Realistická poviedka

R E A L I Z M U S – 2. polovica 19. storočia
. vývoj súbežne s romantizmom

charakteristické črty obdobia / spoločenské podmienky:
. priemyselná revolúcia, rozvoj prírodných a technických vied
. objavy , vynálezy – ľudia veria rozumu, zmyslovému poznaniu, spoliehajú sa na prírodné vedy
. pravdivé = zmyslami overiteľné, experimentom dokázateľné
. pokrok vedy a techniky vyvolal v ľuďoch veľké nádeje
. vznik filozofie pozitivizmu – s dôrazom na objektívne poznanie skutočnosti
. občan môže vyjadriť svoj názor (tlač)
. podnikateľ môže zbohatnúť, ale aj skrachovať
. mešťan žije mestským životným štýlom (divadlo, kaviarne)
. intelektuál má široký vedomostný záber (rozvoj vedy, školstva,…
. robotník vyžaduje lepšie pracovné podmienky
. anarchista rieši problémy násilne (atentáty)

2. polovica 19.storočia – obdobie bez veľkých vojen
  – politické hry mocností
  – základné problémy = kolonializmus, robotnícke hnutie, boj za sociálne práva a slobody, hospodárske problémy, národnostné spory

. rozdiel vo vývoji krajín – rôzne pochopenie hospodárskych a politických ideí (komunizmus, socializmus, ekonomický nacionalizmus), demokracia, kapitalizmus)

UMENIE/LITERATÚRA

. osvojenie si metódy objektívneho zobrazovania / pozorovania
. reakcia na sociálne problémy vyvolané kapitalizmom

charakteristické črty v umení tohto obdobia:
. vplyv pozitivizmu (filozofický smer)
. odraz rozvoja prírodných a technických vied (priemysel, vedecko-technická revolúcia)
. komplexné a objektívne zachytenie skutočností (čo najvernejší obraz skutočnosti)
. aktuálne témy (prítomnosť), každodenný život
. človek ako produkt prostredia
. postavy reprezentujúce svoju spoločenskú vrstvu (sociálny typ postavy)
. typický hrdina v typických okolnostiach (typizácia)
. vývin charakteru postavy počas deja
. odraz prehlbovania sociálnych rozdielov
. prevaha neveršovanej epiky (prózy) – hlavne román, poviedka
. život človeka zachytený vo vzťahu k spoločnosti, na jeho osude sa odráža stav spoločnosti
. hľadanie rovnováhy medzi osobným ideálom a objektívnou realitou
. kritický postoj ku skutočnosti, objektívne zobrazovanie nedostatkov
. časté využívanie satiry, irónie (výsmech ukrytý za vážnosťou)
. autor spracúva aj tabuizované témy 
ako sú prostitúcia, nevera, karierizmus, zločinnosť, manželská kríza,…)
. vytrácanie subjektu autora zo zobrazovanej skutočnosti 
dominantné postavenie má v literatúre sociálny/spoločenský román
. vrcholná fáza obdobia 
– nástup psychologickej prózy (poviedka, novela, román)

UMENIE/LITERATÚRA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA

. nástup v období začínajúcej politickej pasivity Slovákov, obmedzovania kultúrneho života nemaďarských národov v Uhorsku, v čase, keď územie SK prestáva byť hospodársky vyspelou časťou Uhorska
. slovenské školstvo, kultúrne ustanovizne, publikačná činnosť – sú vystavené diskriminačnej politike uhorskej vlády
  – presadzovanie existencie jediného uhorského národa – maďarského
  – povinné zavedenie maďarčiny, neexistencia slovenského stredného a vysokého školstva – nedostatok slovenskej inteligencia, útlm národnostných aktivít
. národná téma (typická pre SK romantizmus) – zotrvanie aj v čase prvej generácie realistov
. realistickí spisovatelia a redaktori = zásluha na udržaní spisovného slovenského jazyka + slovenskej literatúry, najmä v literárnych časopisoch 
. 90-te roky 19. storočia – opätovný rozvoj politického a kultúrneho života
 
(robotnícke hnutie, hlasisti, roľnícka strana, katolícky prúd, čitateľské a literárne spolky, záujmové spolky, náboženské spolky)
. centrum kultúry = mesto Martin

Zakladajúca, 1. generácia realizmu:
Osobnosti:
– Svetozár Hurban Vajanský – životopis, knihy a ich obsah
– Pavol Országh Hviezdoslav – život a dielo
– Martin Kukučín – život a dielo
– Elena Maróthy – Šoltésová – životopis, knihy a ich obsah
– Terézia Vansová – životopisknihy a ich obsah

. dominantné témy: vzájomný vzťah spoločenských vrstiev (napr. zemianska otázka, obraz slovenského vidieka)
. charakteristika tvorby: orientácia na súčasnosť; nekritický pohľad na SK dedinu
; vzťah jednotlivých spoločenských vrstiev k národnej otázke; téma hľadania vedúcich síl v národe
. literárne útvary: v próze – román, novela, poviedkav poézii – epos a veľké epické a lyrické cykly v poézii
. charakterizačný prostriedok v tvorbe: tragédia; sylabotonický veršový systém; reč postáv 
 
2. generácia realizmu: 

ďalší text pripravujeme 🙂
Categories: SJL