Anatómia je alfou a omegou prvých dvoch semestrov prvého ročníka na medicíne. Dá sa povedať, že je najdôležitejšia. Strávili sme s ňou množstvo času.
Prednášky
Síce sú nepovinné, ale ak neprídeš načas, zostanú ti len posledné voľné miesta. Anatómia je jediný predmet, na ktorom sa počet ľudí každým týždňom nezmenšoval. Dokonca aj ja som poctivo chodila a to prednášky veľmi neobľubujem dodnes.
Je dobré ísť sem pripravený. Ak si si učivo vopred ani neprečítal, s najväčšou pravdepodobnosťou ti prednáška nedá skoro nič. Iba stratíš čas počúvaním slov, ktoré ti absolútne nič nehovoria.
Semináre
Ak na prednášku máš prísť pripravený, na seminári to platí trojnásobne. Vždy, keď som prišla s menším objemom vedomostí, oľutovala som to. Jedna vec je, že vyučujúci zvyknú skúšať. Ale čo je podstatnejšie, táto hodina je na to, aby sme videli a ohmatali si tie latinské názvy, ktoré inak môžeme len hľadať v atlase. A všetci sme veľmi rýchlo zistili, že medzi atlasom a telom je sakra veľký rozdiel.
Väčšina vyučujúcich má podobný systém, ako semináre vedú. Prechádzali učivo z prednášky, na tabuli nám zobrazovali obrázky a my ich popisujeme. To isté sme si potom pozreli na preparátoch. Najprv sami v skupinkách, postupne nás obchádzal aj vyučujúci. Ak niečo nevieš nájsť, pomenovať, alebo máš dodatočné otázky, je lepšie sa pýtať tu, ako na prednáške.
Semináre nie sú na to, aby sme sa tu učivo naučili. To je naša úloha na doma. Ale je to ideálne miesto na utvrdenie vedomostí a vyjasnenie nejasností. Väčšina učiteľov je veľmi milých a nápomocných, tak to využi.
Aké knihy potrebujem?
Na anatómiu existuje toľko rôznych učebníc, atlasov a skrípt, že sme niekedy nevedeli, čo si vybrať. Občas sa táto otázka vyriešila až za pochodu. Vo všeobecnosti však potrebuješ tri základné veci – skriptá (texty), atlas (obrázky) a topografiu.
Skriptá
Toto je najľahšia otázka. Jednoznačnou voľbou by mali byť tie od Páča, konkrétne Anatomie pohybového systému člověka a Anatomie člověka II. Tie pokryjú všetko učivo okrem neura.
Na neuro sú oficiálnou literatúrou Základy neuroanatomie a nervových drah I od Dubového. Variantom je opäť Páč a jeho Anatomie člověka III v kombinácii so Základy struktury CNS.
Tieto Páčove skriptá sa už nedajú kúpiť, môžeš si ich vytlačiť. Ja som ich preferovala, Dubový mi nevyhovoval. Bolo v ňom viac chýb, navyše niektoré veci úplne vynechal, alebo boli nedostatočné. Páč bol obšírnejší, niekedy v ňom boli aj veci navyše, ale vo všeobecnosti platí, že väčšina skúšajúcich ide podľa neho. Tí, čo sa učili iba z Dubového, boli často aj na seminároch stratení.
Atlasy
Často sú veľkou otázkou. Je dobré mať jeden kúpený, ale len málo z nás ich nepoužilo viac. Nemám skúsenosť so všetkými, ale nejaký prehľad som dala dokopy. A ktorý si vybrať? Rozhodni sa podľa seba, každý potrebuje niečo iné. Je dobré si ich prezrieť, kým do nejakého investuješ. Odporúčam riadiť sa obsahom, nie cenou.
Netter
Netter je jednoznačne medzi najznámejšími aj najobľúbenejšími. Určite ním nič nepokazíš.
Na začiatku som sa z neho učiť nedokázala, v podstate celý prvý semester som ho neotvorila. Ale v druhom bol mojou topkou.
Nevýhodou je jeho neprehľadnosť. Neskôr sa zorientuješ, ale na začiatku je to iba chaos, nič viac.
Na druhú stranu, táto neprehľadnosť je daňou za množstvo informácií. Niekoľkokrát sa mi stalo, že tu som našla to, čo v iných atlasoch chýbalo.
Sobotta
Sobotta je takisto celkom známy, napriek tomu ho už v kníhkupectvách nenájdeš. Kúpiš ho iba z druhej ruky. Pre zdatnejších je stále dostupné anglické vydanie.
Oproti Nettrovi je drahší, som však rada, že som ho mala. V podstate celý prvý semester som sa učila z neho, takisto aj vždy, keď sme začínali niečo nové.
Je prehľadný, obrázky sa nestrácajú v záplave popisov. To je ideálne, keď sa anatómiu začínaš učiť a využívala som to aj na začiatku každej sústavy. Rýchlo a ľahko som sa zorientovala, neskôr som však na väčšie podrobnosti potrebovala Nettra.
Sinelnikov
Sinělnikov je starší, ale takisto použiteľný atlas.
Použila som síce iba prvý diel, ale os temporale mal skvelú. Konečne iné obrázky ako v ostatných atlasoch.
Inak som ho však nevyužila, takže kupovať neodporúčam. Radšej si ho požičaj z knižnice.
Čihák
Čihák je dominantou pražských medikov. Mala som ho doma a napriek tomu, že v Brne nie je veľmi v móde, otvorila som každú knihu.
Teóriu som sa učila zo skrípt, ale niekedy mi dobre poslúžil, keď som nepochopila obsah v skriptách.
Okrem toho, našla som tu skvelé obrázky. Hlavne cievy hlavy stoja za zmienku, používala som ho však aj pri kostiach, svaloch a pár obrázkov sa mi hodilo aj na neure.
Využívala som ho skôr ako atlas, poznám ľudí, ktorí sa z neho aj učili. Výhodou pri ňom je, že máte skriptá aj atlas v jednom.
Grim, Naňka, Helekal
Atlas anatomie člověka I a II od Grima, Naňku a Helekala sú ďalšou možnosťou, opäť rozšírenejšou na západnej strane Česka.
V prvom diely sa mi páčilo spracovanie stavcov (obratlov), ale knihu by som nekupovala.
V knižnici ich je celkom dosť a väčšina ľudí ich objavila až v druhom semestri.
Flashcards od Thieme
Vydavateľstvo Thieme má takisto svoj atlas. Neviem v akých jazykoch, ani názov, nedržala som ho v rukách.
Mám od nich však flashcards a obrázky sú naozaj pekné. Narazila som aj na to, ako sa niekto rozhodoval medzi Netter – Sobotta a práve Thieme.
Memorix anatomie
Memorix anatomie asi nepatrí medzi atlasy, no spomeniem ho tu. Napriek tomu, že obsahuje texty aj obrázky, využívala som ho iba na obrázky.
Učiť sa len z neho nie je najlepší nápad, na zopakovanie a rýchlu orientáciu je však skvelý.
Patrila som k tým, čo sa do neho pozreli len občas, iní ho nosili všade so sebou.
Feneisův obrazový slovník anatomie
Feneisův obrazový slovník anatomie si ľudia celkom pochvaľovali. Tak som si ho požičala na zimný semester, otvorila som ho raz a po chvíli zase zavrela.
Učiť sa z neho prakticky nedá, je stavaný na opakovanie.
Na jednej strane je obrázok, na druhej popisy.
Mne nesadol, ale niekomu môže pomôcť.
Rohen a Yokochi
Posledný, ktorý spomeniem, je Anatomie člověka – fotografický atlas od Rohena a Yokochiho.
Počas roku ho (predpokladám) nevyužiješ, ale počas zimnej pitevne som z neho bola nadšená.
Preparáty sú síce neporovnateľne krajšie ako tie, čo ležali na stole nám, ale rozhodne mi pomohol v orientácii lepšie ako normálne atlasy.
Topografia
Bola pre mňa celkom veľkým strašiakom. Myslela som, že si len zopakujem, čo už viem, no celkom to tak nie je. Síce sa o ňu obtrieme už v skriptách, no je dobré mať k nej ďalšie zdroje.
Z učebníc som používala Základy anatomie – 5 anatomie krajin těla od Grima.
V zime mi veľmi nevyhovoval, v lete však zaujal dôležité miesto.
Je to na mňa síce písané rozvláčne, dala by som prednosť niečomu, čo netreba čítať pomaly ako beletriu. No obsahuje všetko, čo som potrebovala a v kombinácii s nejakými vytlačenými materiálmi pripraví dobre.
Veľa ľudí som videla používať aj Atlas topografické anatomie od Platzera, mne sa však do ruky nedostal. Přehled topografické anatomie od Kosa je ďalšou alternatívou.
Takisto Petrovický napísal knihu Anatomie s topografii a klinickými aplikacemi, ale opäť, nemám s ňou vlastnú skúsenosť. Ak niektorú z nich používaš, daj mi vedieť. Budúci prváci tieto skúsenosti zúročia.
Topografia na ktorú nedám dopustiť
Spomeniem ešte jednu, menej známu knižku. V Brne som s ňou takmer nikoho nevidela, ale ja som si ju zamilovala.
Anatomie v přehledech a schématech nie je vyslovene určená na topografiu, pomohla mi aj ako príprava na semináre.
Hlavne počas letných pitiev a opakovania pred skúškou som však na ňu nedala dopustiť.
Je tenká, ľahko sa nosí, sú v nej obrázky ciev, nervov, lymfy a základy zo svalov (čo sa kam upína, táto časť mi zrovna nevyhovovala, ale zvyšok bol super).
Neobsahuje každú jednu drobnosť a vetvičku, ktorú máme poznať, ale mala som ju naozaj rada.
Iné materiály
Medici nepatria zrovna medzi ochrancov prírody. Za rok toho vytlačíme veľa. Anatómia k tomu tiež prispeje.
Pri topografii sú výborné skriptá z viacerých fakúlt. Notoricky známe sú tie z 3.LF (Anatomie končetin pro zimní pitevnu), no musím povedať, že som našla aj iné, ktoré mi vyhovovali viac. Hneď prvým konkurentom je 1.LF a ich Přehled svalů a anatomických krajin horní a dolní končetiny pro zimní pitevní cvičení na 1.LF UK.
V zime som kombinovala čo sa dalo, v lete som už bola systematickejšia. V Ostrave vznikol Přehled topografické anatomie lidského těla (Dorko, Holibka, Výborná). Rozsiahlejšia publikácia, ale obsahuje topografiu všetkých častí, takže sa dá použiť v zime aj v lete.
Takisto čerstvé „Brňácke“ skriptá Topografie pro zimní pitvy (Pavlas, Palička).
V lete bola okrem Grima mojím základom Letní pitevna z 1.LF.
Vytlačiť sa oplatí aj schémy potrebné ku skúške, dá sa nájsť niekoľko súborov. Jednou z možností je Soubor anatomických schémat – nepodkročitelné minimum.
Ak si zástancom moderných technológií a chceš mať anatómiu stále pri sebe, mrkni na článok anatómia v mobile, kde som sa podrobne venovala téme zmysluplných aplikácií.
Ďalšie pomôcky
Pred vstupom do pitevne na sebe musíš mať plášť a prezúvky. U báb aj vlasy v cope. Od prvej hodiny, bez debaty.
Keď začnete preberať lebku, oplatí sa na semináre priniesť nejaký drôtik. Čím tenší, tým lepšie, aby sa dal strkať do rôznych dierok v kostiach.
Pri preparátoch, ktoré si poležali vo formaldehyde (od svalov), sú nevyhnutné rukavice, doplniť by ich mala pinzeta. Tú som zo začiatku veľmi nechcela používať, radšej som si to ohmatávala rukami, ale postupne som jej prišla na chuť a pri cievach a nervoch už bola nevyhnutná.
Počas pitevného týždňa sa nezaobídeš ani bez skalpela a čepielok. Presné inštrukcie vám povedia, my sme mali mať čepielky veľkosti 21 a 23. Neoplatí sa kupovať na poslednú chvíľu!
Pitevné týždne
Vždy sa konajú posledný týždeň (alebo dva) semestra. Okrem pitiev nie je žiadne iné vyučovanie, aj keď sa ťa rozvrh bude snažiť presvedčiť o opaku.
Sú dva bloky, ráno medzi 8:00 a 12:00, poobedný je medzi 13:00 a 17:00. Rozdelení sme boli podľa študijnej skupiny, v letnom semestri sa to po týždni vymení.
Zimný pitevný týždeň som popísala v samostatnom článku, letným pitvám sa tiež venujem zvlášť. Má to svoj dôvod.
Skúška
Je ťažká, čo si budeme hovoriť. Ale nie nemožná. Základom je pravidelná príprava! Pred skúškou tak budeš mať menej roboty (stresu nie, bohužiaľ). Na skúške to je – ako vždy – z veľkej časti o šťastí, skúšajúcom, jeho aj tvojej nálade. Keďže o tejto skúške chce každý vedieť čo najviac, venujem jej samostatné články:
Na záver…
Anatómia sa pýši najväčším rešpektom čerstvých prvákov. Keď niekto povie medicína, anatómia je prvé, čo nám zíde na um. Je to veľké strašidlo, ktoré preverí každého nového študenta.
Áno, preverí. Poriadne. Ale je to najhorší predmet prvého ročníka? Pre mňa určite nebol. Toto výsostné postavenie získala biofyzika.
