Každého zaujíma hlavne koľko času si má vyhradiť. Čomu sa najviac venovať. Na čom si skúšajúci najviac zakladajú, čo určite nemôže pokaziť. Lenže, skúška z anatómie? Pri tej je všetko individuálne.
Koľko času potrebuješ na prípravu? To môže každý odhadnúť iba podľa seba. Záleží, koľko kto anatómii venoval počas roku. Či si schopný sedieť celý deň nad učebnicami, alebo chceš voľnejší režim. Žiadny zaručený spôsob neexistuje, každý potrebujeme niečo iné.
Termín skúšky
Klikačka je boj. Ak nie si v správnu chvíľu na správnom mieste, zostanú ti posledné termíny. Takže priprav si prsty a zbystri všetky zmysly už v predstihu. Z prvého termínu sa ešte veľa ľudí odhlásilo, ale neskôr už len výnimočne.
To som nechcela, pretože už na pitvy toho treba vedieť celkom veľa. Bola by škoda sa zahltiť napr. biológiou a potom zase prepínať na anatómiu. Ale zaručený recept na úspech neexistuje, niekomu pauza môže vyhovovať. Ja som vsadila na zachovanie kontinuity v učebnej látke.
Ja som sa prihlásila na druhý termín. Na anatómiu som si tak vyhradila tri týždne – dva pitevné a jeden počas skúškového. Ideálny termín by bol o dva-tri dni neskôr. Myslela som, že tých pár dní veľa vody nenamúti, ale pomohli by mi.
Viacerí mali taktiku, že si dali na začiatok skúškového ostatné predmety a neskôr sa plánovali sústrediť len na anatómiu.
Pitevné týždne
Myslela som, že toho zopakujem viac. Keď sme pitvali medzi 13:00 – 17:00, veľa som sa už nenaučila. Doobeda som si stihla preletieť nejakú sústavu alebo jej časť, ale keď som sa večer vrátila domov, zvyšky energie som minula na sprchu a večeru. Učenie sa už nekonalo.
Druhý týždeň bol oveľa lepší. Domov som sa vrátila okolo 13:00 a mala som celé poobedie na učenie.
Na popitevné preskúšanie musíme vedieť celkom slušnú porciu anatómie. Pred pitvami som z toho mala rešpekt, ale ku skúške mi to jednoznačne pomohlo. Hlavne cievy a nervy som si počas tých dvoch týždňov poriadne zopakovala a utvrdila.
V priebehu prvého týždňa som podrobne prešla väčšinu sústav, chýbal mi len urogenitál. Druhý týždeň som sa venovala hlave a krku a hlave. Konečne som sa naučila hlavové nervy aj s jadrami, topografiu, zopakovala som aj plexus cervicalis a brachialis.
Už len týždeň
Únava, panika, odhodlanie. Po pitvách sa mi už nechcelo. Mala som dosť anatómie aspoň na rok dopredu. Ale vidina, že by som mohla úspešne skončiť už o týždeň ma hnala dopredu.
„Když nemůžeš, tak přidej!“
Počas týždňa som si chcela zopakovať celú anatómiu. Prvé tri dni som venovala neuru. Ďalší deň kosti, kĺby a potom svaly. Počas ďalších dvoch dní som preletela orgánové sústavy, PNS a RTG snímky. Posledný deň narýchlo zmysly s topografiou. Stihla som takmer všetko, aj keď jedným – dvoma dňami naviac by som určite nepohrdla.
Zoči voči skúške
V deň skúšky najväčšia nervozita opadla. Už nijak neovplyvním čo viem, treba sa len sústrediť.
A vyšlo to, po pár hodinách som odchádzala s vedomím, že tretiu skúšku letného semestra mám za sebou. Ako prebieha samotná skúška popíšem v samostatnom článku.
Napíš mi, z čoho si mal najväčší rešpekt ty? Ako si zvládol skúšku? Aké tipy by si dal prvákom ty?
