Chemické reakcie – rozdelenie

Základy o chemických reakciách sme si objasnili v samostatnom článku. Teraz sa budeme venovať tomu, aké rôzne typy chemických reakcií existujú, ako sa nazývajú a aj prečo. Pretože čomu rozumieš, to si aj zapamätáš.

Chemické reakcie rozdeľujeme podľa určitých kritérií do skupín:

typy chemických reakcií	– podľa vonkajších zmien pri reakcii
	– podľa druhu prenášaných častíc
	– podľa spôsobu štiepenia väzieb
	– podľa reakčného mechanizmu

Typy chemických reakcií podľa vonkajších zmien pri reakcii

Syntéza – (zlučovacia reakcia)

Syntéza je reakcia, pri ktorej sa jednoduchšie východiskové látky (reaktanty) zlučujú. Výsledkom reakcie je, že vznikajú nové zložitejšie látky.
Napr.: N₂ + 3H₂ → 2NH₃

Analýza – (rozkladná reakcia)

Analýza je opak syntézy. Znamená to, že zložitejšia látka sa štiepi na jednoduchšie.
Napr.: CaCO₃ → CaO + CO₂

Nahradzovanie – (substitúcia)

Pri nahradzovaní (substitučnej reakcii) jeden reaktant vytláča atóm alebo funkčnú skupinu z druhého reaktantu (zlúčeniny).
Napr.: 2KI + Cl₂ → 2KCl + I₂

Podvojná zámena – (konverzia)

Podvojná zámena vzniká spojením dvoch nahradzovacích reakcií.
Napr.: NaCl + H₂SO₄ → NaHSO₄ + HCl

Typy chemických reakcií podľa počtu fáz v reakčnej sústave

Homogénne

sú tie, pri ktorých sa nachádzajú reaktanty v jednej fáze (väčšinou plynná, alebo kvapalná).
Napr.: H₂ (g) + I₂ (g) → 2 HI (g)

Heterogénne

sú reakcie, pri ktorých sú reaktanty v rôznych fázach. Reakcia prebieha na ich fázovom rozhraní. 
Napr.: 2HCl (aq) + Zn (s) → ZnCl₂ (aq) + H₂ (g)

Typy chemických reakcií podľa druhu prenášaných častíc

Oxidačno-redukčné – (redoxné)

sú reakcie, pri ktorých sa elektróny premiestňujú medzi reakčnými zložkami. Vždy prebiehajú ako dve čiastkové reakcie – oxidácia a redukcia – takže niektoré atómy elektróny odovzdajú (tým sa oxidujú), iné ich prijmú (redukujú sa).
Napr.: 2H^ICl^-I + Zn⁰ → Zn^IICl₂^-I + H₂⁰, kde:
redukcia je 2H^I + 2 elektróny → H₂⁰ (oxidačné číslo sa zmenšuje) a 
oxidácia je Zn⁰ – 2 elektróny → Zn^II (oxidačné číslo sa zväčšuje).

Acidobázické – (protolytické)

reakcie, počas ktorých dochádza k prenosu katiónu H+. Látky, ktoré tento katión odštepujú nazývame kyseliny, prijímajú ho zásady.
Napr.: HNO₃ (kyselina) + KOH (zásada) → H₂O + KNO₃

Koordinačné – (komplexotvorné)

reakcie sú tie, ktorých výsledkom je vznik koordinačných (komplexných) zlúčenín prenosom celých skupín atómov.
Napr.: CuSO₄ + 4H₂O → [Cu(H₂O)₄]SO₄ 

Zrážacie – (vylučovacie)

sú reakcie, pri ktorých dochádza k výmene prvkov podľa všeobecného vzorca: A + BC → B + AC.
Vzniká produkt málo rozpustný, alebo nerozpustný vo vode – zrazenina.
Napr.: AgNO₃ + NaCl → AgCl (biela zrazenina) + NaNO₃

Typy chemických reakcií podľa spôsobu štiepenia väzieb

Homolytické – (homolýzy)

sú reakcie, pri ktorých sa symetricky štiepi kovalentná väzba tvorená atómami s rovnakou, alebo takmer rovnakou elektronegativitou. Každá zo vzniknutých častíc si necháva jeden nespárený elektrón a tvoria sa radikály.
Napr.: Cl – Cl → Cl. + Cl.

Heterolytické – (heterolýzy)

reakcie sú opakom homolýzy. Väzba sa štiepi nesymetricky, častice majú veľký rozdiel elektronegativít. Elektronegatívnejšia častica si ponecháva celý elektrónový pár a vznikajú ióny.
Napr.: HCl → H⁺ + Cl^–

Typy chemických reakcií podľa reakčného mechanizmu

Adícia

je reakcia, kedy na organickú zlúčeninu s násobnou väzbou sa pridávajú molekuly inej látky. Násobná väzba zaniká.
Napr.: CH₂=CH₂ + Cl₂ → CH₂Cl–CH₂Cl. 

Rozlišujeme elektrofilnú adíciu a nukleofilnú adíciu.

Eliminácia

pri eliminácii dochádza k odštiepeniu jednoduchej anorganickej zlúčeniny od organickej a súčasne sa vytvorí násobná väzba.
Napr.: CH₃–CH₂Cl → CH₂=CH₂ + HCl. 

Medzi tieto reakcie patrí:
– dehydratácia (odštiepenie molekúl vody),
– dehydrogenácia (odštiepenie molekúl vodíka) a 
– dehydrohalogenácia (odštiepenie molekúl halogenovodíka).

Substitúcia

je reakcia, pri ktorej sa atóm alebo skupina atómov zamení za iný atóm/skupinu atómov. Násobnosť väzby sa počas reakcie nemení. 

Poznáme viac typov substitúcie, medzi ktoré patria:
– radikálová substitúcia (charakteristická pre zlúčeniny s nepolárnymi kovalentnými väzbami),
– elektrofilná substitúcia (charakteristická pre aromatické uhľovodíky) a
– nukleofilná substitúcia (charakteristická pre alkylhalogenidy).

(Molekulový) prešmyk

je reakcia, pri ktorej dochádza k preskupeniu atómov v molekule. Väčšinou je spojený so snahou molekuly o dosiahnutie čo najväčšej stability. 

Ako príklad môžeme uviesť premenu: H₂C=C=CH₂ na HCΞC-CH₃. 

Tak isto, ak je –OH skupina viazaná na uhlík s dvojitou väzbou, dochádza k prešmyku o zmene skupiny na =O, napr.: H2C=CH-OH → H₃C-CH=O.

Zdroje:
CHRENČÍKOVÁ a spol. 2002: Zmaturuj z chémie. Brno. DIDAKTIS
DVOŘÁČKOVÁ. 2013: Chemie pro každého. Olomouc. Rubico
z poznámok šprta