Prečo základné pojmy chémie?
Aby bolo všetko jasné! Na tejto webovej stránke je veľa odborných výrazov. Pre ľahšie pochopenie textu sme zostavili zoradené základné pojmy využívané v chémii, ktoré ťa budú sprevádzať počas štúdia. Stretneš sa s nimi nie len v chémii, určite na mnohé natrafíš aj v iných vedných disciplínach.
Aby sa ti s nimi ľahko a dobre pracovalo, potrebuješ základné pojmy nie len poznať, ale im aj rozumieť. Abecedne sme ich zoradili kvôli prehľadnosti a ľahkému vyhľadávaniu.
Názvy dopĺňame priebežne. Ak tu nejaký nenájdeš, smelo nám napíš.
| A | atóm | základná stavebná jednotka všetkých látok, najmenšia častica hmoty. Všetky atómy nie sú rovnaké, každý prvok má „svoj“ atóm, ktorý sa odlišuje od ostatných. Skladá sa z kladne nabitého jadra a záporne nabitého obalu. Viac info o atóme nájdeš TU. |
| D | dĺžka väzby | vzdialenosť atómových jadier atómov v chemickej zlúčenine |
| E | elektrón | záporne nabitá častica, tvorí obal atómu. Označuje sa ako e–. Jeho náboj je -1,602×10-19, hmotnosť je 9,109×10-31kg. Počet elektrónov v obale atómu udáva protónové číslo. Na rozdiel od protónov a neutrónov, ktoré sú zložené z kvarkov, je nedeliteľný. |
| elektronegativita | schopnosť atómu priťahovať väzbový elektrónový pár | |
| elektrónová afinita | energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku aniónu, teda prijatí elektrónu | |
| Ch | chemická väzba | sila, ktorou sú navzájom spojené atómy v molekule |
| I | ión | Častica, ktorá vzniká presunom valenčných elektrónov. Ak atóm prijme jeden alebo viac elektrónov, vzniká záporne nabitá častica – anión. Naopak, keď atóm odovzdá jeden alebo viac elektrónov, vzniká kladne nabitá častica – katión. Súhrnný názov pre katióny a anióny (častice s nábojom) je ióny. |
| ionizačná energia | energia potrebná na odtrhnutie elektrónu od atómu, vzniká katión | |
| izobary | atómy toho istého prvku s rovnakým nukleónovým číslom, ale rozdielnym protónovým číslom | |
| izotony | atómy toho istého prvku s rovnakým neutrónovým číslom | |
| izotopy | Atómy toho istého prvku s rovnakým protónovým číslom, ale rôznym počtom neutrónov v jadre. Ich nukleónové čísla sa teda líšia. Vďaka rovnakému protónovému číslu majú rovnaké chemické vlastnosti. | |
| L | látka | hmota, ktorá sa vyznačuje určitými vlastnosťami. Ak obsahuje dve alebo viac zložiek, nazýva sa zmesou. |
| látka chemicky čistá | látka obsahujúca stavebné častice (molekuly, atómy) len jedného (rovnakého) druhu. Rozlišujeme dve skupiny chemicky čistých látok: – chemické prvky – chemické zlúčeniny | |
| M | molekula | predstavuje najmenšiu časticu látky, ktorá ešte má jej chemické vlastnosti. Molekula sa skladá buď z viacerých atómov rôznych prvkov alebo z viacerých atómov jedného prvku. Môže ju však tvoriť tvoriť aj jeden atóm, vtedy jej hovoríme jednoatómová molekula. Jednotlivé atómy sú spojené chemickou väzbou. |
| molekulový orbitál | priestor v okolí atómových jadier, v ktorom sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytuje väzbový elektrónový pár | |
| merná tepelná kapacita látky | teplo potrebné na ohrev jedného kilogramu látky o jeden stupeň Celzia | |
| N | neutrón | častica s nulovým nábojom, ktorej hmotnosť je 1,675×10-27kg. Označuje sa n0 a jeho počet v jadre udáva neutrónové číslo (N). To sa však pri značke prvku neudáva. Spolu s protónmi tvoria neutróny jadro atómov. Spoločne sa nazývajú nukleóny. Súčet protónov a neutrónov v jadre udáva nukleónové číslo (A), ktoré sa píše vľavo hore od značky prvku. Počet neutrónov tak vieme zistiť, ak od počtu nukleónov odpočítame počet protónov. Rovnicou tento proces zapíšeme nasledovne: A (nukleónové číslo) – Z (protónové číslo) = N (neutrónové číslo) |
| nuklidy | súbor atómov toho istého prvku, ktoré majú rovnaké protónové, neutrónové aj nukleónové číslo. Majú rovnaký počet protónov aj neutrónov, ich jadrá sú teda úplne identické. | |
| P | produkt | nová látka, ktorá vznikne po ukončení chemickej reakcie |
| protón | kladne nabitá častica, označovaná ako p+. Hmotnosť je 1,673×10-27kg a veľkosť náboja je rovnaká ako pri elektróne, ale kladná (+1,602×10-19). Počet týchto častíc v jadre je určený protónovým číslom (Z), ktoré sa píše vľavo dole od značky prvku. | |
| prvok | je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom (atómy majú rovnaký počet protónov v jadre aj elektrónov v obale) Poznáme 92 prvkov prirodzene sa vyskytujúcich na Zemi. Mnohé z nich sa vyskytujú zriedkavo, iné sa nachádzajú vo veľkom množstve. Najčastejšie sa v prírode nachádzajú vo forme zlúčenín, len zriedkavo v čistom stave. Chemické prvky sú zoradené v periodickej sústave prvkov. | |
| R | rádioaktivita | je schopnosť atómových jadier niektorých prvkov premieňať sa na atómové jadrá iných prvkov, pri čom vyžarujú neviditeľné rádioaktívne žiarenie. Rádioaktivita môže byť umelá, alebo prirodzená. |
| reakcia | dej, pri ktorom navzájom reagujú prvky a zlúčeniny. Látky, ktoré vstupujú do reakcie (reaktanty) sa počas jej priebehu menia a vznikajú nové látky (produkty). Tie sú väčšinou zlúčeninami, ale môžu vznikať aj prvky. | |
| reaktant | látka alebo prvok, ktorý vstupuje do chemickej reakcie. Viac info nájdeš TU | |
| S | stechiometrický koeficient | je to číslo, ktoré nám hovorí, koľkokrát je daná molekula alebo atóm prítomný, vyjadruje pomery látkových množstiev zložiek a pomery počtov molekúl reaktantov a produktov |
| T | termochémia | je veda, ktorá sa na chemický dej pozerá z hľadiska energetických zmien |
| V | väzbová energia | (disociačná) – energia potrebná k rozštiepeniu chemickej väzby. Je rovnaká ako energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku väzby |
| väzbový uhol | uhol, ktorý zvierajú dve väzby vychádzajúce z atómu | |
| väzbovosť | počet kovalentných väzieb vychádzajúcich z atómu prvku v zlúčenine | |
| Z | zmes | hmota obsahujúca molekuly alebo atómy rôzneho druhu. Jej zloženie sa najčastejšie vyjadruje hmotnostným zlomkom. Delí sa na: – homogénnu/rovnorodú – jednotlivé zložky sa nedajú rozlíšiť ani pod mikroskopom = roztok – heterogénnu/rôznorodú – jej zložky sa dajú rozlíšiť voľným okom, alebo aspoň pod mikroskopom |
| zlúčenina | látka zložená zo zlúčených atómov dvoch, alebo viacerých prvkov (v určitom pomere ich zastúpenia). Rozlišujeme zlúčeniny dvojprvkové (napr. NaCl, HCl), trojprvkové (napr. KOH) a viacprvkové. Všetky zlúčeniny majú svoj vzorec a názov. Niektoré majú aj tzv. triviálny názov, napr. modrá skalica Pozri aj zlúčeniny a zlúčeniny kyslíka. |
Zdroje:
BELANOVÁ a spol. 2013. Školská encyklopédia biológie, chémie a fyziky. Bratislava. PRÍRODA
DVOŘÁČKOVÁ. 2013. Chemie pro každého. Olomouc. Rubico
ADAMKOVIČ, ŠIMEKOVÁ, PROKŠA. 2009. Chémia pre 9. ročník základných škôl. Bratislava. Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá
