Dadaizmus
bol medzinárodný literárny smer spadajúci do obdobia aventgardy. Za jej zakladateľa je považovaný Rumun Tristan Tzara (1896-1923). Bol to novinár, spisovateľ, literárny aj výtvarný kritik, filmový režisér aj hudobný skladateľ.
Dadisti neboli organizovaným hnutím, dadizmus skôr môžeme označiť za životný štýl.
Dadaizmus si kládol za svoj cieľ zapájať všetky zmysly obecenstva do akcie – hmat (podávali si ruky), zrak (napr. sedeli v tme) a sluch (zvukový sprievod – nepríjemné a „strašidelné“ zvuky/výkriky).
Charakteristiky dadaizmu - spoločnosť
– nenávisť k vojne, výčitky voči spoločnosti (dopustila to, čo sa udialo)
– súveký spoločenský systém, veda, vzdelanosť – priniesli skazu
– dadaisti navrhujú primitivizmus, anarchiu (chcú vyburcovať ľudstvo z pasivity a letargie)
Charakteristiky dadaizmu - tvorba
Literárna tvorba
– diela náhody (náhodne skombinované slová),
– zvukové básne („spievanie“ nezmyselných slov),
– básne ako ako koláže/skladačky (náhodne vystrihnuté texty náhodne kombinovali)
– nezmyselné slovo = zbraň, prostriedok výsmechu, satiry (vedomá deštrukcia jazyka)
– hra so slovom bola povýšená na základ poézie
– výtvarné umenie – zosmiešňovanie toho, čo sa pokladalo za vrchol umenia, čo reprezentovalo kultúrne dedičstvo (napr. Mona Lisa s bradou a fúzmi a pod.)
Výtvarné umenie
– do umeleckých diel boli zakomponované veci dennej potreby, alebo boli samotné vystavované ako dielo – napr. záchod
Surrealizmus/nadrealizmus
Dadaizmus a dadistov môžeme označiť ako „predskokanov“ surrealizmu. Dadaisti pripravili svojimi šokujúcimi dielami spoločnosť na čosi nové.
Väčšina dadistov prešla neskôr k surrealizmu.
Za zakladateľov surrealizmu, jedného z vrcholov avantgardy, je vo Francúzsku označovaný básnik André Breton a skupina mladých umelcov zoskupená okolo neho.
V Čechách sa od poetizmu k surrealizmu dostal napr. Vítězslav Nezval.
ďalší text pripravujeme
