Syntax je jazykovedná disciplína zaoberajúca sa spájaním slov do viet. 
. jazyk – schopnosť skladať slová do viet, vety do textov
  – realizácia prostredníctvom spájania slov špecifickými jazykovými prostriedkami, pravidlami, ktoré vytvárajú
    syntaktickú rovinu jazyka
. nadvetná (textová) syntax – spájanie viet do textov
. základné jednotky – vetný člen, 
                                    – sklad (syntagma)
                                    – veta
                                    – súvetie
                                    – polovetná konštrukcia
                                    – text

vetné členy:  
  – slová vo vete vstupujúce do syntaktického vzťahu s iným slovom (slovami) – vytvárajú sklad
  – sklad = významová, gramatická jednotka – tvorený len plnovýznamovými slovami

hlavné vetné členy:
       – v dvojčlennej vete    – prísudokslovesný (vyjadrený slovesom)
                                                                  – neslovesný (vyjadrený iným slovným druhom)
                                                                           – menný (Mladosť – radosť.)
                                                                           – slovesno – menný (Jano je žiak/je usilovný.)        
                                                                           – citoslovný – (Fero čľup do vody.)
                                               – podmet  – vyjadrený
                                                                 nevyjadrený
       – v jednočlennej vete  vetný základ – slovesný, neslovesný (menný, slovesno – menný)

rozvíjacie (vedľajšie vetné členy)
       – predmet 
– priamy (bez predložky)
                          – nepriamy 
        – príslovkové určenie – miesta – Kde?
                                                – času – Kedy?
                                                – spôsobu – Ako?
                                                – príčiny – Prečo?
        – prívlastok – zhodný (zhoda v rode, čísle, páde s nadradeným slovom)
                              – nezhodný
        – doplnok    – podmetový
(určuje sloveso a podmet, napr. Otec sa vrátil unavený.)
                              – predmetový (určuje sloveso a predmet, napr. Počul Janu plakať.)
        – prístavok  – vysvetľovací
                             – zužovací
                             – zhrňujúci

Podrobnejšie...

doplnok

vyjadrenie sprievodného deja, stavu k hlavnému deju
– jediný rozvíja súčasne 2 vetné členy vo vete – sloveso + podmet/sloveso + predmet 
– pýtame sa 2 otázkami – Čo robí, keď sa deje hlavný dej? + Aký je, keď sa deje hlavný dej?
   veta: Otec sa vrátil unavený. – Čo robil? Bol unavený; Aký bol? Unavený. – predmetový doplnok
– väčšinou vo vetách s pohybovými slovesami, slovesami vnímania, vzniku, trvania…

prístavok

voľný zhodný prívlastok vyjadrený podstatným menom pripojeným k nadradenému podstatnému menu
– je bezprostredne za podstatným menom, ktoré bližšie určuje
– druhý raz pomenúva tú istú vec 
(zámer – bližšie vysvetliť, pomenovanie zúžiť/zhrnúť)
        – vysvetľovací prístavok (amorfná, čiže beztvará hmota,…)
        – zužovací (všetky prítomné žiačky, t.j. tretiačky aj štvrtáčky,…)
        – zhrňujúci (v júli a auguste, teda počas celých letných prázdnin,…)

sklad

je najjednoduchšia syntaktická konštrukcia
spojenie 2/viacerých plnovýznamových slov, ktoré sú obsahovo a gramaticky zviazané
významová stránka skladu
        – vzťahy z reálnej skutočnosti spracované našim vedomím – slová spojené obsahom
          (významom)
        – na základe významovej stránky rozlišujeme sklady:
                       – prisudzovací = podmet + prísudok; tvorí jadro (gramatické) dvojčlennej vety
                       – určovací = 1 nadradený + 1 podradený člen (dobrý žiak, dievča z dediny, píše list)
                       – slovesný = sloveso + predmet (písať list)
                                           = sloveso + príslovkové určenie (sedel vzadu)                                                                                  – menný    = podstatné mesto + zhodný/nezhodný prívlastok
                                              (červený tulipán s tŕňom)
                                           = podstatné meno + sloveso + doplnok
                                               (Petra sa vrátila podvedená.)
                        – priraďovací – 2/viac členov, ktoré sú syntakticky rovnocenné, majú rovnaký vzťah
                                             k nadradenému alebo podradenému vetnému členu
                                             (viacnásobný vetný člen – chlapci a dievčatá,…)
– gramatická (formálna) stránka vetného skladu
        – prostriedky a formy, pomocou ktorých sa slová do skladu spájajú
           (zviazanie rodom, číslom, pádom,…)
        – vzťahy medzi členmi skladov – formálne vyjadrené – zhodou (môj brat)
                                                                                                    – väzbou (vymaľoval izbu
                                                                                                    – primkýnaním (vymaľoval včera)
        – zhoda – nadradené + podradené slovo, nadradené určuje rod/osobu/číslo/pád
                      – uplatnenie medzi podmetom a prísudkom; podstatné meno a zhodným prívlastkom
        – väzba – nadradené + podradené slovo; nadradené určuje pád
                      – uplatnenie medzi slovesom a predmetom (sadí strom, hovorí o zemi,…)
        – primkýnanie – nadradené + podradené slovo; nadradené určuje druhému miesto vo vete
                       – uplatnenie – podstatné meno a nezhodný prívlastok
                                               (chlapec z mesta, pohár zo skla)
                                             – podstatné meno + sloveso + doplnok (počul mamu spievať)
                                             – sloveso + príslovkové určenie (sedieť v záhrade; prísť neskoro)
                                             – viacnásobný vetný člen (zaujímavo, poučne a nápadito)

Zdroje: z mojich poznámok prípravy na maturitu

Categories: SJL