národov a Ženeva sa stala sídlom organizácie. Tento štát nepatrí do Európskej únie, ani NATO. V NATO je však partnerským štátom.

 

Zdroje:

ČEMAN, R. 2006. SVET zemepisný atlas. Bratislava. MAPA Slovakia

VARLEYOVÁ, MILESOVÁ. 2004. Zemepisná encyklopédia. Bratislava. Mladé letá

MOCKO. 1986. Krajiny sveta. Bratislava. Nakladateľstvo Pravda

Categories: EurópaGeografia