Antoine Laurent Lavoisier (1743-1794) pochádzal z Paríža (Francúzsko), z rodiny bohatého právnika. Zomrel pomerne mladý, ako 51 ročný.
Vyštudoval právo, ktorému sa ale nikdy nevenoval. Viac ho zaujímala matematika, fyzika a chémia. Že boli prírodné vedy jeho vášňou je zrejmé z toho, že už ako 25-ročný sa stal členom Akadémie vied, neskôr aj jej riaditeľom. Jeho hlavným prínosom bola práca v oblasti chémie.
Lavoisier odmietal vtedajšie zaužívané chápanie chémie, ktoré bolo založené na prítomnosti tajomnej substancie „flogistón“ v každej horľavej látke. Tá sa mala uvoľňovať pri horení v podobe plameňa. Vedci sa ňou pokúšali vysvetliť takmer všetky chemické reakcie.
Lavoisier položil základy modernej chémie ako presnej vedy. Používal váhy pri chemickej analýze, založenej na kvantitatívnych metódach merania a váženia. Tvrdil, že je potrebné skúmať nie len zloženie chemických látok na začiatku a konci reakcie, ale aj ich množstvo.
Kyslík
Lavoisier objavil dovtedy nepoznaný prvok – kyslík. Do tohto objavu bol vzduch považovaný za kyslík. V tom období sa rovnaký objav podaril nezávisle na sebe aj iným vedcom.
Zákon zachovania hmotnosti
V roku 1774 Lavoisier sformuloval zákon zachovania hmotnosti. Definitívne tým vyvrátil prítomnosť záhadného „flogistónu“. Nezávisle od Lavoisiera sa to isté podarilo aj Lomonosovi.
Oxidácia a okysličovanie
V roku 1778 Lavoisier dokázal, že horenie je reakcia, pri ktorej dochádza k zlučovaniu sa s kyslíkom. Objavil prejav oxidácie (okysličovania) v mnohých procesoch – od hrdzavenia až po dýchanie živých organizmov.
Prvý pokus o sústavu chemických prvkov
Lavoisier v roku 1787 vydal absolútne priekopnícku prácu o chemickom názvosloví. Pokúsil sa v nej vytvoriť prvú sústavu chemických prvkov.
Iba o dva roky neskôr (1789) publikoval Rozpravu o základoch chémie, v ktorej popísal, ako z prvkov vznikajú zlúčeniny. Túto prácu používalo ako učebnicu niekoľko ďalších generácií chemikov.
Zdroje:
HAŠKOVEC, MŰLLER. 2006. Galéria géniov. Bratislava. PRÍRODA
HAVRILA. 2004. Ľudia, ktorí zmenili svet. Praha. OTTOVO NAKLADATELSTVÍ
