Chalkogény, prvky VI.A resp. 16. skupiny, sme si podrobne rozobrali v samostatnom článku. Teraz sa podrobnejšie pozrieme na zlúčeniny chalkogénov.
Kyslík a jeho zlúčeniny
Medzi zlúčeniny chalkogénov patria na prvom mieste zlúčeniny kyslíka. Keďže ide o jeden z najdôležitejších prvkov, jeho zlúčeninám sa budeme venovať podrobnejšie.
Voda
Voda je najrozšírenejšia zlúčenina vodíka, aj celkovo látka na Zemi. Prítomnosť vody je základnou podmienkou existencie života. Je hlavnou zložkou biomasy, aj prostriedkom na transport živín.
Môže byť voľná, takisto sa však vyskytuje aj vo viazanej forme v zemskej kôre, na povrchu Zeme (hydrosféra) a atmosfére (pary, oblaky). Kvapalná voda v prírode nie je čistou látkou, obsahuje množstvo prímesí.
Pri normálnych podmienkach je voda číra bezfarebná kvapalina, nemá chuť, ani zápach.
Z chemického hľadiska sa na vodu pozeráme ako na lomenú molekulu dvoch atómov vodíka a jedného atómu kyslíka, kde väzbový uhol je menší, ako ideálny. Medzi vodíkom a kyslíkom vzniká polárna väzba. Má vysoký dipólový moment, preto slúži ako dobré rozpúšťadlo iónových látok.
Na kyslíku vzniká čiastočný záporný, na vodíku čiastočný kladný náboj, vďaka čomu sa molekuly vody spájajú vodíkovými mostíkmi. Tie spôsobujú zvýšenú teplotu topenia aj varu.
Rozdelenie vody podľa obsahu minerálov
| destilovaná | je to voda zbavená všetkých minerálov – nie je vhodná na pitie, využíva sa na technické účely, destilovaná voda sa napríklad pridáva do chladičov motorov v autách |
| mäkká | je to voda, v ktorej sa nachádza len malé množstvo minerálnych látok – po jej uschnutí zostávajú len nepatrné stopy, mäkkú vodu majú ľudia tam, kde nie sú v podzemí krasové (vápencové) útvary, v oblastiach kde je veľa vápencových skál, sa voda stekaním po týchto skalách obohacuje o vápnik, na tomto princípe vzniká aj výzdoba jaskýň |
| tvrdá | je to voda, ktorá má vyšší obsah minerálnych látok – po jej uschnutí zostávajú viditeľné stopy, najčastejšie je pre ľudské oko viditeľný vyšší obsah vápnika (Ca – calcium) – to sú tie biele bodky, ktoré môžeš vidieť po umytí na sklenených pohároch, s usadeninami vápnika veľmi často bojujeme aj v kúpeľniach veľmi dobre viditeľný je tiež obsah železa (Fe – ferrum) – aj keď jeho koncentrácia vo vode nie je pre ľudský organizmus škodlivá, jeho usadeniny v umývadlách nevyzerajú veľmi dobre |
Rozdelenie vody podľa použitia
| úžitková | táto voda je dezinfikovaná a používa sa v priemysle |
| napájacia | táto voda sa používa napríklad vo vykurovacích kotloch alebo iných zariadeniach a neobsahuje minerálne látky |
| pitná | je to voda určená na konzumáciu |
Od toho, aké a koľko látok je vo vode rozpustených, závisia jej vlastnosti.
Aby sme získali pitnú vodu, musí prejsť úpravou.
1) prvým krokom je filtrácia, počas ktorej sa odstránia mechanické časti,
2) po nej nasleduje chemické čistenie, ktoré vodu zbaví aniónov a katiónov solí,
3) nakoniec príde na rad dezinfekcia, kedy sa odstránia mikróby.
Niekedy hovoríme tiež o tvrdosti vody. Tá môže byť trvalá, alebo prechodná. To závisí najmä od podielu vápnika vo vode. Viac o tvrdosti vody sa dočítaš TU.
Peroxid vodíka
Peroxid vodíka je kvapalina podobná vode. Samovoľne sa však pomaly rozkladá na vodu a kyslík.
Rovnako sa pred dosiahnutím teploty varu explozívne rozkladá.
Je to stredne silné oxidačné činidlo, oproti silnejším oxidovadlám sa správa ako redukovadlo.
Použitie:
Trojpercentný roztok sa používa napríklad na dezinfekciu, slúži tiež ako antiseptikum ústnej dutiny, pri stomatológii.
Oxidy
Oxid je zlúčenina, ktorá pozostáva z dvoch zložiek. Obsahuje kyslík a iný prvok. Oxidy označujeme aj ako binárne zlúčeniny, lebo obsahujú len dva prvky.
Poznámka: Predpona bi- pochádza z latinského slova bis, ktoré znamená dva alebo dvojitý.
Oxidy rozdeľujeme na zásadotvorné a kyselinotvorné.
Zásadotvorné (iónové) oxidy vo vodných roztokoch reagujú v dôsledku hydrolýzy oxidových iónov zásadito, vznikajú teda hydroxidy. Reakcia prebieha nasledovne:
Kyselinotvorné sú oxidy nekovov a kovov, prípadne polokovov vo vyšších oxidačných číslach, rozpustné vo vode. Produktom reakcie sú kyseliny, napr.:
Téme ph, kyseliny a zásady, sme sa venovali v samostatnom článku.
Amfotérne oxidy – oxidy kovových prvkov sú ďalšou skupinou oxidov. Reagujú s kyselinami a zásadami, no vo vode sú nerozpustné. Napríklad:
BeO
ZnO
Neutrálne oxidy – nie sú anhydridmi kyselín, ani zásad. Patrí sem napríklad:
CO
Poznámka: Vzájomnou reakciou kyselinotvorných a zásadotvorných oxidov vznikajú soli.
Pokračovanie článku pripravujeme
