Starovekú literatúru datujeme do obdobia 3500 rokov pred Kristom až 5. storočie po Kristovi, teda 5. storočie nášho letopočtu.
Literárne druhy a žánre tohto obdobia:
druh: epika
žánre epiky: epos, báj, bájka, anekdota, podobenstvo
druh: lyrika
žánre lyriky: óda, ľúbostná báseň, žalospev, epigram, epitaf
druh: dráma
žánre drámy: tragédia, komédia
Zaujímavé:
Práve v staroveku dostala písaná literatúra svoje pomenovanie, a to od latinského slova „littera“, čo v preklade znamená písmeno.
Staroveká literatúra – rozdelenie:
– sumerská (od 3 500 rokov pred Kr.)
– hebrejská (od 12. stor. pred Kr.)
– antická:
– grécka (8. stor. pred Kr. – 5. stor. po Kr.)
– rímska (3. stor. pred Kr. – 5. stor. po Kr.)
Začiatok obdobia bol charakteristický expresívnym a konštruktívnym umením.
expresívne = zárodky poézie, hudby, tanca
konštruktívne = architektúra, sochárstvo, maliarstvo
vznik 3 lit. druhov – lyrika, epika, dráma
1) sumerská literatúra
– Sumeri – vznik civilizácie v Mezopotámii
– polyteizmus (mnohobožstvo)
– podriadenosť ľudí bohom (bohovia majú aj ľudské vlastnosti)
– polobohovia = potomok boha a človeka
– túžba hrdinov po sláve, nesmrteľnosti; ich výnimočnosť
– symbolika postáv, predmetov (sekera, košeľa, býk,…)
– spracovanie najstarších príbehov, piesní do rozsiahleho epického diela
2) hebrejská literatúra
– najmladšia z oblasti Blízkeho východu; kľúčové dielo = Biblia
– Biblia = súhrn spisov židovského + kresťanského náboženstva
– rozdielne spisy, úpravy, interpretácie
– vo viac ako 2000 jazykoch
– veľký vplyv na literatúru (naj = stredovek, barok)
– monoteizmus (jeden Boh)
– odklon od kultu tela ku kultu duše
– život na zemi = príprava na posmrtný; nadzmyselnosť (transcedentálnosť)
– spracovanie najstarších príbehov, piesní do rozsiahleho epického diela
– Biblia (má dve časti)
1) Starý zákon (Pentateuch)
. svätá kniha židovského náboženstva
. má 46 kníh
– historické (najznámejšia = kniha Mojžišova – Genezis
– stvorenie, usporiadanie sveta
– poučné, básnické (napr. Pieseň piesní – Šalamúnova pieseň)
– prorocké (neskôr hľadanie prorockých predpovedí o príchode Mesiáša)
– knihy zákonov, prísloví
2) Nový zákon
. príbeh Ježiša, dovŕšenie Starého zákona
. 27 kníh
– historické – prinášajú svedectvo o živote a umučení Ježiša
(4 evanjeliá – názvy podľa autorov: Jánovo, Lukášovo, Markovo, Matúšovo + Skutky apoštolov)
– poučné (napr. listy/epištoly sv.Pavla)
– prorocké (spis o videní konca sveta, dni Posledného súdu: Zjavenie sv. Jána, tj. Apokalypsa)
3) antická literatúra
– vznik v čase zakladania ranofeudálnych európskych štátov
– 3 veľké politické a kultúrne centrá:
– latinský kresťanský západ
– ortodoxný Východ
– Arabská ríša
– svetonázor formovaný kresťanskou ideológiou
– cirkev a svetské autority + ich tvrdenie = nespochybniteľné
– život a príroda = pominuteľné;
= zmysel života určený vzťahom k vyššiemu poriadku, nadpozemskému svetu, Bohu
– feudálny poriadok = nemenný (stavy = duchovní, šľachta, poddaní; ku koncu – formovanie meštianstva
– ústne podanie literatúry: pouličné/dvorné divadlo, básne, kázne
– vizuálne podanie literatúry: kostolné fresky, maľby, sochy (kvôli negramotnosti, pomalému šíreniu textov)
– písomné šírenie literatúry: pergamen/papyrus; ručné prepisovanie, s ilumináciami (knižné maľby)
– kolektívny autor = neustále prepisovanie spôsobilo, že je veľa verzií toho istého motívu
– anonymný autor = väčšina literárnych diel
– nemenné pravidlá krásy, umeleckých postupov a prostriedkov
– literárne autority = Biblia (imitácia, parafrázovanie, citácia)
= antická literatúra
– univerzálnosť (všestranná platnosť Biblie, latinčina)
– anonymita diel, kolektívnosť
– nadzmyselnosť (transcedentálnosť)
– funkčný synkretizmus (miešanie funkcií lit.)
– hrdina = rytier (má rytierske cnosti), svätec – idealizované typizovanie
– výrazové prostriedky (alegória, symbol)
– žánre = náboženské (modlitba, exemplum, kázeň, legenda)
= svetské (rytiersky epos)
– umelci si necenia pôvodnosť, jedinečnosť spracovania tému
. imitácia, citácia, parafrázovanie
. autor ≠ jedinečný tvorca – anonymita diel
– delenie literatúry:
. duchovná (náboženská)
. svetská
(postavy patria k duchovenstvu/šľachte, dôležité sú morálne cnosti)
– hrdina ≠ jednotlivec so špecifickými vlastnosťami
= typ so všeobecnými ustálenými, idealizovanými vlastnosťami
. idealizácia – rytier = čestný, odvážny, kresťan, oddaný, verný
– svätec = pohan, mena na kresťana, askéza, odolá zlu…
. typizácia – typické vlastnosti hrdinov + opis miesta príbehu
(hrdina = charakteristický pre Epos; neskôr nie vždy jeho hlavná postava)
Slovensko v tomto období
– staroslovienske obdobie (9.-10. stor.) – veľkomoravské literárne dedičstvo
– pôsobenie Konštantína a Metoda
– vznik staroslovienskej kultúry a literatúry
– hlaholika = prvé slovanské písmo (Konštantín)
– Benátky, Rím – obhajovanie reči, boj s „trojjazyčníkmi“ (hebrejčina, latinčina, gréčtina)
– obdobie latinskej lit. kultúry (11.-15. stor.) – uhorské lit.dedičstvo
EPOS v staroveku (pozri aj EPOS)
EPOS (rytiersky/hrdinský)
. výraznejšie uplatnenie počas upevňovania feudálneho poriadku
. oslava ideálneho šľachtica, rytiera, jeho cností (vernosť šírenie kresťanstva, jeho obhajoba, úcta k žene, ochrana slabých,…)
. diela sú si podobné – autorovi je cudzia literárna pôvodnosť (nie je snaha vymyslieť nové, ale upraviť existujúce)
. iný názov pre epos = hrdinská pieseň (spievaná báseň o hrdinských činoch (napr. Pieseň o Rolandovi)
. najznámejšie: Tristan a Izolda, Pieseň o Cidovi
. sprievodca = Vergílius – antický prvok (prepojenosť)
EPOS (alegorický)
. rozhranie staroveku a stredoveku
. Dante Alighieri – Božská komédia
. kompozícia sa prispôsobuje 3 (vonkajšia forma aj dej)
. trojveršia, strofa = tercína (spojenie s božskou trojicou)
. 3 časti, každá má 33 spevov + predspev = 100 spevov, čo je jedno z dokonalých čísel (číselná symbolika)
Ďalší text pripravujeme…
