Zmesi sú sústavy zložené z niekoľkých chemicky čistých látok, ktoré sa dajú oddeliť fyzikálnymi metódami.
Zmesi delíme podľa veľkosti častíc na:
– homogénne,
– koloidné,
– heterogénne.
Látky v zmesiach nie sú chemicky viazané.
Zložky zmesí
Každá zmes obsahuje minimálne dve zložky.
Prvú zložku zmesi nazývame kontinuálne médium. Je to zložka, v ktorej je rozptýlená druhá zložka, ktorú voláme dispergovaná fáza.
Podľa toho, či je človek schopný ich rozoznať, delíme zmesi na rovnorodé a rôznorodé. Niektoré látky sú nemiešateľné (napr. kvapaliny) – tie zmiešať nevieme, pretože ich častice sa navzájom odpudzujú.
Rovnorodá zmes
V rovnorodej zmesi sú častice obidvoch zložiek rozptýlené rovnomerne. Taktiež je ich koncentrácia v každom mieste rovnaká.
Rôznorodá zmes
V rôznorodej zmesi častice nemajú rovnakú koncentráciu v každom mieste. Zložky tejto zmesi vieme rozlíšiť voľným okom, alebo pod mikroskopom.
Druhy zmesí
Roztok
Roztok (homogénna zmes) je rovnorodá zmes. Veľkosť jednotlivých častíc v roztoku nie je väčšia ako 10-9 metra. Roztok obsahuje rozpúšťadlo (kontinuálne médium), v ktorom je rozpustená druhá látka (dispergovaná fáza).
Po tom, ako sa rozpustná látka rozpustí v rozpúšťadle, môže roztok zmeniť svoju pôvodnú farbu na inú. V každom roztoku sa rozpustí iba určité množstvo rozpustnej látky. Keď sa viac nerozpúšťa, hovoríme, že roztok je nasýtený.
Roztok – rozdelenie podľa skupenstva
Roztoky sa delia na plynné, kvapalné a pevné.
V plynnom roztoku sú molekuly jedného plynu rozptýlené medzi molekulami druhého plynu (napr. vzduch).
V kvapalnom roztoku sú ióny nízkomolekulových látok, alebo ich molekuly rozptýlené v kvapaline (napr. NaCl vo vode).
V pevnom roztoku sú atómy, alebo ióny jednej pevnej látky rozptýlené medzi časticami druhej pevnej látky (napr. zliatiny kovov).
Heterogénna zmes
Medzi heterogénne zmesi, nazývané tiež nepravé roztoky (veľkosť častíc od 10-7 metra) patria:
– pena (bubliny plynu rozptýlené v kvapaline) a
– suspenzia.
Suspenzia je najbežnejšou rôznorodou zmesou. Suspenziu tvoria čiastočky pevnej látky rozptýlené v kvapaline. Častice v nej sú na rozdiel od roztokov väčšie ako 10-7 metra.
Najčastejšími suspenziami sú napríklad drobné kvapôčky kvapaliny (sprej), prach vo vzduchu, alebo bahno v rieke.
Koloidná zmes
Koloidná zmes patrí medzi nepravé roztoky. Voľným okom jej častice nevidíme, no pod mikroskopom ich dokážeme rozlíšiť. Ich veľkosť sa pohybuje v rozmedzí od 10-9 do 10-7 metra.
Príkladom môže byť zmrzlina, mlieko, alebo vaječný bielok vo vode.
Skupinu koloidných zmesí tvoria: aerosól, koloidný roztok, emulzia a gél.
Aerosól
Aerosól (nájdeš aj pojem aerodisperzia) je zmes pevných, alebo kvapalných častíc, ktoré sú rozptýlené v plyne (najčastejšie vo vzduchu).
Aerosóly delíme ďalej na:
– hmlu (kvapalina je rozptýlená v plyne),
– dym (pevná látka je rozptýlená v plyne) a
– smog (kvapalina a pevná látka sú rozptýlené v plyne).
Koloidný roztok
Koloidný roztok tvoria molekuly organických látok, alebo zhluky anorganických molekúl, ktoré sú rozptýlené v kvapaline.
Emulzia
Pri emulzii sú kvapky jednej kvapaliny rozptýlené v inej kvapaline (na fotke vidíš olej vo vode).
Gél
Gél je rôsolovitá hmota. Sú to bubliny plynu rozptýlené v pevnej látke.
Ako a prečo oddeľujeme jednotlivé zložky zmesí sa dočítaš v tomto článku.
Zdroje:
BELANOVÁ a spol. 2013. Školská encyklopédia biológie, chémie a fyziky. Bratislava. PRÍRODA
CHRENČÍKOVÁ a spol. 2002. Zmaturuj z chémie. Brno. DIDAKTIS
