Teoretické základy klinickej medicíny = TZKM. Prvýkrát som sa s predmetom stretla v druhom ročníku. Vtedy som ešte nevedela, že nemá iba jeden, alebo dva semestre, ale rovno štyri. Napísali sme počas tých dvoch rokov niekoľko testov, ale oficiálna skúška je až v zimnom semestri 4. ročníka. Preto som doteraz o TZKM nič nepísala. Nebolo veľmi čo.
Teoretické základy klinickej medicíny 1
Prvýkrát sa teoretické základy klinickej medicíny zobrazili v rozvrhu v letnom semestri 2. ročníka. Predmet je povinný, keďže ide o seminár, nie prednášku. Je však vo veľkej aule, naraz pre všetkých medikov.
Už po prvej hodine som mala pocit, že ide o akési rozšírenie teoretických predmetov. Prednášajúci boli z fyziologického a biochemického ústavu. O témach, ktorým sa venovali, som už počula na iných predmetoch. Prechádzali sme rôzne choroby a patologické stavy, ich mechanizmus, klinické príznaky a podobne. V podstate som sa dozvedela iba málo nových informácií, ale mohla som si zopakovať tie staré a vnímať komplexný obrázok určitého stavu.
Priebežne od nás nevyžadovali žiadnu prípravu, iba na konci semestra bolo potrebné napísať zápočtový test. Všetci sme ho úspešne spravili, ja najmä vďaka vedomostiam z biochémie a fyziológie. Zvlášť som sa na TZKM nepripravovala, čerpala som z iných predmetov.
Teoretické základy klinickej medicíny 2
Zimný semester 3. ročníka. Keď som zase zbadala Teoretické základy klinickej medicíny v rozvrhu, prevrátila som očami. Preletelo mi hlavou, že to bude opäť o tom istom.
Povinné semináre formou prednášok sa ale vďaka covidu nekonali prezenčne v aule, namiesto toho boli online. Štafetu prezentujúcich prebral ústav patologickej fyziológie. Zase sme prechádzali jednotlivé ochorenia, ich podklad, príznaky a možnosti liečby.
Ak je na niečo tento predmet dobrý, je to určite utvrdenie učiva nekonečným opakovaním a vytváraním nových súvislostí. Ide o akési zaobaľovanie čistej teórie do klinickejšej formy. Čo je v podstate super.
Na konci semestra sme si napísali online zápočtový test, na ktorom sme boli opäť všetci úspešní. Aspoň neviem o nikom, kto by ho nespravil.
Teoretické základy klinickej medicíny 3
Tretí ročník sa preklopil do druhej polovice a Teoretické základy klinickej medicíny pokračovali ďalej. Stále v covidovom online režime.
Prednášajúcimi zostali vyučujúci z patologickej fyziológie a na niekoľko prezentácií sa vymenili s doktormi vyučujúcimi imunológiu. Okrem patofyziológie bolesti chrbta, úzkostných porúch, alebo neurobiológie depresie sme sa tak venovali aj sepse, autoimunitným chorobám, imunodeficitom a podobne.
Každý semester mal hlavné slovo jeden z teoretických ústavov, ktorých predmetmi sme už prešli, alebo sme na ňom práve výuku mali. Úlohou na TZKM bolo zopakovať všetky témy, odkryť čo najviac súvislostí medzi nimi a načrtnúť klinický pohľad na vec – diagnostika a liečba. Išlo teda o rozšírenie teórie z teoretických predmetov.
Ukončenie bolo aj tento raz formou zápočtového testu.
Teoretické základy klinickej medicíny 4
Keď som TZKM zbadala aj medzi predmetmi zimného semestra štvrtého ročníka, myslela som, že s nami zostane snáď až do konca štúdia. Ale po rozkliknutí na mňa vyskočila forma ukončenia: zk. Zkouška. Koniec. Po dvoch rokoch. Štyri semestre a teraz z nich bude skúška. Kolieska v hlave sa začali točiť a na chvíľku nastala mierna panika. Nemali sme žiadne inštrukcie, ako bude skúška vyzerať. Písomná, ústna, kombinácia, online, alebo prezenčne? Prestala som nad tým nakoniec príliš premýšľať a čakala, čo na nás vyvalia.
Organizácia posledného semestra
Z pohľadu organizácie sa takmer nič nezmenilo. Mohli sme chodiť prezenčne do kampusu, ale väčšina z nás uprednostnila online stream. Namiesto „čistokrvnej“ prednášky si však ústav patológie nachystal viac interaktívnu formu seminárov.
Prezentácie boli postavené na otázkach, na ktoré sme mali odpovedať. Mali formu USMLE, skúšky, ktorú robia medici v USA. Tá výrazne prepája teóriu s klinikou. Je to skvelý spôsob, ako si precvičiť jednotlivé patológie v kombinácii s klinickým obrazom, vyšetreniami, mikrobiológiou a množstvom ďalších predmetov.
Z môjho pohľadu bol tento posledný semester najzaujímavejší. Udržať pozornosť na prednáške je pre mňa nadľudský výkon, zatiaľ čo pri testovej forme som sa skoro až tešila, aká výzva príde na ďalšom slajde. Iní to ale vnímali presne naopak a nevideli zmysel v tom, ako bol tohtosemestrálny výklad postavený. Ak nad úlohami priebežne nechcete premýšľať, určite vám tento spôsob nič nedá. Mne ale táto forma veľmi vyhovovala.
Skúška
Celý semester som o skúške nič nevedela. Až na konci nám povedali, že dostaneme mail s testom. Nebola som z toho o veľa múdrejšia, tak som len čakala na mail. Prišla prezentácia s úlohami, ktoré sme mali spracovať a odoslať správne odpovede. To bola celá skúška.
Niektoré otázky boli ľahké, iné ťažšie. Ale „zvládlo sa to“ a aj keď neviem konečný počet bodov, v ISe sa ešte pred Vianocami rozsvietilo na zeleno. To je hlavné.
Ak sa chcete poctivo pripraviť, zopakujte si hlavne patológiu a mikrobiológiu. Prezentácie sme k dispozícii nemali, takže jediným zdrojom z hodín môžu byť len vaše poznámky. Ak ich máte, vráťte sa k nim. Určite sa pri tejto skúške nie je čoho obávať. Neviem síce, ako vyzerá v necovidovom období v prezenčnej forme, ale u nás bola veľmi príjemná.
TZKM v angličtine?
Ak by som mala povedať jednu vec, ktorá mi na predmete najviac vadila, bola by to angličtina. Odkedy začal covid, spojili na TZKM českých a zahraničných študentov, aby rovnaké témy nemuseli vyučujúci prezentovať dvakrát. Takže nielenže bolo TZKM väčšinou poobede, alebo večer, ale navyše v angličtine. Táto kombinácia sa neraz podpísala pod výrazne nízku koncentráciu. Na druhú stranu, ak dokážete vnímať, je to dobrý tréning štúdia v anglickom jazyku.
