Nie je to miesto “z Bedekeru”, ale určite stojí za návštevu. Hlavne, ak chcete v Brne spoznať ideálne miesto pre romantické rande pri západe slnka. Lom Hády v Brne ma v prvom momente zaujal ako čosi, čo panorámu mesta doslova hyzdilo. Taký veľký škaredý nahlodaný kopec priamo nad mestom. To sa ale rýchlo zmenilo.
Náhoda je blbec
Ani vo sne by mi nenapadlo, že taký obrovský kameňolom môže byť prístupný verejnosti. Tento je. Prvý raz sme sem doslova zablúdili. Dodnes vravím, že našťastie. Pretože „stretnutie“ zblízka môj názor na lom úplne zmenil.
Je to miesto s jedinečnou atmosférou, a to v ktorúkoľvek dennú aj nočnú hodinu a v každom ročnom období. Hlavne v lete je naozaj ťažké nepodľahnúť magickému predstaveniu, ktoré nad Brnom predvádza zapadajúce slnko. Je to proste ideálne miesto na relax alebo romantické rande.
Kde to vlastne je? Kopec Hády sa nachádza na severovýchodnom okraji mesta a je dobre viditeľný z rôznych kútov mesta. Ľahko ho zbadáte aj podľa televízneho vysielača, ktorý stojí na jeho vrchole.
Lom Hády
Už som spomínala, že vstup do lomu je legálny. Takže žiadna panika. Verejnosti je prístupný, samozrejme na vlastné riziko. Na každom kroku na to upozorňujú informačné tabule, ktorých farbu už poznačilo slnko, ale stále sú čitateľné.
Rozsiahly lom je súčasťou kopca Hády. Zaujímavý (okrem iného) je aj tým, že sa v ňom ťažil vápenec aj bridlica, že spolu s Pálavou a Podyjím patrili Hády k prírodovedne najzaujímavejším lokalitám Južnej Moravy. Ťažba v lome, ktorá skončila až v roku 1997, to však zmenila.
Lom sme objavili náhodou
Naša prvá návšteva lomu nebola vôbec plánovaná. Akosi sa nám priplietol do cesty počas výletu do Moravského krasu. Tento výlet bol zážitok sám o sebe. Niekoľkokrát sme z vlastnej nepozornosti zablúdili a museli zmeniť plánovanú trasu, vďaka čomu sme však kadečo objavili a zažili. Vráťme sa ale do lomu.
Môj mozog tu veľmi rýchlo zaznamenal niečo čudné. Ticho. Zahryzávalo sa doňho len čvirikanie vtákov a zvuky mesta sa zliali do veľmi slabého monotónneho dunenia kdesi v diaľke.
Mohutnosť otvoreného priestoru nás prinútil spomaliť, zastaviť sa, sadnúť si, len tak čumieť a sledovať, čo sa deje v meste pod nami. Tu sa jednoducho nedá ponáhľať!
V uliciach mesta som sledovala pohyb modelárskych vláčikov a hračkárskych áut. Bolo to upokojujúce a očarujúce zároveň. V tomto veľkom priestore sa zrazu všetky starosti rozplynuli. Uvedomila som si význam slov „tu a teraz“.
Lom vlastne nie je len jeden
Ono je to vlastne sústava niekoľkých kameňolomov, ktoré ťažbou splynuli do naoko jedného veľkého celku. Informačné tabule sú nabité zaujímavými informáciami. Ale na to sme si v Čechách už akosi zvykli.
Tým, že sme do lomu vstúpili neplánovane a nič sme o ňom dopredu nevedeli, ohromil nás. Na jeho vrchole sme zbadali ľudí vo veľkosti miniatúrnych bodiek. Bol to zvláštny pocit. A to sme netušili, že sa nachádzame približne v jeho výškovom strede.
Celým lomom vedie náučný chodník, takže sme mali možnosť spoznať rôznorodosť jednotlivých lomov a zároveň si vychutnať rôzne výhľady, ktoré poskytujú.
Celý lom je posiaty mini stavbami, ktoré sú postavené z miestneho kameňa. Zanechávajú ich tu po sebe rodinky s deťmi, partie, aj zamilované páriky.
Srdiečka, mená, bludiská, symboly (občas aj vtipné), ale aj celé odkazy vo vetách… to všetko je z kameňov vyskladané na jednotlivých etážach lomu. Z každého poschodia lomu vidíte čosi iné a pri každej ďalšej návšteve lomu objavíte nový odkaz. Aspoň taká je moja skúsenosť 🙂
Kým horné etáže lomu poskytujú super výhľad, najnižšie položené časti očaria svojim porastom a neuveriteľne čistými jazierkami. To všetko s „tatranskými“ kulisami v pozadí.
Lom dokážete prejsť celý dookola. Povedú vás info tabule. Každá jeho etáž vám ponúka inú perspektívu a iný pohľad na mesto. Aj keď to nie je miesto “z Bedekeru”, jednoznačne stojí za návštevu. My sme ho navštívili už 2x a určite to nebolo naposledy.
Autom aj MHD
Lom Hády je dostupný veľmi ľahko. Ak v aute do navigácie zadáte ulicu “Hády”, dovedie vás spoľahlivo a do lomu prídete z jeho západnej strany. Ak sa rozhodnete pre MHD, hľadajte autobusovú zastávku Červený písek. Dnes sem chodí autobus č. 64 a 74.
Pri našej druhej návšteve lomu sme zvolili prístup autom, z jeho východnej strany. Je asi najpohodlnejší.
Do navigácie zadajte “parkoviště Velká Klajdovka”. Parkovisko nie je veľké, ak budete mať šťastie, zaparkujete. Pravdepodobnejšie je, že bude plné. Pozdĺžne však zaparkujete na celej ulici “Jedovnická”, ktorá vedie k parkovisku, takže zásadný problém s parkovaním tu nie je.
Ak z tejto strany využijete MHD, hľadajte zastávku “Velká Klajdovka” na Jedovickej ulici. Dnes sem jazdí autobus č. 201.
Vstup zdarma
Vstup do lomu Hády je zdarma a na vlastnú zodpovednosť. Od parkoviska, ani zastávok MHD to nie je ďaleko. Pôjdete trochu lesom, občas riadne do kopca, takže lodičky nech kočky nechajú doma.
Vyskúšali sme si vstup do lomu z oboch strán. Z východu aj zo západu. Každý má svoje čaro aj úskalia.
Ak sa rozhodnete pre západnú stranu, skôr ako prídete do lomu, narazíte cestou na Lama centrum. Zvedavo sme nazerali za zamknutú bránku. Oznam bol jasný. Otvorené len v nedeľu alebo sa na návštevu treba objednať vopred.
Pokračovali sme teda ďalej a do lomu sme vystúpali úzkym, dosť strmým chodníkom, ktorý určite nie je vhodný pre kočíky.
Lom nás ohúril! Ten priestor je obrovský! Hneď pri vstupe nás vítala informačná tabuľa so základnými informáciami o kameňolome.
Lama centrum ešte raz
Pri informačnej tabuli sme si uvedomili, že stojíme priamo nad zatvoreným Lama centrom. Zvuky zvierat bolo jasne počuť. Zvedavosť nám nedala, opatrne sme zhora chvíľu sledovali celý areál.
Maximálna opatrnosť je tu nutná. Na okraji lomu nie sú žiadne bariéry! Lama centrum sa radšej oplatí navštíviť priamo, v otváracích hodinách. Čosi ako kontaktná mini ZOO je určite príjemným spestrením nedeľňajšieho popoludnia.
Vstup zo západnej strany
Bola to naša prvá návšteva lomu a našu pozornosť si získal okamžite. Vstúpili sme v jeho strednej úrovni, čo sa týka výšky, alebo ak chcete hĺbky. To sme v tom momente netušili. Lákalo nás to smerom hore, aby sme mali čo najlepší výhľad na okolie. Prekvapila nás široká asfaltka, ktorá sa pred nami po chvíli vynorila.
Vedie naprieč celým lomom. Od jeho západného okraja, až po východný. Na nej sme stretli aj rodiny s malými deťmi a s kočíkmi. Asfaltka mierne stúpala a po jej okraji sme objavili infotabule Naučné stezky. Podľa číslovania sme pochopili, že ideme v protismere. Nevadí!
Dostali sme sa k najkrajšej výhliadke a to nás absolútne uspokojilo. Mali sme už za sebou celodennú turistiku a pretože sme do lomu prišli neplánovane, na podrobnejší prieskum neostával čas ani sily. Pomaly sa stmievalo, tak sme si ako predjedlo vychutnali posledné zásoby jedla z ruksakov a počkali si na hlavný chod večera – západ slnka!
Priestor lomu nás očaril. Rozhodli sme sa pre jeho ďalšiu návštevu.
Tentoraz z východnej strany
Pri druhej návšteve sme už približne vedeli, čo nás čaká. Zaparkovali sme tentoraz na parkovisku Velká Klajdovka a príjemným lesným chodníkom (aj keď s veľkými mlákami po poslednom daždi) sme sa dostali k bráne lomu. Je stále zamknutá, ale jej úlohou je zabrániť vjazdu áut. Peši sa okolo nej prejdete pohodlne kedykoľvek.
Tentoraz sme si povedali, že pôjdeme presne podľa Naučné stezky, „v smere jazdy“ a nevynecháme žiadne stanovisko.
Odporúčam čítať informačné tabule pozorne. Dozvedeli sme sa veľmi veľa zaujímavostí z histórie lomu, o jeho flóre a faune, ale čítanie spestrili aj vtipné fakty.
Z lomu napríklad vidno priemyselný komín, ktorý je tak trochu raritou. Asi v strede výšky je zalomený. Pri jeho stavbe ho proste krivo vybetónovali 😀 Vidieť to aj voľným okom. Ale keby nás na to info tabuľa neupozornila, takýto detail by sme si určite nevšimli.
Z horných etáží lomu sme sa podľa inštrukcií náučného chodníka dostali až na jeho úplné dno (inak, aj tu sme objavili mini parkovisko, tak pre 5 áut).
A zrazu sme boli v talianskych Dolomitoch alebo slovenských Tatrách. Najnižšie položený je Růženin lom, v ktorom nás prekvapili jazierka s bujným rákosím, priezračnou vodou a hniezdiacim vtáctvom. Po ich obvode je vyšlapaný a miestami z kameňa vydláždený chodník, v časti lomu sme objavili drevenú konštrukciu Cesty rákosím. Bolo to zaujímavé prekvapenie.
Prevýšenie medzi najnižším a najvyšším bodom Naučné stezky je asi 100 m. Klesanie bolo pozvoľné, ale pri stúpaní naspäť sme sa na záver zadýchali.
Obozretnosť je tu na mieste
Ak si treba niekde dávať extra dobrý pozor na každý krok, tak je to práve tu. Lom je rozľahlý a ponúka jedinečné výhľady. Čím vyššie v lome vystúpite, tým sú… iné. Kým sme vystúpili na jeho najvyššie miesto, lebo naša zvedavosť narastala s každým výškovým metrom, našli sme na okraji strmého zrázu dve pamätné tabule.
Sú ako zdvihnutý prst. Miestami veľmi úzky chodník bol na jednom mieste zosunutý a na viacerých miestach vedie v tesnej blízkosti okraja lomu. Stratiť stabilitu pri pohľade dolu nie je vôbec ťažké.
Výstup na najvyššie miesto lomu nie je súčasťou náučného chodníka značeného zelenou značkou, ale nie je tu ani zákaz. Zvedavosť nám nedala a výstup na najvyššie miesto lomu sme absolvovali.
Aby sme zistili, že najkrajší výhľad neponúka.
Brno z oblohy
Z lomu Hády vidíte veľmi veľkú časť Brna. Porovnávali sme to s výhľadom z rozhľadne Holedná a … Je nezmysel ich porovnávať. Každé z týchto miest sa oplatí navštíviť, lebo ponúka niečo úplne úplne iné. Spoločným menovateľom ale ostáva pohľad na mesto zo slušnej výšky.
Foto: sprt.sk
