Názvom Kovy alkalických zemín označujeme niektoré prvky II.A skupiny. Medzi kovy alkalických zemín patria z tejto skupiny iba štyri prvky, ktoré majú podobné vlastnosti. Sú to vápnik, stroncium, bárium a rádium.
Berýlium a horčík sú síce v rámci periodickej tabuľky tiež v II. A skupine, ale nezaraďujeme ich medzi kovy alkalických zemín, pretože majú odlišné vlastnosti, ako ostatné prvky tejto skupiny.
Názov Kovy alkalických zemín majú tieto prvky preto, lebo sa nachádzajú v zemskej kôre.
Všetky prvky II. skupiny majú na valenčnej vrstve dva elektróny čo znamená, že v zlúčeninách majú VŽDY oxidačné číslo II.
Vlastnosti všeobecne
Kovy alkalických zemín sú striebrolesklé neušľachtilé kovy, tvrdšie, menej reaktívne, s vyššou hustotou ako alkalické kovy.
Kovy alkalických zemín reagujú s vodou (rovnako ako alkalické kovy), len o niečo pomalšie. Väčšinou tvoria iónové väzby. Vyskytujú sa iba v zlúčeninách.
Kovy alkalických zemín oxidujú pri laboratórnej teplote (20 – 25°C), takže sú silnými redukovadlami.
Reagujú s kyselinami, za vzniku vodíka.
Hydroxidy týchto kovov sú silné zásady, vznikajú reakciou s vodou.
Chloridy jednotlivých prvkov farbia plameň nasledovne: vápnik na červeno, stroncium na karmínovo a bárium na žlto-zeleno. Aby ti bolo jasné, o akých farbách hovoríme, pozri si nasledovné ukážky.
Vápnik – červený plameň
stroncium – karmínovo červený plameň
bárium – žlto-zelený plameň.
Všetky prvky II. skupiny majú na valenčnej vrstve dva elektróny – v zlúčeninách majú VŽDY oxidačné číslo II.
Zásaditosť, reaktivita a rozpustnosť sa v stĺpci zväčšujú zhora nadol. So zväčšujúcim sa atómovým číslom naopak klesá elektronegativita.
Najčastejšie sa vyrábajú elektrolýzou tavenín chloridov, alebo redukciou príslušných halogenidov sodíkom.
Pozor! Rozpustené soli stroncia a bária sú jedovaté!
Vlastnosti jednotlivých prvkov
Vápnik – Ca (Calcium)
Vápnik je mäkký, kujný a veľmi reaktívny kov.
Používa sa ako redukčné činidlo v metalurgii (na odstraňovanie síry a kyslíka z ocele) a pridáva sa do špeciálnych zliatin. Využíva sa aj v sklárstve pri výrobe vápenatých skiel a v stavebníctve vo forme páleného alebo haseného vápna, ktorého kombináciou so sadrou vzniká cement.
Vyskytuje sa napríklad vo vápenci, sádrovci alebo apatite.
Radí sa medzi biogénne prvky.
Stroncium – Sr (Strontium)
Stroncium patrí medzi 15. najrozšírenejších chemických prvkov v zemskej kôre. Stroncium a jeho zlúčeniny majú podobné chemické vlastnosti ako vápnik.
Používa sa ako žlté farbivo v pyrotechnike a v katódových trubiciach.
Vyskytuje sa napríklad v strontianite, alebo celestine.
Bárium – Ba (Barium)
Bárium je veľmi mäkký, kujný a reaktívny kov.
V zemskej kôre je 14-tym najrozšírenejším prvkom. Tvorí iónové zlúčeniny, rovnako ako ostatné kovy alkalických zemín.
Najväčšie využitie má v pyrotechnike (farbenie na zeleno), pri ťažbe ropy, v gumárenskom priemysle, medicínskom priemysle a ako súčasť batérií do elektromobilov.
Vyskytuje sa najčastejšie vo forme minerálu baryt. Je podobný alkalickým kovom, odlišuje sa od nich malou rozpustnosťou.
Rádium – Ra (Radium)
Rádium má všetky izotopy rádioaktívne. Ich rozpad je veľmi rýchly, preto je rádium vzácnym prvkom.
Využívané bolo na tzv. rádioterapiu, t.j. ožarovanie zhubných rakovinových nádorov. Dnes už sa na túto liečbu nevyužíva.
Biogénne prvky II.A skupiny
Vápnik (Ca) a horčík (Mg) sú biogénne prvky, ktoré sú v periodickej tabuľke prvkov časťou II. A skupiny.
Vápnik aj horčík patria zároveň aj do skupiny esenciálnych biogénnych prvkov, ktoré sú pre človeka veľmi dôležité!
Horčík, aj keď sa nachádza v II. A skupine periodickej tabuľky prvkov, nezaraďujeme medzi kovy alkalických zemín.
Vápnik – Ca (Calcium)
Vápnik sa významne podieľa na stavbe kostí, zrážaní krvi, činnosti svalov, aj nervového systému.
Horčík – Mg (Magnesium)
Horčík je pre ľudí veľmi dôležitý. Má antistresové, protizápalové a protialergické účinky, je dôležitý aj pri zrážaní krvi a u rastlín je súčasťou chlorofylu.
Zdroje:
CHRENČÍKOVÁ a spol. 2002. Zmaturuj z chémie. Brno. DIDAKTIS
DVOŘÁČKOVÁ. 2013. Chemie pro každého. Olomouc. Rubico
Foto: sprt.sk
