Aristokrat Henry Cavendish (1731-1810), ktorý veľa výsledkov svojho bádania nepublikoval, napriek tomu je označovaný aj ako najväčší anglický vedec od čias Isaaca Newtona.
Narodil sa v roku 1731 v Nice. Bol uzavretý, žil samotársky a vedeckému bádaniu sa venoval pre vlastné potešenie. Až posadnuto sa venoval štúdiu chémie a fyziky. V roku 1760 sa stal členom Kráľovskej spoločnosti a v roku 1765 bol zvolený do jej rady. Zomrel ako 79 ročný, v roku 1810.
Nikdy sa neoženil a vždy sa snažil vyhýbať spoločenskému kontaktu mimo okruhu svojich vedeckých známych, čím si vyslúžil nálepku – geniálny čudák.
Pôvodom bol zo šľachtickej rodiny. Jeho otec, lord Charles Cavendish, ktorý sa amatérsky venoval vedeckému bádaniu, zabezpečil Henrymu výborné moderné vzdelanie. Neposlal ho do štátnej školy, ale do Hackney Academy Dr Newcome’s Hackney Academy a neskôr na univerzitu v Cambridge, kde študoval matematiku. Titul tu síce nezískal, ale po troch rokoch štúdia matematiky sa v Londýne (Anglicko) usadil a venoval sa vlastnému výskumu.
Vďaka množstvu peňazí, ktoré zdedil po strýkovi, investoval do vybudovania najmodernejšieho laboratória. Okrem toho založil aj rozsiahlu vedeckú knižnicu.
Svojimi objavmi významne ovplyvnil nie len oblasť chémie, ale aj fyziky a geológie. Jeho vplyv na ďalší vývoj modernej vedy je jednoznačný. Precíznosťou pri realizácii svojich meraní výrazným spôsobom ovplyvnil štandard ďalšej vedeckej praxe svojich nasledovníkov.
Voda ako zlúčenina
Henry Cavendish bol prvý, kto vodu popísal ako zlúčeniu. Bolo to v roku 1784. Dovtedy bola voda považovaná za prvok.
Na zasadnutí Kráľovskej spoločnosti prekvapil všetkých vedcov svojim tvrdením, že najrozšírenejším prvkom nie je prvok, ale zlúčenina! Vodu dovtedy vedci považovali za prvok.
Cavendishovi sa podarilo dokázať, že voda je zlúčenina kyslíka s vodíkom.
V tom období ešte nebola známa chemická analýza, teda rozklad zlúčenín. Cavendish svoje tvrdenie dokázal veľmi zaujímavým spôsobom.
Vodu syntetizoval – vytvoril zmes z vodíka a kyslíka, potom zmes zapálil elektrickou iskrou a tá zhorela – na vodu.
Meraním následne dokázal, že hmotnosť oboch plynov pred reakciou sa zhoduje s hmotnosťou vody, ktorá vznikla po prebehnutí reakcie.
Objavil vodík
V roku 1766 objavil nový prvok – vodík. Ako prvý popísal presne jeho vlastnosti. Venoval sa štúdiu jeho vlastností, pri ktorých reakciách sa uvoľňuje, aj ako sa správa. Sedemnásť rokov po jeho objavení vzlietol prvý balón plnený vodíkom.
Cavendish bol prvý, kto vodík kvantitatívne študoval. Na základe svojich výskumov odhadol, že vodík má 11-krát menšiu hustotu ako bežný vzduch.
Atmosferický vzduch
Henry Cavendish bol prvý vedec, ktorý analyzoval afmosférický vzduch a venoval sa koncentrácii kyslíka. Viacerí filozofi a vedci pred ním študovali rôzne „vzduchy“, ale nedokázali popísať ich chemickú podstatu.
Až Henry Cavendish vymyslel spôsoby zachytávania a skladovania plynov, ktoré sa uvoľnili pri chemických reakciách a práve to mu umožnilo merať ich objemy a hmotnosti. Venoval sa aj hustote plynov, čo sa mu podarilo pri oxide uhličitom.
Obdobie fyziky
Jeho vedecké výsledky sú pozoruhodné. Po „období chémie“ nastalo u Henryho Cavendisha „obdobie fyziky“, aby sa nakoniec opäť vrátil k chémii.
V súkromí robil veľa experimentov. Zaoberal sa skúmaním tepla a elektriny. Snažil sa komplexne pochopiť princípy termodynamiky a elektromagnetizmu, ale otázky, ktoré pred ním stáli, nedokázal zodpovedať na základe vtedy dostupných poznatkov.
Významným spôsobom posunul tiež chápanie gravitácie.
Ako prvý stanovil mernú tepelnú kapacitu rôznych látok (teplo potrebné na ohrev jedného kilogramu látky o jeden stupeň Celzia).
Geológia
Odtlačok svojej geniality zanechal Cavendish aj v oblasti geológie. Tým, že sa významne pričinil k zmeraniu hustoty Zeme, ovplyvnil výskum v oblasti geológie, ale aj fyziky.
Predbehol dobu
Meno Cavendish nájdeme pri mnohých objavoch a rozpracovaných teóriách. Výrazným spôsobom posúval hranice vedy. Obvykle výrazne predbiehal svoju dobu.
Zdroje:
HAŠKOVEC, MŰLLER. 2006. Galéria géniov. Bratislava. PRÍRODA
HAVRILA. 2004. Ľudia, ktorí zmenili svet. Praha. OTTOVO NAKLADATELSTVÍ
https://www.chemistryworld.com/features/airs-and-graces/3004484.article
