Dmitrij Ivanovič Mendelejev (1834-1907) sa narodil v Toboľsku, na Sibíri (Rusko), kde ako dieťa prišiel do styku s praktickou chémiou v sklárni svojej matky.
Absolvoval univerzitu v Petrohrade, kde sa po návrate z praxe u nemeckého chemika Roberta Wilhelma Bunsena (1811 – 1899) stal profesorom chémie. Od roku 1892 až do smrti (1907) pracoval ako riaditeľ Úradu pre miery a váhy.
Periodická tabuľka prvkov
V roku 1869 uverejnil Mendelejev článok v časopise Ruská chemická spoločnosť, kde prvý raz vysvetlil svoj vlastný systém usporiadania chemických prvkov podľa ich atómovej hmotnosti.
Na prvé miesto dal najľahší vodík, na posledné vtedy najťažší známy prvok urán. Medzi nimi vynechal miesto pre ďalšie prvky, ktorých existenciu správne predpokladal. Už vtedy správne popísal vlastnosti niektorých, ešte neobjavených prvkov. Táto tabuľka sa stala známou ako Mendelejevova tabuľka.
Mendelejevova genialita bola nevídaná. Jeho tabuľka prežila všetky útoky kritiky a jej správne predpoklady sa opakovane potvrdzovali.
Zaujímavosťou je zoskupenie stĺpcov. Všimni si, že vzácne plyny, ktoré dnes nájdeš v tabuľke v úplne poslednom stĺpci, postavil Mendelejev pôvodne celkom logicky ako najľahšie prvky do úplne prvého stĺpca. Čo myslíš, prečo sa tento stĺpec dostal na opačný koniec dnešnej periodickej tabuľky?
Dočkal sa pocty
V roku 1955 objavili na univerzite v americkom Berkeley nový prvok s protónovým číslom 101 a nazvali ho na počesť tohto génia mendelevium (Md).
Zdroje:
HAŠKOVEC, MŰLLER. 2006. Galéria géniov. Bratislava. PRÍRODA
