Študoval v Anglicku a na Novom Zélande, kde sa narodil v roku 1871 ako štvrté z dvanástich detí. V roku 1898 sa stal kanadským profesorom, neskôr sa však usadil v anglickom Cambridgi.
Spoločne s Thomsonom zistil, že plyny sa dajú ionizovať röntgenovými lúčmi. Významnejším objavom bolo poznanie troch hlavných foriem žiarenia, ktoré nazval lúče alfa, beta a gama. Pod týmito názvami ich poznáme aj dnes.
Ako prvý tiež opísal atóm ako husté jadro obklopené elektrónmi, ktoré okolo neho krúžili. V roku 1919 sa mu podarilo vyvolať prvú umelú jadrovú reakciu, keď robil pokusy s bombardovaním atómov dusíka lúčmi alfa.
Roku 1908 dostal Nobelovu cenu za chémiu, o 29 rokov neskôr, v roku 1937, zomrel.
Zdroje:
HAŠKOVEC, MŰLLER. 2006. Galéria géniov. Bratislava. PRÍRODA
HAVRILA. 2004. Ľudia, ktorí zmenili svet. Praha. OTTOVO NAKLADATELSTVÍ
