Prvá významná civilizácia – sumerská – sa rozvíjala asi od 5 tis. rokov pred n.l. na území medzi riekami Eufrat a Tigris. Toto územie dnešného Iraku sa nazývalo Mezopotámia a vznikli tu prvé veľké mestá ako Ur, Uruk, Nippur.
Sumeri stavali svoje domy z materiálu, ktorý mali vo svojej blízkosti. Nemali drevo ani kamene, resp. ho dovážali z veľkej diaľky, takže jeho použitie bolo veľmi obmedzené. Najbežnejším materiálom na stavbu bola hlina. Bežné domy stavali z hlinených tehál usušených na slnku. Obyčajne boli postavené okolo nádvoria a každý mal niekoľko miestností vrátane toalety. Pri domoch mali studne.
Paláce a chrámy stavali prevažne z hliny a tehál oblievaných glazúrou, pretože kameňa bolo málo a bolo potrebné ho voziť z veľkej diaľky. Kameň a drevo sa teda využívali na stavby chrámov a palácov tých najbohatších obyvateľov a panovníkov. Boli to tzv. zikkuraty – schodové chrámy.
Mestá mali hradby. Výnimočne sa pri stavbách používala aj malta a ako impregnácia asfalt.
Budovali tiež cesty a položili základy vývoja klenby ako stavebného prvku.
Dodnes presne nevieme, kto presne je vynálezcom kolesa. Zaujímavé však je, že Sumeri využívali už okolo 4000 pred n.l. hrnčiarsky kruh a jednoduché vozy stavali aj využívali okolo roku 3500 pred n.l., neskôr do nich zapriahali aj zvieratá.
Sumeri zostavili prvé písmo – piktografické, ktoré sa časom rozdelilo na klinové v Mezopotámii a hieroglyfy v Egypte.
Klinové písmo využívalo symboly, ktoré sa pôvodne písali v stĺpcoch zhora dolu. Neskôr ľudia znaky pootočili o 90 stupňov doľava, ale písali sa stále v stĺpcoch. Ďalšou zmenou bolo písanie znakov zľava doprava.
Klinové písmo využívalo niekoľko jazykov – perština, babylončina a asýrčina. Bolo písmom slabikovým a bolo komplikované. Využívať ho dokázala len malá, najvzdelanejšia skupina ľudí. Postupne ho preto zjednodušili. Ľudia písali vrývaním symbolov do hlinených tabuliek.
Najväčším vládcom bol Sargon z Akkadu.
Ur bolo najsilnejším mestom za vlády kráľa Ur-Nammu.
Zaujímavosť: K rozlúšteniu chetitských textov zapísaných klinovým písmom významne prispel Čech Bedřich Hrozný, ktorý zistil, že chetitský jazyk nie je semitským jazykom blízkeho východu, ale indoeurópskym jazykom, rovnako ako latinčina, nemčina či slovenčina.
V povodí rieky Indus na Indickom poloostrove, v dnešnom Pakistane, vzniklo ďalšie rozsiahle osídlenie. V období asi 2500 rokov pred n.l. tu boli vybudované veľké mestá Mohendžo-daro a Harappa. Civilizácia v okolí rieky Indus trvala približne 800 rokov a zanikla okolo roku 1800 pred n.l. Nie je nám známy žiadny vládca.
Zaujímavosť: Systém zastavania mali rovnaký ako dnešné moderné americké mestá. Ulice boli vybudované v pravých uhloch a tvorili akúsi “mrežu”.
Zaujímavosť: Najstaršie známe staroveké mesto Catal Hüyük leží na území dnešného Turecka a Jericho na území Izraela. Ľudia tu žili pravdepodobne už v období okolo roku 6000 pred n.l. a ňom žilo viac ako 6000 ľudí. To už si vyžadovalo aj trochu vynaliezavosti a stavebného umu. Jednoposchodové domy boli postavené z hliny a ľudia do nich vstupovali cez otvor v streche. Na tú sa dostali po rebríku, čo ich chránilo pred neželanými návštevníkmi. Ľudia vyrábali keramiku, vedeli spracovať mlieko.
Archeologické nálezisko je zaradené do svetového dedičstva UNESCO.
Zdroje:
– web video: klinové písmo
– web text: klinové písmo, bývanie, Mezopotámia, starovek, architektúra
– Brian Williams, 2005. Otázky&odpovede, História sveta, Bratislava, Fragmen
– Jaroslav Charvát, 1970, Učebnica pre I. a II. ročník stredných všeobecnovzdelávacích škôl a 1. ročník stredných odborných škôl – Svetové dejiny 1. časť, SPN
– Eva Barska, Marek Glogowski, 2006. Neobyčajné miesta na Zemi, Junior
