V tomto článku si povieme o zlúčeninách halogénov. Halogény sa nachádzajú v VII.A skupine periodickej sústavy prvkov. Sú to: fluór (F), chlór (Cl), bróm (Br), jód (I) a astát (At). Halogénvodíky Halogénvodíky sú zlúčeniny, ktoré vznikajú priamym zlučovaním halogénu s vodíkom, alebo neutralizáciou. Sú to bezfarebné plyny s charakteristickým zápachom, ktoré tvoria jednu Read more…
Halogény – skupina Do skupiny halogénov, alebo prvkov VII.A skupiny zaraďujeme prvky: fluór, chlór, bróm, jód a astát. So stúpajúcim protónovým číslom klesá ich reaktivita. Valenčné orbitály atómov s menším protónovým číslom sú bližšie k jadru, čo spôsobuje, že ich elektróny sú viazané pevnejšie, ako pri atómoch s väčším protónovým číslom. halogény v PTP Halogény majú Read more…
Kovy alkalických zemín Týmto názvom označujeme niektoré prvky II.A skupiny, ale nie všetkých šesť prvkov z II.A skupiny sa radí medzi kovy alkalických zemín. Patria sem len štyri prvky s podobnými vlastnosťami: vápnik, stroncium, bárium a rádium. Berýlium a horčík sa od nich svojimi vlastnosťami líšia. V rámci periodickej tabuľky sú v rovnakej skupine, ale neradíme ich medzi kovy alkalických Read more…
Alkalické kovy Medzi alkalické kovy zaraďujeme prvky I.A skupiny, okrem vodíka – lítium, sodík, draslík, rubídium, cézium a francium. Tieto prvky sú veľmi reaktívne, čo spôsobuje nízky počet elektrónov na ich valenčných vrstvách – majú iba jeden. Ten veľmi ľahko strácajú a tvoria katióny – ich oxidačné číslo v zlúčeninách je výhradne I. Read more…
Periodická sústava prvkov je zobrazená v tabuľke, kde sa nachádzajú všetky dosiaľ známe chemické prvky, podľa periodického zákona (vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich protónového čísla). Jej zostavenie sa pripisuje ruskému vedcovi D.I. Mendelejovovi, podľa ktorého je Perodická sústava prvkov pomenovaná. V roku 1869 prvý raz uverejnil článok, v ktorom vysvetlil svoj Read more…
Pochádzal z Paríža (Francúzsko), z rodiny bohatého právnika. Narodil sa v roku 1743 a zomrel v roku 1794. Vyštudoval právo, ktorému sa však nikdy nevenoval. Zaujímala ho matematika, fyzika a chémia. Už ako 25-ročný sa stal členom Akadémie vied, neskôr aj jej riaditeľom. Jeho hlavným prínosom bola práca v oblasti chémie. Odmietal zaužívané chápanie chémie založenej na Read more…
Henry Cavendish (1731 – 1810) Bol to geniálny čudák. Bol uzavretý, žil samotársky a vedeckému bádaniu sa venoval pre vlastné potešenie. Pôvodom bol zo šľachtickej rodiny, narodil sa v roku 1731, zomrel v roku 1810. Štúdium ukončil na cambridgskej univerzite a následne sa usadil v Londýne (Anglicko). Venoval sa vlastnému výskumu. Read more…
Vedecká legenda – pracovitá, skromná a vytrvalá. Narodila sa vo Varšave (Poľsko) roku 1867 v rodine stredoškolského profesora. Študovala vo Francúzsku, na slávnej univerzite Sorbonne. V roku 1895 sa vydala za fyzika Pierra Curieho a ich život sa stal symbolom vedeckej spolupráce. Marie zistila, že okrem uránu podobné žiarenie vydávajú aj zlúčeniny tória a ako Read more…
Narodil sa vo francúzskej šľachtickej rodine roku 1892. Zaujímal sa o vedu, až začal študovať fyziku. V roku 1924 matematicky dokázal, že častice hmoty sa môžu správať ako svetelné a iné energetické vlny. O päť rokov neskôr, roku 1929 získal Nobelovu cenu za fyziku. Zomrel v roku 1987. Zdroje: HAŠKOVEC, Read more…
Narodil sa v Kodani (1885) a svoje štúdium ukončil pod vedením Ernesta Rutherforda. V roku 1913 prišiel s prvým moderným opisom stavby atómu. Elektróny zotrvávajú na energetickej hladine a energiu vyžarujú/prijímajú len vtedy, keď prechádzajú z jednej hladiny na inú. Výskumom atómov vodíka ukázal, ako dokážu elektróny prijímať a vydávať Read more…
