Expresionizmus - charakteristika

. formovanie sa expresionistických umelcov – najprv v nemecky hovoriacich krajinách 
   (ťaživá spoločensko-politická situácia pred a po 1. svetovej vojne)
. vyjadroval nový životný pocit, nové nazeranie na realitu
. snaha umelcov o vtlačenie osobitého výrazu – vlastný pohľad na objekt = subjektivizovaná umelecká realita
. umelec nechce popisovať svoje nálady a pocity – opisuje čo vidí 

. diela – výrazne subjektívne
  – vznik ako ostrá opozícia voči naturalizmu (pristupoval k objektívnej realite s vedeckou presnosťou, nestrannosťou)
  – nechcú už existujúci svet “opakovať” – ponúkajú obraz sveta formovaný v ich vnútri

. epické diela – ich výrazná lyrizácia
  – prúd lyrizovanej prózy – využitie výrazových prostriedkov lyriky
  – prvotne autor zobrazuje, čo sa deje v rozorvanom vnútri postavy, nie historické podmienky , kde je príbeh zasadený 
    (napr. Milo Urban: Živý bič – chýbajú scény priamo z frontu 1. svetovej vojny, aj keď dielo je o vojne)

. prehnaná obraznosť
  – divák/čitateľ má pocit, že umelec zhmotňuje nesmierne utrpenie, škaredosť, odpudzujúcu sexualitu,…

. tvorba kontrastných postáv (úplne negatívna, ale aj úplne kladná)
  – konajú v nie každodenných situáciách (nezvyčajná/výrazná smrť postavy, neobyčajný osud postavy)

. epika aj dráma = nové postavy
  – napr. postava robot, 
postava nereálna, oživená, zvrátená, kontrastná, groteskná,
  – 
eruptívna/impulzívna povaha – prejavuje sa nedokončenou výpoveďou, útržkovitou rečou
  – odboj /vzbura nie len jednotlivcov, ale aj kolektívneho hrdinu (napr. celá dedina)

. ťaživé témy – hrozba zániku ľudstva, smrť, bieda, vojna, úzkosť…
  – ich subjektivizovaním reagujú na stav sveta, človeka (1.pol 20.stor.)

. mnohí autori = fantastika, utópia, deformácia skutočnosti 
  – ambícia opak opisu/prerozprávania činov, skutkov v realite

. pracovná metóda divadla – experiment, kontrast
  – rušenie zaužívaných schém divadelnej tvorby (napr. členenie predstavenia na dejstvá a výstupy)
  – kontrast absurdity a reality – niekedy tak vystupňované, že môžeme hovoriť o žánri groteska
  – pod vplyvom ťažkej spoločenskej situácie sú postavy v absurdnej, neriešiteľnej situácii
    (po 2. svet. vojne sa z tohto druhu dramatickej lit. vyvinie žáner absurdná hra)

Znaky expresionizmu v epike

autobiografické prvky
. subjektívny odraz vnímania 
. sústredenie sa na psychiku jednotlivcov
(interpersonálny konflikt)
. existenciálna otázka života a smrti
. vzbura, odboj jednotlivca proti osudu/postaveniu
. kontrast postáv

. zvýraznenie záporných detailov skutočnosti
. základný kompozičný prvok = kontrast/protiklad
. asociatívne radenie motívov
. motív revolty
. pudové konanie, prevláda silný cit, hrôza
. expresivita prejavovaných citov
. iracionálne prvky (napr. vidiny, predtuchy)
. prítomnosť mystických prvkov v deji
. expresívna lexika a syntax

. dynamickosť výrazu (krátke vety, neukončené výpovede, pestrá modalita viet)

Expresionizmus na území Slovenska

. prejav hlavne v epike, dráme (spolu s vplyvmi iných lit. smerov)
  – medzivojnové obdobie – typická je koexistencia viacerých umeleckých a myšlienkových prúdov
  – lyrizácia diel (napr. M.Urban, J.Cíger-Hronský, Jilemnický,…)

. prúd lyrizovanej prózy – cez naturalizmus prenos až do obdobia po 2. svet. vojne

Jozef Cíger-Hronský (1896-1960)

Jozef Cíger-Hronský – Jozef Mak (sociálno – psychologický román) – krátky rozbor diela
  – ústredný humánny problém 30.rokov 20.stor. (útlak a bieda)
  – idea = heroizmus ľudského utrpenia
  – Jozef Mak = fatálna postava, predurčená trpieť,
                        = človek ako milióny iných s rovnakým osudom
Jozef Cíger-Hronský – stručný životopis a iné diela

expresionizmus spisovateľ Jozef Cíger Hronský
J. Cíger Hronský

Milo Urban (1904 - 1982)

Milo Urban – Živý bič (sociálno – psychologický román) – rozbor diela
– unanimistický román = kolektívny hrdina – dedina, expresívne vyjadruje svoje pocity (napr. Ráztoky lámali, Ráztoky zúrili,…) 
téma 1. svetovej vojny – dopad na civilné obyvateľstvo = rozpad rodín, najchudobnejší na pokraji sociálnej katastrofy, vystavení tlaku úradníkov
– má 2 časti, názvy sú symbolické (aj názov románu)
  – 1. časť – Stratené ruky (chýbajúce na poliach, ich fyzická strata, rany z vojny, beznádej)
  – 2. časť – Adama Hlavaj (vzbura)
Milo Urban – stručný životopis a iné diela

expresionizmus literatúra spisovateľ Milo Urban
Milo Urban

Július Barč-Ivan (1909 - 1953)

Július Barč-IvanMatka (psychologická dráma)
– príbeh Anna Pavlíčky a jej dvoch rozvadených synov osadený do baníckeho prostredia a jeho sociálnej problematiky
– ústredná je obeta matky pre synov
– v obetovaní sa je aj prvok víťazstva (dosiahne cieľ) – a to zmierenie rozhádaných synov
– použité prvky: nedokončená výpoveď, krátke vety, onikanie, gradácia, dekadentné motívy

– dej sa odohráva v dvoch rovinách:
1) reálna rovina s dvoma prvkami
1a) realistický prvok: ťaživá situácia rodiny je rámcom, v ktorom sa dej odohráva, spoluvytvára atmosféru
1b) naturalistický prvok: zobrazená matkina povaha v synovi Paľovi, otcova povaha v synovi Janovi

2) nadreálna/transcedentálna (čo je znak expresionizmu):
– matka vedie “samorozhovor” (monológ) s Bohom, odmieta byť len nástrojom/obeťou
– zobrazované mystické javy/stavy, keď matka vytuší nešťastie, vidí dopredu udalosť
– matka trpí nadprirodzenými schopnosťami duševne aj telesne, považuje to za kliatbu
– city postáv sú vyjadrené expresívne – láska matky je bezhraničná, nenávisť Jana k Paľovi je nezmieriteľná)

Július Barč-Ivan – životopis a iné diela

Expresionizmus vo svete

Erich Maria Remarque (1898 - 1970)

Erich Maria RemarqueNa západe nič nové (vojnový román) – rozbor diela
– zobrazenie generácie mladých ľudí, ktorí idú na front priamo zo školy
– román obsahuje:
– chronologický kompozičný postup + použitá je aj retrospektíva
(obdobie pred príchodom hl. postavy na front)
– dokumentárne rozprávanie ovplyvnené publicistickým štýlom
– priamy rozprávač (1.osoba singuláru) – autobiografická postava
– existenciálne pocity postavy – hrdina stratenej generácie nenachádza východiská, nevie
zapadnúť do civilizovaného života

expresionizmus literatúra spisovateľ Erich Maria Remarque
Erich Maria Remarque

Dielo obsahuje:
– úvahové pasáže, 
– vnútorný aj vonkajší monológ, rečnícke otázky, zveličenie záporných javov (odchod na front), 
– živý slovník využívajúci kontrasty, 
– priamy rozprávač je spojovacím článkom života a smrti spolužiakov, 
– stupňovanie myšlienky, zdôraznenie, napätie
– pocity a osudy stratenej generácie (vedia len zabíjať)

Gejza Vámoš (1901 - 1956)

Gejza Vámoš – Editino očko (psychologická poviedka) – rozbor diela
 hľadá spôsob, ako vplývať na ľudské svedomie, ako upozorniť človeka, aby konal zodpovednejšie
– dielo má autobiografický základ
– odraz pesimistického názoru autora na súdobú spoločnosť, naliehavá potreba vystríhať človeka, usmerňovať ho a viesť
– konflikt medzi autorom a spoločnosťou
– príbeh je v úzadí, má slabú dejovú líniu
– v diele je priamy rozprávač, vyjadrená nespokojnosť, krivda, veľa úvah, skepsa, pesimizmus, 
– túžba autora je v kontraste s realitou

Makrokompozícia diela: opis, charakteristika, úvaha, rozprávanie – statické prvky (retardačné)
Kompozičné princípy: kontrast, paralela – nespravodlivosť vo svete (Edita, škrečok)
V diele sú použité: dlhé zložené vety, synonymá, expresívne slová, jazyk intelektuála
Gejza Vámoš – stručný životopis a iné diela

Zdroj:
zo školskej prípravy šprta na maturitu

Categories: SJL