Alkalické kovy

Medzi alkalické kovy zaraďujeme prvky I.A skupiny, okrem vodíka – lítium, sodík, draslík, rubídium, cézium a francium. Tieto prvky sú veľmi reaktívne, čo spôsobuje nízky počet elektrónov na ich valenčných vrstvách – majú iba jeden. Ten veľmi ľahko strácajú a tvoria katióny – ich oxidačné číslo v zlúčeninách je výhradne I.

Vlastnosti alkalických kovov

Sú to mäkké, striebrolesklé kovy, ktoré tvoria bezfarebné soli. Na vzduchu ľahko oxidujú, preto sa uchovávajú v inertnom rozpúšťadle, napr. petroleji. Alkalické kovy veľmi dobre vedú elektrický prúd a teplo. Za vzniku vodíka reagujú s kyselinami.

Ich chemické vlastnosti sú viazané na postavenie jednotlivých prvkov v elektrochemickom rade napätia kovov.

Všetky alkalické kovy prudko reagujú s vodou za vzniku plameňa charakteristickej farby.
Zafarbenie plameňa je špecifické, pre každý z prvkov iné:

lítium – červeno-ružový plameň

sodík – zeleno-žltý plameň

draslík, rubídium, cézium – fialový plameň

Počas tejto reakcie vznikajú alkálie – zásady. Alkalické kovy vytesňujú z vody vodík a vznikajú hydroxidy. Počas reakcie sa uvoľňujú bublinky plynu. 

Príklad: pri reakcii draslíka s vodou vzniká hydroxid draselný a vodík.

Popis jednotlivých prvkov alkalických kovov

Lítium - Li (Lithium)

Lítium najmenej reaktívnym prvkom spomedzi alkalických kovov. V periodickej tabuľke sa nachádza najvyššie a reaktivita vzrastá s narastajúcim protónovým číslom. Naopak, má najväčšiu elektronegativitu. Pláva na vode, pretože má najnižšiu hustotu spomedzi kovov. Vyskytuje sa najmä vo forme kremičitanov.

Využíva sa v jadrovej energetike, batériách a akumulátoroch, takisto vo farmaceutickom priemysle vo forme organických solí a v leteckom priemysle.

prvok litium alkalicke kovy

Sodík - Na (Natrium)

Sodík je najbežnejší alkalický kov, vyskytuje sa v množstve minerálov a hornín, napríklad kamenná (kuchynská) soľ, alebo vo forme kremičitanov. Zaraďujeme ho tiež medzi biogénne prvky, má význam v metabolizme buniek. Jeho katión má veľký význam pri udržovaní osmotického tlaku.

Rovnako ako lítium, využíva sa v jadrovej energetike. Je dobrým redukčným činidlom, uplatnenie nachádza aj v sodíkových výbojkách a hasiacich prístrojoch.

prvok sodik natrium alkalicke kovy

Draslík - K (Kalium)

Draslík sa nachádza napríklad v popole z dreva. Rovnako ako sodík, aj draslík sa zaraďuje medzi biogénne prvky s významom v metabolizme buniek.

Využíva sa pri výrobe mydiel a hnojív. Dôležitý je aj pre fotočlánky.

Rubídium - Rb (Rubídium)

Rubídium sa počas horúcich dní topíje natoľko reaktívne, že začne horieť aj vo vzduchu.

Používa sa v pyrotechnike a fotočlánkoch.

Cézium - Cs (Ceasium)

Cézium sa topí už pri 28°C, čo je len o trochu viac, ako izbová teplota. Spolu s rubídiom najčastejšie sprevádzajú zlúčeniny draslíka.

Francium - Fr (Francium)

Francium je najreaktívnejším prvkov z alkalických kovov. Vyskytuje sa veľmi vzácne a o jeho vlastnostiach vieme iba málo.

Tieto prvky sa často vyskytujú v morskej vode, soľných jazerách, alebo minerálnych vodách. Vyrábajú sa redukciou zo zlúčenín, alebo v prípade Li a Na aj elektrolýzou.

Vytvárajú niekoľko typov zlúčenín. Patria medzi ne hydroxidy, halogenidy, uhličitany a sírany.

Hydroxidy alkalických kovov

Hydroxidy alkalických kovov sú bezfarebné leptavé látky rozpustné vo vode. Príkladom sú hydroxid sodný (NaOH) a hydroxid draselný (KOH).
Sú to silné zásady s hygroskopickými vlastnosťami (pohlcujú vzdušnú vlhkosť).
žieravé a leptavé, využívajú sa na výrobu celulózy, mydla a syntetického hodvábu.

Hydroxid lítny (LiOH) je taktiež hygroskopický, okrem vzdušnej vlhkosti však pohlcuje aj oxid uhličitý. Využíva sa v ponorkách.

Halogenidy alkalických kovov

Halogenidy alkalických kovov sú bezfarebné kryštalické látky s vlastnosťami iónových zlúčenín.  Ich vznik popisujeme všeobecnou rovnicou MOH + HX, vzniká MX + voda.
M je všeobecné označenie pre kov, X značí halogén.

Uhličitany alkalických kovov

Uhličitany alkalických kovov pohlcujú vodu – s výnimkou uhličitanu lítneho. 

Patria sem látky ako sóda (uhličitan sodný-Na2Co3), aj sóda bikarbóna (hydrogénuhličitan sodný – NaHCO3). 

Sóda sa používa na výrobu skla, papiera a mydla, zmäkčovanie vody, aj ako pH regulátor pri fotografických procesoch.

Sódu bikarbónu poznáme ako kypriaci prášok pri pečení koláčov, ale slúži tiež na neutralizáciu žalúdočných kyselín a ako náplň do hasiacich prístrojov.

Zdroje:
BELANOVÁ a spol. 2013. Školská encyklopédia biológie, chémie a fyziky. Bratislava. PRÍRODA
DVOŘÁČKOVÁ. 2013. Chemie pro každého. Olomouc. Rubico
CHRENČÍKOVÁ a spol. 2002. Zmaturuj z chémie. Brno. DIDAKTIS

5/5 - (2 votes)
Páčil sa Vám článok?
fb-share-icon
Instagram