Všeobecne
Anatómia je alfou a omegou prvých dvoch semestrov. Dá sa povedať, že je najdôležitejšia. Strávime s ňou množstvo času.
Prednášky
Síce sú nepovinné, ale ak neprídete na čas, zostanú vám len posledné voľné miesta. Je to jediný predmet, na ktorom sa počet ľudí nezmenšoval každým týždňom. Dokonca aj ja som poctivo chodila a to prednášky veľmi neobľubujem.
Je dobré ísť sem pripravený. Ak ste učivo ani neprečítali, s najväčšou pravdepodobnosťou vám to nič nedá. Iba stratíte čas počúvaním slov, ktoré vám absolútne nič nehovoria.
Semináre
Ak na prednášku máte prísť pripravený, na seminári to platí trojnásobne. Vždy, keď som prišla s menším objemom vedomostí, oľutovala som to. Jedna vec je, že vyučujúci zvyknú skúšať. Ale čo je podstatnejšie, táto hodina je na to, aby sme videli a ohmatali si tie latinské názvy, ktoré inak môžeme len hľadať v atlase. A všetci veľmi rýchlo zistíme, že medzi atlasom a telom je sakra veľký rozdiel.
Väčšina vyučujúcich má podobný systém, ako semináre vedú. Prechádza sa učivo z prednášky, na tabuli sa zobrazujú obrázky a my ich popisujeme. To isté si potom pozrieme na preparátoch. Najprv sami v skupinkách, postupne nás obchádza aj vyučujúci. Ak niečo nevieme nájsť, pomenovať, alebo máme dodatočné otázky, je lepšie sa pýtať tu, ako na prednáške.
Semináre nie sú na to, aby sme sa učivo naučili. To je naša úloha na doma. Ale je to ideálne miesto na utvrdenie vedomostí a vyjasnenie nejasností. Väčšina učiteľov je veľmi milých a nápomocných, tak to využite.
Aké knihy potrebujem?
Na anatómiu existuje toľko rôznych učebníc, atlasov a skrípt, že niekedy nevieme, čo si vybrať. Občas sa táto otázka vyrieši až za pochodu. Vo všeobecnosti však potrebujete tri základné veci – skriptá (texty), atlas (obrázky) a topografiu.
Skriptá
Toto je najľahšia otázka. Jednoznačnou voľbou by mali byť tie od Páča, konkrétne Anatomie pohybového systému člověka a Anatomie člověka II. Tie pokryjú všetko učivo okrem neura.
Na neuro sú oficiálnou literatúrou Základy neuroanatomie a nervových drah I od Dubového. Variantom je opäť Páč a jeho Anatomie člověka III v kombinácii so Základy struktury CNS.
Tieto Páčove skriptá sa už nedajú kúpiť, môžete si ich vytlačiť. Ja som ich preferovala, Dubový mi nevyhovoval. Bolo v ňom viac chýb, navyše niektoré veci úplne vynechal, alebo boli nedostatočné. Páč bol obšírnejší, niekedy v ňom boli aj veci navyše, ale vo všeobecnosti platí, že väčšina skúšajúcich ide podľa neho. Tí, čo sa učili iba z Dubového, boli často aj na seminároch stratení.
Atlasy
Často sú veľkou otázkou. Je dobré mať jeden kúpený, ale len málo z nás ich nepoužilo viac. Nemám skúsenosť so všetkými, ale nejaký prehľad som dala dokopy. A ktorý si vybrať? Rozhodnite sa podľa seba, každý potrebuje niečo iné. Je dobré si ich prezrieť, kým nejaký kúpite.
Netter
Netter je medzi najznámejšími aj najobľúbenejšími. Určite ním nič nepokazíte.
Na začiatku som sa z neho učiť nedokázala, v podstate celý prvý semester som ho neotvorila. Ale v druhom bol mojou topkou.
Nevýhodou je jeho neprehľadnosť. Neskôr sa zorientujete, ale na začiatku je to iba chaos, nič viac.
Na druhú stranu, táto neprehľadnosť je daňou za množstvo informácií. Niekoľkokrát sa mi stalo, že tu som našla to, čo v iných atlasoch chýbalo.
Sobotta
Sobotta je takisto celkom známy, napriek tomu ho už v kníhkupectvách nenájdete. Kúpite ho iba z druhej ruky. Pre zdatnejších je dostupné anglické vydanie.
Oproti Nettrovi je drahší, som však rada, že som ho mala. V podstate celý prvý semester som sa učila z neho, takisto aj vždy, keď sme začínali niečo nové.
Je prehľadný, obrázky sa nestrácajú v záplave popisov. To je ideálne, keď sa anatómiu začínate učiť a využívala som to aj na začiatku každej sústavy. Rýchlo a ľahko som sa zorientovala, neskôr som však na väčšie podrobnosti potrebovala Nettra.
Sinělnikov
Sinělnikov je starší, ale takisto použiteľný atlas.
Použila som síce iba prvý diel, ale os temporale mal skvelú. Konečne iné obrázky ako v ostatných atlasoch.
Inak som ho však nevyužila, takže kupovať neodporúčam. V prípade núdze ho požičajte z knižnice.
Čihák
Čihák je dominantou pražských medikov. Mala som ho doma a napriek tomu, že v Brne nie je veľmi v móde, otvorila som každú knihu.
Teóriu som sa učila zo skrípt, ale niekedy mi dobre poslúžil, keď som nepochopila.
Okrem toho, našla som tu skvelé obrázky. Hlavne cievy hlavy stoja za zmienku, používala som ho však aj pri kostiach, svaloch a pár obrázkov sa mi hodilo aj na neure.
Využívala som ho skôr ako atlas, poznám však aj ľudí, ktorí sa z neho učili. Výhodou pri ňom je, že máte skriptá aj atlas v jednom.
Grim, Naňka, Helekal
Atlas anatomie člověka I a II od Grima, Naňku a Helekala sú ďalšou možnosťou, opäť rozšírenejšou na opačnej strane Česka.
V prvom diely sa mi páčilo spracovanie stavcov (obratlov), ale knihu by som nekupovala.
V knižnici ich je celkom dosť a väčšina ľudí ich objavila až v druhom semestri.
Flashcards od Thieme
Vydavateľstvo Thieme má takisto svoj atlas. Neviem v akých jazykoch, ani názov, nedržala som ho v rukách.
Mám od nich však flashcards a obrázky sú naozaj pekné. Narazila som aj na to, ako sa niekto rozhodoval medzi Netter – Sobotta a práve Thieme.
Memorix anatomie
Memorix anatomie asi nepatrí medzi atlasy, no spomeniem ho tu. Napriek tomu, že obsahuje texty aj obrázky, využívala som ho iba na obrázky.
Učiť sa len z neho nie je najlepší nápad, na zopakovanie a rýchlu orientáciu je však skvelý.
Patrila som k tým, čo sa do neho pozreli len občas, iní ho nosili všade so sebou.
Feneisův obrazový slovník anatomie
Feneisův obrazový slovník anatomie si ľudia celkom pochvaľovali. Tak som si ho požičala na zimný semester, otvorila som ho raz a po chvíli zase zavrela.
Učiť sa z neho prakticky nedá, je stavaný na opakovanie.
Na jednej strane je obrázok, na druhej popisy.
Mne nesadol, ale niekomu môže pomôcť.
Rohen a Yokochi
Posledný, ktorý spomeniem, je Anatomie člověka – fotografický atlas od Rohena a Yokochiho.
Počas roku ho (predpokladám) nevyužijete, ale najmä počas zimnej pitevne som z neho bola nadšená.
Preparáty sú síce neporovnateľne krajšie ako tie, čo ležia na stole nám, ale rozhodne mi pomohol v orientácii lepšie ako normálne atlasy.
Topografia
Bola pre mňa celkom veľkým strašiakom. Myslela som si, že len zopakujem, čo už viem, no celkom to tak nie je. Síce sa o ňu obtrieme už v skriptách, no je dobré mať k nej ďalšie zdroje.
Z učebníc som používala Základy anatomie – 5 anatomie krajin těla od Grima.
V zime mi veľmi nevyhovoval, v lete však zaujal dôležité miesto.
Je to na mňa síce písané rozvláčne, dala by som prednosť niečomu, čo netreba čítať pomaly ako beletriu. No obsahuje všetko, čo som potrebovala a v kombinácii s nejakými vytlačenými materiálmi pripraví dobre.
Veľa ľudí som videla používať aj Atlas topografické anatomie od Platzera, mne sa však do ruky nedostal. Přehled topografické anatomie od Kosa je ďalšou alternatívou.
Takisto Petrovický napísal knihu Anatomie s topografii a klinickými aplikacemi, ale opäť, nemám s ňou skúsenosti. Ak by ich niekto z vás používal, dajte mi vedieť, budúci prváci vaše skúsenosti zúročia.
Spomeniem ešte jednu, menej známu knižku. V Brne som s ňou takmer nikoho nevidela.
Anatomie v přehledech a schématech nie je vyslovene určená na topografiu, pomohla mi aj ako príprava na semináre.
Hlavne počas letných pitiev a opakovania pred skúškou som však na ňu nedala dopustiť.
Je tenká, ľahko sa nosí, sú v nej obrázky ciev, nervov, lymfy a základy zo svalov (čo sa kam upína, táto časť mi zrovna nevyhovovala, ale zvyšok bol super).
Neobsahuje každú jednu drobnosť a vetvičku, ktorú máme poznať, ale mala som ju naozaj rada.
Iné materiály
Medici nepatria zrovna medzi ochrancov prírody. Za rok toho vytlačíme veľa. Anatómia k tomu tiež prispeje.
Pri topografii sú výborné skriptá z viacerých fakúlt. Notoricky známe sú tie z 3.LF (Anatomie končetin pro zimní pitevnu), no musím povedať, že som našla aj iné, ktoré mi vyhovovali viac. Hneď prvým konkurentom je 1.LF a ich Přehled svalů a anatomických krajin horní a dolní končetiny pro zimní pitevní cvičení na 1.LF UK.
V zime som kombinovala čo sa dalo, v lete som už bola systematickejšia. V Ostrave vznikol Přehled topografické anatomie lidského těla (Dorko, Holibka, Výborná). Rozsiahlejšia publikácia, ale obsahuje topografiu všetkých častí, t.j. sa dá použiť v zime aj v lete. Takisto čerstvé „Brňácke“ skriptá Topografie pro zimní pitvy (Pavlas, Palička).
V lete bola okrem Grima mojím základom Letní pitevna z 1.LF.
Vytlačiť sa oplatí aj schémy potrebné ku skúške, dá sa nájsť niekoľko súborov. Jednou z možností je Soubor anatomických schémat – nepodkročitelné minimum.
Ak ste zástancom moderných technológií a radi by ste mali anatómiu stále pri sebe, neprehliadnite článok anatómia v mobile.
Ďalšie pomôcky
Pred vstupom do pitevne na sebe musíte mať plášť a prezúvky. U báb aj vlasy v cope. Od prvej hodiny, bez debaty.
Keď začnete preberať lebku, oplatí sa na semináre priniesť nejaký drôtik. Čím tenší, tým lepšie, aby ste ho mohli strkať do rôznych dierok v kostiach.
Pri preparátoch, ktoré si poležali vo formaldehyde (od svalov), sú nevyhnutné rukavice, doplniť by ich mala pinzeta. Tú som zo začiatku veľmi nechcela používať, radšej som si to obchytávala rukami, ale postupne som jej prišla na chuť a pri cievach a nervoch už bola nevyhnutná.
Počas pitevného týždňa sa nezaobídete ani bez skalpela a čepielok. Presné inštrukcie vám povedia, my sme mali mať čepielky veľkosti 21 a 23. Neoplatí sa kupovať na poslednú chvíľu!
Pitevné týždne
Vždy sa konajú posledný týždeň (alebo dva) semestra. Okrem pitiev nie je žiadne iné vyučovanie, aj keď sa vás rozvrh bude snažiť presvedčiť o opaku.
Sú dva bloky, ráno medzi 8:00 a 12:00, poobedný je medzi 13:00 a 17:00. Rozdelení sme podľa študijnej skupiny, v letnom semestri sa to po týždni vymení.
Zimný pitevný týždeň som popísala v samostatnom článku, letným pitvám sa budem tiež venovať zvlášť.
Skúška
Je ťažká, čo si budeme hovoriť. Ale nie nemožná. Základom je pravidelná príprava, pred skúškou tak budete mať menej roboty (stresu nie, bohužiaľ). Na skúške to je – zase – z veľkej časti o šťastí, skúšajúcom, jeho aj vašej nálade. Keďže o tejto skúške chce každý vedieť čo najviac, venujem jej samostatné články:
Na záver...
Anatómia sa pýši najväčším rešpektom od čerstvých prvákov. Keď niekto povie medicína, anatómia je prvé, čo nám zíde na um. To veľké strašidlo, ktoré preverí každého nového študenta.
Áno, preverí. Poriadne. Ale je to najhorší predmet prvého ročníka? Pre mňa určite nie. Toto výsostné postavenie si zobrala biofyzika.
