Joseph Thomson (1856-1940) sa do dejín vedy zapísal ako objaviteľ elektrónu.
Narodil sa v anglickom Manchesteri. Bol bystrý a veľmi dobre sa učil. Na strednej škole ho profesor matematiky prehovoril, aby si podal prihlášku na jednu z najprestížnejších univerzít, slávnu Trinity College.
Štúdium v Cambridgi ukončil v roku 1880. Dostal asistentské miesto a zostal na škole učiť. Na univerzite stal časom vplyvným a zároveň obľúbeným profesorom.
Počas svojho pôsobenia na univerzite pracoval na hľadaní matematických nástrojov, ktoré mali slúžiť k odhaľovaniu podstaty atómov a elektromagnetických síl.
Thomson však v priebehu svojej praxe získal veľa skúseností s experimentovaním a v roku 1884 sa stal profesorom experimentálnej fyziky. Posun od čistej matematickej vedy k experimentálnej fyzike bol v jeho kariére kľúčový.
Na konci 19. storočia, v roku 1897 robil pokusy s elektrónovými lúčmi a vďaka svojim experimentom rozbil atóm. Objavil tak existenciu častíc dvetisíckrát menších ako samotný atóm, pričom hmotnosť týchto záporne nabitých častíc bola výrazne nižšia v porovnaní s vodíkom.
Nazval ich korpuskuly. Dnes sú však známe ako elektróny.
Nebol v tom období jediný, komu sa to podarilo rozbiť atóm. Bol však prvým vedcom, ktorý mal odvahu verejne hovoriť o tom, že existuje aj menšia častica ako je atóm. Rozbil tak nie len atóm, ale aj predstavy vedcov o nedeliteľnosti atómu, ktoré pochádzali ešte z obdobia antiky.
Thomson počas svojej praxe vychoval až sedem nositeľov Nobelovej ceny. On sám získal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1906 za výskum vodivosti plynov, aj keď jeho najväčším vedeckým objavom bolo práve dokázanie existencie elektrónu.
Dožil sa aj momentu, kedy si za práce o podstate elektrónov prevzal v roku 1943 Nobelovu cenu jeho syn George so svojimi pomocníkmi, medzi ktorými bol aj Ernest Rutherford.
Joseph Thomson zomrel v roku 1940.
