Trúfam si povedať, že až vysoká škola ma naučila, čo znamená učiť sa a v krátkom čase som musela nájsť aj spôsob, ako sa učiť. Nie len na poslednú chvíľu nahádzať do hlavy čo najviac vecí, ale naozaj sa učiť. Priebežne, opakovať, a pred skúškou zabrať naplno.
Od prvého ročníka zisťujem, čo u mňa funguje, ako využiť čas čo najlepšie a zapamätať si čo najviac. Keď mi prišiel mail s otázkou, ako sa učiť na prijímačky, povedala som si, že je to pekná téma na článok.
Ako zefektívniť učenie trochu inak
Pamätám si, ako som v rámci prokrastinácie hľadala články o efektívnom učení. V podstate som všade našla to isté. V tomto blogu sa chcem teda venovať iným veciam. Takým, ktoré fungujú u mňa a pomáhajú mi na skúškach.
Nebudem písať o rýchlom čítaní, ani o teórii, ako vytvárať myšlienkové mapy a podobne. To vám ponúkne IA uja Google. Samozrejme, tieto techniky môžu výrazne pomôcť. Ale pri množstve učiva, ktoré máme na medicíne vedieť, je niekedy najlepšie si proste sadnúť na zadok a začať. Na technike a spôsobe učenia môžeš pracovať postupne.
Aby som však základy úplne nevynechala. Nájdi si miesto, kde sa cítiš pohodlne, nič ťa nevyrušuje, ani neobmedzuje. Ja sa napríklad nedokážem učiť v knižnici. Nielen že sledujem všetkých okolo a nesústredím sa na knihu, navyše si pri učení rada text nahlas čítam. Čo by ostatných vyrušovalo.
Ujasni si, či chceš byť sám, alebo so spolužiakom. U mňa platí, že v skupine sa nenaučím nič. Potrebujem si k tomu sadnúť sama, bez rušivých vplyvov. S tým súvisí ďalšia dôležitá vec – odstráň všetko, čo nepotrebuješ. Hovorím hlavne o mobile a počítači.
Osvedčila sa mi taktika nechať elektroniku aspoň dva kroky od seba. Keďže som lenivá, nechce sa mi kvôli nim vstávať. Ak mám otázku na spolužiaka, napíšem si ju bokom a po učení ich všetky pošlem naraz. Nevyrušujem tak ani seba, ani ostatných.
O vyvetranej a upratanej izbe asi ani nemá zmysel hovoriť. Priznajme si. Existujú dva extrémy. Buď máš stále bordel, v ktorom sa ti výborne učí, alebo stále čisto, lebo v rámci prokrastinácie upratuješ do bezvedomia.
Ešte posledná vec – pri učení nejedz! Táto rada môže vyzerať komicky, ale uvedomila som si, že nedokážem jesť a učiť sa zároveň. Večné chrúmanie čohosi ma rozptyľuje. Možno to je iba mnou, ale verím, že v tom nie som sama.
Aké sú moje momentálne vedomosti?
Na medicíne štartujeme všetci viac-menej od nuly. Takže tento bod sa týka hlavne učenia na prijímačky. Je dôležité si ujasniť, s čím začínaš. Ja som vedela, že najslabšiu mám fyziku, zatiaľ čo biológiu s chémiou som sa už učila na prijímačky na prírodovedeckú fakultu a na maturitu. Takže som sa pustila do fyziky.
Ak sa teda bavíme o tom, ako sa učiť, doteraz sa snažím začať s témami, ktoré mi idú najhoršie a zaberú najviac času. Prečo? Dočítaš sa ďalej.
U medikov tento bod súvisí s nasledujúcim. Keď sa hlásiš na termín skúšky, tiež musíš mať jasné, čo už vieš a čo sa potrebuješ doučiť. Nedá sa bezhlavo klikať na predtermín, ak si polovicu učiva ešte nevidel. Teda, dá, ale nie je to najlepší nápad.
Harmonogram
Nemám veľmi v láske plánovanie, aspoň tú časť, kedy plán treba dodržiavať. Stále viac však zisťujem, ako je dôležité. Spríjemňuje mi ho aspoň „plánovací kamarát“ šitý na mieru medikom, Diár MD.
Počas roku som sa rozhodla učenie neplánovať. Väčšinou si v prvých týždňoch vytvorím rutinu – ktorý deň spravím ktorý protokol, naučím sa na priebežný test a podobne. Ale učenie ako také neplánujem. Niekedy mám naňho vyslovene chuť, inokedy nemôžem knihu ani vidieť. Nechávam tomu voľný priebeh.
Skúškové je už o inom. S dostatočným predstihom pozerám, do kedy potrebujem skúšky stihnúť. Zhodnotím ich náročnosť a približný počet dní/týždňov, ktoré potrebujem na prípravu. Zistím tak, v ktorých dňoch si môžem naplánovať skúšku.
Ideálny termín
Je veľa možností, ako vybrať termín. Jedna je samozrejme náhodný výber, niekedy klikáš to, čo sa ti ujde. Ale ak sa podarí, je dobré použiť trochu matematiky a nevyberať bez rozmyslu. Niekto sa učí denne niekoľko otázok alebo tém, mne sa dobre osvedčili strany.
Spočítam, koľko sa ich musím (chcem) naučiť, podľa náročnosti zvážim, koľko ich denne potrebujem stihnúť a spočítam, koľko dní na to všetko potrebujem. K tomu pridám nejaký čas na opakovanie a zopár dní navyše, keby prišlo niečo nečakané.
Takisto počítam s krátkou pauzou medzi jednotlivými skúškami, aby som si mohla na chvíľu vydýchnuť, kým skočím do ďalšieho predmetu.
Najťažšie ako prvé
Jednoznačne som zástancom tohto názoru. A aplikujem to nielen pri učení, ale aj pri skúškach ako takých. Prečo? Tu je niekoľko dôvodov.
1.) Na začiatku som čerstvá a lepšie sústredená. Takže v čase svojej najlepšej psychickej aj fyzickej kondície chcem zvládnuť to ťažšie.
2.) Neznervózňujem sa termínom blížiacej sa skúšky. Z môjho pohľadu najťažšie učivo prechádzam ako prvé, ľahšie si nechám na záver, lebo viem, že mi ho stačí „preletieť.“ Tým si vytváram priestor na ešte jedno preopakovanie problematických tém. Utvrdím si ich tak tesne pred skúškou – ani krátkodobú pamäť netreba zanedbávať.
3.) Keď urobím najťažšiu skúšku, alebo prečítam najťažšie témy, všetko ďalšie už bude ľahšie – pomáha mi to udržať motiváciu a sústredenie. Pre zvládnutie najťažších skúšok robím maximum. Náhoda vie zamiešať karty, ale snažím sa jej vplyv čo najviac eliminovať.
4.) Keby to nevyšlo, budem mať dosť času na opravu. Pri ťažších skúškach je väčšie riziko vyhadzovu ako pri ľahších.
5.) Chce sa mi celé leto nosiť v hlave myšlienku na náročnú skúšku? Nie! Ak by bola jednoduchšia, skôr to prežijem.
6.) Najťažšie je väčšinou to, čo ma nebaví. S postupom času je stále náročnejšie sa sústrediť aj na zaujímavé veci, tak prečo sa namáhať s tým zložitejším?
Neprehadzovať termíny
Keď si raz kliknem skúšku, už to nemením. Beriem to ako deň, do ktorého sa mám naučiť čo najviac. Nikdy nebudem vedieť všetko. Ale vždy sa to oplatí skúsiť. Možno sa šťastie usmeje a dostanem otázky, ktoré viem.
Ak nie, tak len skončím na termíne, na ktorý by som sa prehlásila. Rozdiel? Počas prvého (skoršieho) termínu mám šancu sa skúšky „zbaviť.“ Pri zmene termínu túto šancu dobrovoľne zahadzujem a posúvam o mesiac neskôr.
Učenie teórie? Hlavne základy a pochopenie
Dlho som sa snažila učiť všetko podrobne. Detaily ma fascinovali, bavilo ma to. Lenže nedá sa to stíhať pri každej téme. Takže zostali také, kde som zo seba ledva vykoktala základy. Že inde viem podrobnosti? To nie je zaujímavé.
Dôležité je mať prehľad. Začni s jednoduchými časťami, aby si pochopil základy. Všetkého. Prepájaj si jednotlivé informácie, hľadaj súvislosti.
Až keď som zorientovaná v každej téme, začínam nabaľovať viac teórie a podrobností. Potom prichádza na rad využitie v klinike a ako posledné zaujímavosti.
Keď nevieš základy, skúšku určite nedostaneš! Keď nevieš zaujímavosti, možno nedostaneš A-čko. Rozdiel? Obrovský!
Podtrhnúť, alebo vypísať?
U mňa zvýrazňovače nefungujú. Ideálne je kresliť, ale o tom v ďalšom bode. Podtrhávanie/zvýrazňovanie mi zaberá veľa času a nie vždy sa pri tom viem naplno sústrediť. Ak chcem vypichnúť najdôležitejšie veci, radšej si ich prepíšem na samostatný papier. Neskôr ich ľahšie nájdem a zároveň sa mi písaním čiastočne vryjú do pamäti.
Kresliť, pozerať, počúvať
Každý sme iný typ a vyhovuje nám iný spôsob učenia. Na strednej som si zvykla vytvárať svoje „vypracované otázky,“ teraz častejšie kreslím. Obrázky si pamätám ľahšie ako text. Takže hľadám schémy, vytváram si vlastné, alebo len obkresľujem existujúce. Pomáha mi to pri učení aj pri skúške, kde si nakreslím obrázok a podľa neho rozpíšem teóriu.
Pri čítaní textu idem pomaly, často si ho prečítam dvakrát, raz potichu a raz nahlas. Spájam tak zrak so sluchom.
Prekladanie
Systém, na ktorý som prišla úplnou náhodou. Asi som to robila často, len som si to neuvedomila. Teraz, keď sú všetky skriptá české (alebo anglické), mi to trklo. Text nečítam len pasívne. Popri tom ako oči vnímajú české slová, v hlave si všetko prekladám do slovenčiny. Nie preto, že by som nerozumela, ale preto, že to má výhody.
Udržím dlhšie sústredenie. Keď text len pasívne čítam (hlavne ak ma nebaví), často sa pristihnem pri tom, ako lietam očami po papieri. A nemám najmenšie tušenie, o čom som čítala. Pri prekladaní sa sústredím na každé jedno slovo.
Opakovanie
Zistila som, že mi vyhovujú skupinky. Na učenie v žiadnom prípade, ale na opakovanie skvelá vec. Maximálne trojica! Keď nás bolo viac, nikdy to učením neskončilo.
Vysvetľovať učivo iným ľuďom je asi najlepší spôsob, ako si ho utvrdiť. A presvedčiť sa, že mu naozaj rozumiem. Keď nerozumiem, nie som schopná ho vysvetliť. Takže zistím, že ho neviem a musím sa k nemu vrátiť. Bonusom je, že mi ho môže niekto z ostatných vysvetliť.
Okrem toho druhí prichádzajú s otázkami, ktoré mne nenapadli. A nie vždy viem odpoveď, takže ma to môže výrazne obohatiť.
Taktika na písomnej skúške
Keď dostanem test, už dopredu viem, ako budem postupovať. Najprv prejsť úlohy, odpovede značím na pomocný papier. Do odpovedníkového hárku ich vpisujem až na záver. Lepšie sa tak sústredím na úlohy, keď po každej nemusím odskočiť mysľou k zaznačeniu odpovede.
Ak nie je na začiatku priestor na vyplnenie údajov, nechávam si ich na koniec. Otázky vás nikto nenechá dopísať, zatiaľ čo meno alebo UČO áno. Tak viete získať trošku času naviac.
V prípade, že nejakú otázku neviem, preskočím ju. Vrátim sa k nej, ak zostane čas. Ak nie, odpoveď tipnem.
Neprepisujem odpovede. Nikdy. Iba ak na 100% vidím, že som zaznačila nesprávnu. Na strednej som prepisovala jedna radosť a väčšinou som dobrú odpoveď zmenila na zlú. Takže teraz verím prvému dojmu. Akonáhle začnem nad úlohou viac rozmýšľať a zamotám sa do nej, nie je to dobré.
Ako sa učiť na prijímačky – tipy
Ku každému predmetu – biológia, chémia, aj fyzika – som už napísala samostatný článok. Okrem učebníc, ktoré som používala a ďalších rád, som vždy hovorila o modelových otázkach.
Nemusíš sa však spoliehať len na modelovky. Zober si staré testy, nastav časovač a vyplň test v „reálnych“ podmienkach. Mne to pomohlo. Spravila som si prehľad, ako na tom asi som – nielen bodovo. Zistila som, koľko času môžem venovať jednotlivým otázkam. Ak by mi mala nejaká zabrať viac, radšej som ju preskočila a vrátila sa k nej až na konci.
Byť priemerný je niekedy výhrou. Taktiku v jednom predmete dosiahnem 100% a ostatnými stačí nejako preliezť neodporúčam. Možno to vyjde a budú ti body stačiť. Ale takisto to vyjsť nemusí. Ja som stavila na to, dosiahnuť všade približne rovnaký počet bodov. Podarilo sa a v celkovom hodnotení som mala aj peknú bodovú „vatu.“
Ak ťa tlačí čas, vyberaj učivo s rozumom. Daj v učení prednosť tomu, čoho je v teste najviac. Vynechaj rastliny alebo živočíchy, keď ti veľa bodov neprinesú. Ak stihneš, v rýchlosti ich preleť, ale nie sú to témy, v ktorých potrebuješ byť dokonale zorientovaný.
Zhrniem to
Každý má iný štýl učenia, čo platí u mňa, nemusí u iného. Celý prvý ročník som hľadala spôsoby, ako učenie zefektívniť, zrýchliť a zapamätať si čo najviac. Doteraz objavujem a skúšam nové veci. Netreba sa báť obetovať ten čas, neskôr sa vráti.
Takže ako sa učiť (nielen) na prijímačky? Zhrnula som niekoľko najpodstatnejších postrehov:
1.) zisti, čo ti vyhovuje – učenie doma, alebo v knižnici? Sám, alebo v skupinke? Čítaš si nahlas, kreslíš, zvýrazňuješ? Zisti, kedy, kde a ako sa ti najlepšie učí,
2.) uč sa priebežne,
3.) najprv sa nauč a pochop základy, až potom sa zabávaj s detailmi – nabaľuj učivo postupne,
4.) plánuj realisticky a keď plán trochu nevychádza, nepanikár,
5.) skús to, aj keď váhaš – risk je zisk.
Čo pomáha tebe? Máš nejakú rutinu? Čo by si ty odpovedal na otázku Ako sa učiť (na prijímačky)?
Budem rada, ak sa podelíš o svoje skúsenosti – čo funguje tebe, môže pomôcť aj u niekomu ďalšiemu. Napíš mi!
