Celý názov: Nemecká spolková republika
Hlavné mesto: Berlín
Rozloha: 357 021 km2
Počet obyvateľov: 81 904 100 (v roku 2006)
Úradný jazyk: nemecký
Hlavné náboženstvo: luteránske, katolícke
Typ vlády: parlamentná spolková republika
Mena: euro
Susediace štáty: Dánsko, Poľsko, Česko, Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Luxembursko, Belgicko, Holandsko, na severe Severné a Baltské more
Veľké mestá: Hamburg, Brémy, Hannover, Berlín, Norimberg, Mníchov, Stuttgart, Frankfurt nad Mohanom, Kolín nad Rýnom, Dusseldorf, Essen, Dortmund, Duisburg
Územie Nemecka sa delí na 16 spolkových krajín, z toho tri sú mestské štáty: Bádensko-Wűrttembersko, Bavorsko, Sársko, Porýnie-Falcko, Hesensko, Durínsko, Sasko, Sasko-Anhaltsko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Dolné Sasko, Brémy, Brandenbursko, Berlín, Šlezvicko-Holštajnsko, Hamburg a Meklenbursko-Predpomoransko.
Kedysi bolo rozdelené na dva samostatné štáty – Nemecká demokratická republika a Nemecká spolková republika. K ich zjednoteniu prišlo v roku 1990. Je členským štátom NATO, aj Európskej únie. Patrí takisto do Schengenského priestoru.
Hustota zaľudnenia dosahuje viac ako 230 obyvateľov na km2, väčšinu tvoria Nemci. Po Rusku ide o druhý najviac zaľudnený štát Európy. V posledných rokoch je však výrazné prisťahovalectvo. Stúpa nezamestnanosť, ale gramotnosť dosahuje vysoké hodnoty.
Množstvo miest sa nachádza v povodí riek. Hlavné aj najväčšie mesto Nemecka je Berlín. Patrí medzi svetové mestské aglomerácie. Leží na sútoku dvoch riek, Spréva a Havola. Má približne 900 km2 a okolo 3,5 milióna obyvateľov. Vznikol spojením niekoľkých miest okolo historického centra. Nachádza sa v strednej oblasti Európy, medzi Viedňou a Kodaňou. Vďaka tejto polohe je akousi vstupnou bránou do strednej a východnej Európy.
Mesto bolo niekoľko desaťročí (40 rokov) rozdelené múrom na dve časti. Oddeľoval západnú časť, ktorá bola súčasťou Nemeckej demokratickej republiky. Zbúraný bol v roku 1989 a o rok neskôr došlo k zjednoteniu Nemecka. Postupne sa Berlín opäť zaradil medzi popredné a významné mestá.
Najvyšší vrch je Zugspitze s nadmorskou výškou 2961 m. Do južnej časti krajiny zasahujú Alpy, ktoré v letných mesiacoch slúžia na chov kráv, v zime ako lyžiarske strediská. Smerom na sever pokračuje Stredonemecká vrchovina a na severe Severonemecká nížina. K Nemecku patrí aj niekoľko ostrovov pri pobreží. To tvoria Baltské a Severné more na severe.
Veľkými riekami pretekajúcimi cez toto územie sú napríklad Dunaj, ktorý pramení v oblasti Schwarzwald, Rýn a Labe. Rýn spája priemyselne najdôležitejšiu časť krajiny, Porýnie, s prístavmi v Holandsku a Bazilejom vo Švajčiarsku.
Na hranici so Švajčiarskom a Rakúskom sa nachádza Bodamské jazero, na severe je Štetínsky záliv zasahujúci aj do Poľska.
Nemecko má tretie najväčšie hospodárstvo a môže sa pochváliť najväčším exportom. Okrem priemyslu sú vo veľkom rozvinuté aj služby, alebo automobilový priemysel.
V Európe je najväčším producentom chemických látok. Patrí taktiež medzi najväčších producentov energie na svete spolu s USA, Čínou, Japonskom, Ruskom, Kanadou, Francúzskom a Indiou. Spolu s USA a Veľkou Britániou patrí k svetovo najväčším spracovateľom potravín.
Poľnohospodársky využiteľných je 50% krajiny. Pestuje sa napríklad obilie, jačmeň, alebo kukurica. Nemecko patrí k vedúcim producentom mliečnych výrobkov na mliečnych farmách. Najviac mlieka vyprodukuje hovädzí dobytok.
Zdroje:
ČEMAN, R. 2006. SVET zemepisný atlas. Bratislava. MAPA Slovakia
VARLEYOVÁ, MILESOVÁ. 2004. Zemepisná encyklopédia. Bratislava. Mladé letá
MOCKO. 1986. Krajiny sveta. Bratislava. Nakladateľstvo Pravda
ČINČURA, J. a spol. 2004. ZEM. Bratislava. Ikar
PISKUROVÁ. LUKÁČ. 2008. Veľký ilustrovaný atlas sveta a vesmíru. Bratislava. Svojtka & Co
