Hlavné charakteristiky eposu

najväčší, najreprezentatívnejší žáner epiky pred románom
východiskom pre jeho vznik boli staroveké mýty
spracúva veľké historické udalosti (súvis s kmeňom, etnikom, národom,…), udalosti ktoré sa odohrali dávno, ale stále majú vplyv na život
prelínanie prvkov reality a fantastiky, pozemského a nadpozemského života
má hlavnú dejovú líniu + vedľajšie (epizódne) línie
má mnoho postáv (nadprirodzené bytosti, bohovia, polobohovia)
dej + odbočenia = epická šírka diela
    – opisy postáv, prostredia, predmetov
     – rozvinuté prirovnania, prívlastky, opakovania
vznešené témy, postavy, nadprirodzené bytosti (božstvá, anjel,…)
udalosti o činoch legendárnych hrdinov
. prelínanie prvkov reality a fantastiky, pozemského a nadpozemského života

Druhy eposu

Hrdinský epos

. prvý a najstarší druh eposu (najstarší známy = Epos o Gilgamešovi)
. vznik z menších veršovaných ľudových povestí
. rozprávanie o významných udalostiach (význam pre celý kolektív)
. hlavný hrdina – mimoriadne vlastnosti a činy
. vývin udalostí – pôsobenie bohov (zasahujú do deja, vďaka nim náhle zvraty)
. odbočenia od hlavného deja = retardácia, zdržiavanie
. začiatok – invokácia (vzývanie múz), 
                  – propozícia (krátke naznačenie deja),
                  – vpadnutie priamo do stredu udalostí – in medias res
. chýba podrobnejšia charakteristika psychiky hrdinov
. vnútorný svet zastúpený svetom bohov – určujú konanie, pôsobia na ich rozhodovanie pomocou snov, vnuknutí
. nestrannosť autora k udalostiam = epická objektivita
. najznámejšie (EU) = starogrécke Ilias a Odysea (Homér)
. nadviazanie na homérske eposy:
                  – Eneis (Vergilius) – rímsky
                  – stredovek (hrdinský a rytiersky epos): – Pieseň o Rolandovi
                                                                                        – Pieseň o Nibelungoch
                                                                                        – Slovo o Igorovej výprave
                                                                                        – Tristan a Isolda

Historický epos

. východisko = skutočné historické udalosti (nie povesti, mytológia)
. rôzna umelecká výstavba (podobnosť hrdinskému antickému eposu) 
. renesancia, klasicizmus = snaha zachovať čistotu antických postupov (SK: Ján Hollý – Svätopluk, Sláv)
. romantizmus = zosubjektívnenie, rozklad pôvodnej epickosti

Idylický epos

. tematický viazaný na udalosti z dedinského života (blízky prírode) 
. pozadie deja = významné historické udalosti
. Johann Wolfgang Goethe – Herman a Dorothea  

Komický epos

. vznik parodovaním vážneho eposu
. stavebné, štylistické prostriedky eposu využité na vyrozprávanie nízkeho, bezvýznamného deja
. vznik až v antike
. paródia na homérske eposy

Zvierací epos

. meštianska paralela rytierskeho eposu
. hrdinovia = zvieratá
. vznik – stredovek (zo starších rozprávaní o zvieratách)

Duchovný epos

. námety z Biblie, obsah slúži potrebám náboženstva
. často bol prostriedkom na vyslovenie aktuálnych dobových názorov
. umelecká výstavba – podobná hrdinskému, historickému eposu
. Ján Hollý – Cyrilo-Metodiáda
. Dante Alighieri – Božská komédia

Moderný epos (reflexívny)

. veľké epické skladby od čias romantizmu
. rozpad pôvodnej epickosti
. umelecká literatúra – záujem o osobné práva človeka 
. zobrazenie osobných zážitkov
. väčšia podoba lyrike, veľa lyrických postupov a prvkov
. vznik lyricko-epických básnických diel
    – prvý tvorca = lord Byron
    – iní: Puškin – Eugen Onegin
              Botto – Smrť Jánošíkova
              Sládkovič – Detvan

Kompozícia eposu

propozícia – krátke naznačenie deja (ukážka = Svätopluk – prvé štvorveršie)
invokácia – vzývanie múz/bohov (ukážka = Svätopluk – začiatok 2. strofy)
enumerácia – predstavovanie bojovníkov, postáv  (dlhé opisné časti – napr. Epos o Gilgamešovi)
opis boja – hlavný opis hlavnej bitky (dlhé opisné časti – napr. Epos o Gilgamešovi)
deus ex machina – zásah bohov do deja 
ovplyvnenie udalostí zázračnými (mýtickými) prvkami – bez zásahu bohov
epizódy – opis vedľajších udalostí
peronácia – záver, zakončenie príbehu, dôraz na ponaučenie

Antika – epos zostavený vo veršovom systéme (striedanie dlhých a krátkych slabík)
. veršovaná epika = rytmická – určenie = ústny, spevný prednes

Staroveká literatúra

(3500 r. pred Kristom, t.j. pred našim letopočtom – 5.stor po Kristovi, t.j. po našom letopočte)

1) sumerská

2) hebrejská

3) antická – grécka

                   – rímska

 

začiatok obdobia = len expresívne a konštruktívne umenie

expresívne = zárodky poézie, hudby, tanca

konštruktívne = architektúra, sochárstvo, maliarstvo

 vznik 3 lit. druhov – lyrika, epika, dráma

 

…ďalší text pripravujeme

Zdroje: poznámky z prípravy na maturitu

Categories: SJL