Pravek je najstaršie a najdlhšie historické obdobie, ktoré trvalo viac ako 12 mil. rokov. Označujeme ho tiež ako prvotnopospolné obdobie alebo prvotnopospolnú spoločnosť.
Skutočnosť, že prví ľudia žili v jaskyniach je známa asi každému. Neskôr sa ich obydlím stali prístrešky a stany. O architektúre v období najstaršieho praveku sa teda veľmi hovoriť nedá. O umení však áno!
Architektúra a umenie praveku
Pojem praveké umenie je označenie umenia obdobia doby kamennej (paleolitu, neolitu), doby bronzovej a doby železnej.
- Doba kamenná
Paleolit (2,5 mil. – 10 tis. rokov pred n.l.) – staršia doba kamenná
Pravek z hľadiska dejín, geológie, či iných vedných odborov, začal podstatne skôr než 3 mil. pred naším letopočtom (pred n.l.). Pre nás je však zaujímavé až obdobie, kedy sa na scéne objavuje Homo, teda človek.
Za vznik maliarstva môžeme považovať vznik jaskynných malieb. Najstaršie jaskynné maľby na území Európy sú staré viac ako 25 000 rokov a našlo sa ich viac ako 100. Jaskynné maľby boli objavené aj na africkom a austrálskom kontinente.
Prehistorickí ľudia maľovali a zhotovovali rytiny do stropov a stien jaskýň. Zdobili ich prírodnými farbivami rastlín, krvou a popolom. Zobrazovali na nich najmä bizóny, mamuty, obrazové výjavy z ich lovu a otlačky svojich rúk. Kresby boli plošné, nepoznali ešte perspektívu a kompozíciu. Zvieratá boli vyobrazované v polohách, ktoré ľudia poznali z lovu.
O tom, čo bolo prvým impulzom k vytváraniu takýchto výjavov sa môžeme len dohadovať.
Na európskom kontinente sú známe napríklad jaskynné maľby v jaskyni Dorgogne, Lascaux vo Francúzsku, v Španielsku je to jaskyňa Altamíra.
Na africkom kontinente, v Namíbii, boli archeológmi objavené kamenné platne staré 26 tis. až 19 tis. rokov, s vyobrazením zebier a nosorožcov.
Na Slovensku máme nástennú maľbu v jaskyni Domica pri Rožňave. Ľuďmi však bola obývaná až v neskoršom čase, v období neolitu.
Maľby neboli jedinými umeleckými prejavmi pravekého človeka. Pribudli zuby ulovených zvierat, slúžiace ako ozdoby, sošky zvierat, ale v oblasti Stredozemného mora sa našli aj sochy ženy – Venuše.
Práve sošky žien môžeme pokladať za základ sochárstva. Sošky boli kultovými predmetmi, ktoré zvýrazňovali plodnosť a úctu k matke. Mali výrazné proporcie – veľké prsia, brucho, boky. Jednotlivé sošky-nálezy boli pomenované podľa miesta ich nálezu (napr. Moravianska venuša z obce Moravany pri Piešťanoch, uložená je na Bratislavskom hrade; Vestonická venuša z obce Dolné Vestonice na Morave, venuša z Nitrianskeho hradu, Rumunská a Japonská venuša).
Toto obdobie sa vyznačovalo patriarchátom, to znamená nadradenou pozíciou ženy v rámci spoločenstva. Soškami jej preukazovali úctu a obdiv.
Neolit (10 tis. – 3,5 tis. rokov pred n.l.) – mladšia doba kamenná
Ľudia budujú prvé sídla, vždy z materiálu dostupného v danej lokalite. Bývali v domoch, ktoré si sami postavili v blízkosti pôdy, ktorú obrábali. Matriarchát ustúpil patriarchátu, pretože mužská sila sa pri poľnohospodárskom spôsobe života dostala významne do popredia.
(patriarchát = muž bol vedúcou osobnosťou v rámci rodu)
Organizovaný spôsob života a vznik náboženských predstáv o existencii nadprirodzených bytostí a viera v duchov ovplyvnili aj umelecký prejav vtedajších ľudí.
Popri soškách žien, ako symboloch plodnosti sa objavujú aj zdobené hlinené nádoby (keramika) a ozdobné predmety. Keramika bola vyrábaná bez hrnčiarskeho kruhu, bola vypaľovaná a zdobená jednoduchými ornamentami (rôzne geometrické tvary, vlnovky, jednoduché ľudské a zvieracie figurky).
Ľudia stavajú prvé obydlia, ktoré zhotovujú z dostupného materiálu. Na Blízkom východe používali hlinu alebo tehly vyrobené zo sušenej hliny, v Taliansku sa našli pozostatky kolových stavieb, v strednej a východnej Európe ľudia budovali domy z hliny a dreva.
K najčastejším stavbám patria megalitické stavby zhotovené z obrovských neopracovaných kameňov zoskupených do rôznych zostáv tak, že dva samostatne stojace kamene (menhíry) nesú tretí, vodorovne položený kameň (dolmen). Kamene megalitov sú opracované a spojené čapom.
V praveku bol prvoradý kult Slnka. Megalitické stavby z kameňa boli pravdepodobne kultovými stavbami a slúžili pravdepodobne na prejav úcty voči tomuto božstvu.
Popri Stonehenge sú ďalšími najznámejšími stavbami tohto typu megality (megalitický = mega – veľký + lithos – kameň) v Carnacu (Francúzsko), ktorých účel a využitie je dodnes predmetom dohadov, dolmeny v Antequere (Španielsko) slúžiace kedysi ako krematórium, na spaľovanie tiel a kromplech, ktorý je kombináciou menhírov a dolmenov. Reprezentantom kromlechov je známy Stonehenge v Anglicku a kruh z menhírov, ktorý môžeme navštíviť, nájdeme aj v Ćallanishi v Škótsku.
Architektúra v tom pravom zmysle slova, sa zrodila až vo veľkých starovekých kultúrach Mezopotámie a v Egypte.
- doba bronzová (5 tis. pred n.l.) a doba železná ( začiatok 3,5 tis rokov pred n.l.)
Doba železná znamenala pre ľudí veľa zmien. Človek objavil nové materiály, čo prinieslo nové remeslá, novú deľbu práce a rozdelenie spoločnosti. Prevratné spoločenské a hospodárske zmeny priniesli aj zmenu v náboženských predstavách.
Nové remeslá a materiály priniesli aj nové umelecké prejavy obyvateľstva. Vzniklo sochárstvo, maliarstvo, šperkárstvo a staviteľstvo. Z tohto obdobia našli archeológovia zdobené kovové poháre a dýky.
Obdobie praveku ukončilo objavenie písma a vznik štátov.
Zaujímavosť: Chceš sa trochu zahrať?
Zdroje:
Jaroslav Charvát, 1970, Učebnica pre I. a II. ročník stredných všeobecnovzdelávacích škôl a 1. ročník stredných odborných škôl – Svetové dejiny 1. časť, SPN
