Najprv som bola mierne skeptická, ale prvá pomoc sa veľmi rýchlo zaradila medzi moje najobľúbenejšie predmety. V prvom semestri je jedinou možnosťou, ako aspoň z diaľky nakuknúť do praktickej časti medicíny.
Všeobecné informácie
Semestrálny predmet sa v zimnom skúškovom končí kolokviom. Raz do týždňa bola prednáška, vo večerných hodinách.
Ide o praktický predmet, aj prednášajúcimi sú lekári pôsobiaci v nemocniciach. Vďaka tomu je prednáška obohatená o reálne zážitky a skúsenosti. Prešli sme rôznymi témami, ku koncu aj takými, ktoré už nespadajú do prvej pomoci, ale do rúk odborníka. O to zaujímavejšie to bolo.
Niektorí vyučujúci iba sucho čítali prezentáciu, iní sa nevyhli vtipným poznámkam. Z prednášok bola prvá pomoc u mňa jednoznačná topka a na cvičenia som tiež chodila s nadšením.
Tie boli tiež raz do týždňa, väčšinou praktické, ale nie vždy. Napriek tomu, ak bolo náhodou nejaké cvičenie pre mňa sklamaním, ďalšie to hneď napravilo. Dôležité je „sadnúť si“ s lekárom, ktorý učí. Ak nie ste na rovnakej vlne, je možné že z tohto predmetu nebudeš tak nadšený ako som bola ja.
Literatúra
Učiť by sme sa mali z knižky První pomoc – podrobný obrazový průvodce tísňovými situacemi.
Prečítala som ju celú, so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane je veľmi prehľadná, s množstvom obrázkov. No texty sú písané naozaj jednoducho. Tak, aby pochopil ktokoľvek.
To mi popri vedomosťami nabúchanej anatómii trochu vadilo, nedokázala som prvú pomoc čítať v tempe, na ktoré som bola zvyknutá. Dôsledkom bol nedostatok informácií pri niektorých témach, na skúške od nás proste vyžadovali viac.
Ak si knihu kúpiš, nič nepokazíš, je to naozaj pár drobných. Ale zaobísť sa vieš aj bez nej. Niekoľko výtlačkov som videla aj v knižnici, čo je ďalšia možnosť.
Alternatívou sú vypracované Otázky ke kolokviu z první pomoci. Veľkou výhodou je stručnosť, stihneš ich prejsť veľmi rýchlo. A obsahujú aj poznámky, ktoré potrebuješ, ale v učebnici chýbajú. Sú síce stručné, no vieš si k nim dohľadať ďalšie informácie.
Ukončenie predmetu
Online test
Aby ste bol pripustený ku kolokviu, musíš najprv spraviť online test v ISe. Môžeš ho písať sám, so spolužiakmi, doma, v škole… Každý si vyberie individuálne. Dostaneš dátum, od kedy sa dá vyplniť a je už na tebe, ako si to načasuješ.
K dispozícii sú myslím najprv tri pokusy, po určitom dátume ich však bol už neobmedzený počet. Test treba vyplniť v časovom limite, ten je ale dostatočný, netreba sa ním zbytočne stresovať.
Napriek tejto benevolentnosti test nie je najjednoduchší. Písali sme ho so spolužiakmi spoločne, po dvojiciach. Vždy jeden vypĺňal, druhý hľadal danú otázku.
Bez pomoci ostatných by sme to asi nenapísali. Niektoré otázky boli neskutočné, ľahkých sme objavili len málo. Navyše sa odpočítavali body za nesprávne odpovede. A pri každom ďalšom pokuse sa otázky vždy zmenili.
Všetkým sa nám to ale podarilo napísať, niektorým dokonca hneď na prvý pokus. Iní bojovali dlhšie. V každom prípade, ako ďalší krok sme si mohli naklikať termín kolokvia.
Kolokvium
Kolokvium je niečo ako jednoduchšia skúška. Je to buď ústne, alebo písomné skúšanie, nie však kombinácia. Prvá pomoc má ústnu formu. Na môj termín prišli dvaja skúšajúci, postupne si brali trojčlenné skupinky. Išla som v prvej várke, cca za 30 min. sme boli vonku.
Z toho, čo som počula, inak prebiehalo skúšanie v nemocnici u sv. Anny a vo FN Brno.
U sv. Anny sme na začiatku dostali do ruky nejaký predmet, napr. ambuvak, a mali sme ho pomenovať. Ak sa dalo, následne sme ukázali použitie na figuríne.
Potom sme v trojici predviedli resuscitáciu. Dvaja striedavo stláčali hrudník, tretí dýchal. Najprv z úst do úst, ale aj s ambuvakom (pri tom pozor na presunutie sa za hlavu, nezostať po boku pacienta! malý detail, ale dôležitý).
Nakoniec každý dostal niekoľko otázok z teórie. Prebehli sme všetky hlavné témy, ak niekto niečo nevedel, buď ho doplnil niekto ďalší, alebo skúšajúci. Mala som z toho celého príjemný pocit, vôbec som sa necítila v strese. Príjemne sme sa porozprávali o niečom užitočnom.
Vo FN Brno to bolo mierne odlišné. Resuscitáciou museli prejsť aj tu, ale čo sa týka teórie, vraj si každý ťahal dve otázky a z tých odpovedal. Podľa skúšajúceho záležalo, ako podrobne.
Prvá pomoc patrila medzi predmety, na ktoré som sa tešila a patrili k tým ľahkým. Kolokvium ešte utvrdilo môj pozitívny dojem z celého predmetu. Navyše, v prvom ročníku je to jediná šanca vidieť aspoň chodby nemocnice.
Čo sa týka mňa, bolo to super!
