Ernest Rutherford (1871-1937) pochádzal z početnej rodiny. Narodil sa na Novom Zélande, ako štvrté z dvanástich detí. Študoval v Anglicku a na Novom Zélande. V roku 1898 sa stal kanadským profesorom, nakoniec sa usadil v anglickom Cambridgi, kde zomrel ako 66 ročný.
Objav rádioaktivity (1896) viedol vo vedeckom svete k spusteniu lavíny výskumných úloh. Rutherford bol jej súčasťou.
V roku 1899 demonštroval, že existujú aspoň dva odlišné typy žiarenia: žiarenie alfa a žiarenie beta (ako ich poznáme dodnes).
Zistil tiež, že rádioaktívne látky viedli k tvorbe plynov. Spolu s Frederickom Soddym Rutherford vypracoval hypotézu, že plyn hélium dokáže byť vytvorený z rádioaktívnych látok.
Vedeckému svetu priniesol veľa nových poznatkov a významných teórií. Najvýznamnejšie z nich sú nasledujúce:
Spoločne s Josephom Thomsonom zistil, že plyny sa dajú ionizovať röntgenovými lúčmi.
Významnejším objavom bolo poznanie troch hlavných foriem žiarenia, ktoré nazval lúče alfa, beta a gama. Pod týmito názvami ich poznáme aj dnes.
V roku 1902 priniesol spoločne s vedcom Frederickom Soddym vedeckému svetu revolučnú teóriu, že prvky sa môžu rozpadnúť a premeniť na iné prvky.
V roku 1911 ako prvý opísal atóm ako husté jadro obklopené elektrónmi, ktoré okolo neho krúžia. Priblížil sa významne k dnešnému modelu atómu.
V roku 1919 sa mu podarilo vyvolať prvú umelú jadrovú reakciu, keď robil pokusy s bombardovaním atómov dusíka lúčmi alfa.
Ernest Rutherford získal Nobelovu cenu za chémiu v roku 1908, čím sa zaradil do zoznamu najvýznamnejších vedcov v oblasti chémie.
Zdroje:
HAŠKOVEC, MŰLLER. 2006. Galéria géniov. Bratislava. PRÍRODA
HAVRILA. 2004. Ľudia, ktorí zmenili svet. Praha. OTTOVO NAKLADATELSTVÍ
Laureáti Nobelovej ceny: https://www.nobelprize.org
