Anatomický denník je sonda do života medika prváka, ktorý stojí zoči-voči svojej prvej veľkej výzve. Volá sa Anatómia.
Na strednej sme na biológii prebrali aj kosti. Dokonca v latinčine. Je to totálna bomba! Už som niektoré názvy vedela, radius, ulna, fibula, tibia som sypala z rukáva a učiteľka mi dala malú jednotku. Ten jazyk je úžasný a pocit, keď pomenujete časti človeka v latinčine, je na nezaplatenie. Škoda, že sa neučíme viac! Ľudské telo je tak neuveriteľne fascinujúce!
Stredná škola
Seminár
Prišiel seminár a s ním ďalšia dávka slovíčok. Processus xiphoideus, costa, costae a clavicula, scapula. Je to tak krásne! Teším sa na vysokú, kde ma naučia absolútne všetko. Anatómia je skvelá.
Vysoká škola
Prvá prednáška – kosti hrudníka
Kosti hrudníka? Nebola som úplne mimo! Na začiatku som sa chytala. Ďalšiu hodinu som počúvala paľbu neznámych slov, ale zneli nádherne. Už sa neviem dočkať, ako sa ich začnem učiť.
Strávila som nad stavcami niekoľko hodín a ešte ma čaká zopár strán o hrudnej kosti a rebrách. Žerie to veľa času, ale je to krásne, stojí to za to. Už sa teším na hornú končatinu, chcem sa ju naučiť pred prednáškou, aby som všetkému rozumela.
Druhá prednáška – kosti hornej končatiny
Ledva som sa doučila rebrá a zostáva mi len víkend na hornú končatinu. Nechápem, prečo nám toho dávajú tak veľa.
Tá bude určite ľahšia, veď už poznám takmer všetko. Pletenec tvorí clavicula a scapula, voľnú končatinu humerus, radius, ulna, ossa carpi, metacarpi a phalanges. Doučím sa pár výbežkov a zárezov a na prednášku prídem pripravená ako pán.
Tretia prednáška – kosti dolnej končatiny
Nestíham to. Príliš veľa latinčiny za málo času. Keby nám dali aspoň nejaký priestor na rozbeh… Hneď od nás čakajú zázraky.
Štvrtá prednáška – neurocranium
Mala som sa začať učiť týždeň dopredu, aby som bola pripravená. Prečo nám prvé týždne toho nedali viac??? Teraz by som sa nemusela naraz lopotiť nad všetkými dierkami v hlave.
Piata prednáška – viscerocranium
Vzdávam sa. Svet už nikdy nebude ako predtým.
Ligamentá a svaly
Čítam to stále dokola. Mozog je plný latinských výrazov, plávajú jedno cez druhé. Sú podobné, mýlia sa mi. Neviem si všetko zapamätať.
Orgánové sústavy
Netuším, ako sa to mám naučiť. Neznášam latinčinu. Nechcem vedieť, že máme v črevách haustra, taenie a nezaujíma ma názov sphincteru na papilla duodeni major. Dýchačku si nestíham ani prečítať, na prednáške len zúfalo pozerám na záplavu chrupaviek a svalov hrtanu.
Do druhého semestra sa nádrž nadšenia sčasti doplnila. Urogenitál do nej neúnavne vŕta diery, aby čo najrýchlejšie vytiekla. Nádych, výdych. O chvíľu bude po tom.
Prišli cievy. Poctivo sa učím tepny, veď sú dôležité. Začína mi byť smutno po tráviacej sústave, ktorá bola tak jednoduchá… Nestíham. Rýchlo listujem žilami, aby som mala aspoň základný prehľad. Úspešne sa mi podarilo vytvoriť v hlave chaos. Zabudla som tepny, mýlia sa mi so žilami a ani jedno neviem poriadne. Kavokaválne a portokaválne anastomózy? Viem, že niečo také existuje.
Nervová sústava
Koniec sveta. Nemám šancu. Môj mozog nedokáže mozog spracovať. Vonkajší opis sa učím už reflexívne. No informácie sa vpisujú do gyrov tak hlboko, že ich už nedokážem vytiahnuť späť. Vnútorný opis nezvládam. Nemám čas na pochopenie. Prečo sme sa kostiam a svalom venovali tak dlho? Nehľadám odpoveď. Stálo by to priveľa úsilia.
Vytváram nové názvy, vzduchom lietajú musculus vagus a nervus quadriceps femoris. Učím sa svaly, ktoré inervuje určitý nerv, pretože si ich už nepamätám. Vtláčam nové informácie, ktoré vytláčajú tie staršie. Mozog beží maratón, v ktorom neexistuje cieľová páska.
Príprava na skúšku
Zúfalstvo, panika. Ležím nad knihami a prepisujem jednu informáciu druhou. Dúfam, že v pamäti niečo zostane. Okolitý svet neexistuje, mojím najlepším priateľom je Netter (anatomický atlas).
Skúška
Čierna diera. Neviem, čo mám v hlave. Ani to radšej nechcem vedieť. Snažím sa rozpamätať na rozdiely v artériách a vénach na krku a hlave, na jadrá hlavových nervov v mozgovom kmeni, na stavbu vnútorného ucha. Čo viem o nervus glossopharyngeus? Mýli sa mi s hypoglossom a vagom.
Pozerám na svoje otázky. Vypúšťam všetko, čo sa ich netýka a dúfam, že potrebné vedomosti postupne vyplávajú na povrch. Píšem čo mi napadne. Jedno cez druhé. Počas odpovede tomu dám nejaký systém.
Podarilo sa. Nechápem ako, ale mám skúšku z anatómie. Je to zrazu tak nádherný predmet… Anatomický denník má svoju poslednú kapitolu.
