. posledný jednotný umelecký štýl v celej Európe
. centrum kultúry, umenia = panovnícky dvor, šľachtický prepychový palác
. autori = kňazi, učenci, mešťania
. pompéznosť + jej opak súčasne (stavba honosných palácov, zároveň nabádanie ku skromnosti, pokore, oddanosti viere)
. opätovný príklon k náboženskej ideológii
. rozpoltenosť človeka, nevyrovnanosť, dvojitý život
. protikladnosť – obsah aj výrazové prostriedky
. snaha pôsobiť na city a zmysly človeka (ozdobnosť, patetickosť, nadnesenosť štýlu, hyperbolizácia)
. zmena poznávanej skutočnosti na znaky, symboly – majú vysloviť nevysloviteľné, tajomné
. ťažká životná situácia – únik do vymyslených ideálnych krajín – diela otvárajú dvere do fantastiky
. charakteristika básnického symbolu = sugestívnosť, náznakovosť, mnohovýznamovosť obrazu (básnického)
. vykreslenie neobvyklých, prekvapujúcich obrazov – zložité jazykové, kompozičné, štylistické prostriedky (hyperbola, protiklad)
. symbol = znak (viacero interpretácií); vznik na základe zaužívaného označenia
(čierna mačka = nešťastie, kominár = šťastie, ľalia = nevinnosť, srdce, kotva, kríž…)
. alegória = utajenie zmyslu – rozvitá metafora/nepriamy obraz (autor sa nevyjadruje priamo)
. protiklad/kontrast = básnický zvrat založený na úplnej odlišnosti 2 realít, motívov, obrazov, slov, vlastností…