Vraj som už od základnej školy vedela, že chcem byť lekárka. Nič iné nepripadalo do úvahy. Počula som to už veľakrát. Ja som to vnímala inak. Ako si vybrať vysokú školu bola otázka, ktorú som mala v hlave celú strednú školu.
Dlho som snívala o štúdiu veteriny. Potom som začala pochybovať a pozerala som po ďalších možnostiach. Hneď ma oslovila medicína, no postupom času prichádzali otázky, ktoré ma smerovali k prírodovedným odborom. Ani v maturitnom ročníku som nemala jasno – lekárska, alebo prírodovedecká fakulta? Stála tak predo mnou otázka, ako si vybrať vysokú školu.
Klady a zápory
Mozog hovoril prírodovedecká. Kratšie a ľahšie štúdium, viac možností dostať sa do zahraničia na erasmus alebo stáže, neskôr lepšia pracovná doba aj pracovné podmienky. A môžem ísť pracovať kamkoľvek do sveta.
Napriek tomu, stále tam niekde bola zakódovaná medicína. Musela som to aspoň skúsiť. Ľudské telo bolo vždy to, čo ma najviac fascinovalo. Takže o prihláškach bolo rozhodnuté. Pôjdu na obidve fakulty. Treba už iba vybrať konkrétne školy.
V ktorom meste a na ktorej fakulte študovať?
Prírodovedecká fakulta
Pri prírodovedeckej bol výber jednoduchší. Kvalitou boli všetky školy približne rovnaké, takže rozhodovala viac-menej vzdialenosť od domu. Ďalším kritériom boli odbory, z ktorých sa mi najviac páčila ponuka Masaryčky v Brne. Mali väčší výber, viac špecializovaný, dokonca aj medziodborové štúdium. Ponuka v Bratislave bola výrazne užšia. Väčšina prihlášok smerovala teda tam. Všetky odbory v Brne boli ale prijímačkové, ako poistku bez prijímačiek som teda jednu poslala aj do Bratislavy na chémiu v STU.
V Brne som podala šesť prihlášok.
Keď som si vyberala školu, bolo ohromné množstvo možností. Kým som sa cez nich neprelúskala, ani som netušila, že sa dá študovať nejaká bioinformatika a chemoinformatika. Dokonca na dvoch fakultách, podľa toho, či mám väčší záujem o „bio,“ alebo „info.“ Nakoniec sa z toho vykľul vážny konkurent medicíny. Do poslednej chvíle som nevedela, čo zvoliť.
Hlásila som sa na všeobecnejšie odbory ako biochémia, aj na užšie zamerané, napríklad lékařská genetika a molekulární diagnostika.
Lekárska fakulta
Na medicínu boli mojimi favoritmi Praha (2.LF a 3.LF), Brno a Bratislava. Bolo mi jasné, že sa nepripravím tak, aby som sa dostala všade. Niekoľko medikov mi povedalo, že je ideálne vybrať si jednu fakultu a pripravovať sa na ňu. Keď som zbežne prebehla modelovky, bolo mi jasné, prečo.
Bratislava má otázky, ktoré sa treba nabifliť a vedieť okamžite správnu odpoveď. Mala som pocit, že ani nemusím rozumieť tomu, čo krúžkujem. Mám tak trochu fotografickú pamäť, takže pre mňa by to bola cesta najmenšieho odporu. Čerešničkou na torte bolo, že prijímačky sú bez fyziky. Ale bola by to až príliš jednoduchá cesta. Navyše, lákalo ma ísť do Česka.
Brno aj Praha kladú dôraz na pochopenie, otázky z modeloviek sú naozaj modelové, v teste také isté nebudú. Aj keď obidve školy majú trochu iný štýl, učenie sa dá skombinovať.
Vyradila som ako prvú Bratislavu. Nevidela som zmysel v tom, aby boli budúci študenti vyberaní podľa schopnosti nadrviť sa naspamäť čo najviac vecí. Chcela som chápať tomu, čo sa učím. A mať pri sebe spolužiakov, ktorí rozmýšľajú podobne.
Vybrať univerzitu bolo nakoniec jednoduchšie, ako som čakala. Počas strednej som niekoľkokrát bola v Prahe aj v Brne a nedokázala som si predstaviť v Prahe žiť. Dlhodobo. Pre turistu pekné mesto, ale keď som si spomenula na „nervozitu“ mesta, cestovanie, či už z domu do Prahy, alebo z jednej strany mesta na druhú, Brno bol jasný víťaz.
Pokojná, komorná atmosféra Brna, široké ulice, veľa parkov a… geniálne fungujúca MHD. Navyše som mala pocit, že aj ako škola sa na Masaryčke snažia viac napredovať. Takže som poslala svoju jedinú medicínsku prihlášku – do Brna. Buď sa podarí, alebo nie.
Keby som sa hlásila na viac škôl, asi by som zvolila kombináciu 2.LF v Prahe a Masaryčka v Brne. Mala som pocit, že otázky a spôsob prípravy sa najviac prekrývali. Čo sa týka ostatných miest, neviem to posúdiť. Vôbec som nad nimi nerozmýšľala, už len kvôli dopravnej dostupnosti.
Čo pri výbere zaváži
Je mi jasné, že každý máme vlastné predstavy a kritériá, podľa ktorých si budúcu školu vyberáme. Chceš sa osamostatniť, alebo radšej zostať doma? Ak chceš odísť, ako ďaleko? Ako často budeš chodiť domov? Čo si môžeš dovoliť finančne?
Pôjdeš radšej na fakultu, kde je vyššia pravdepodobnosť prijatia a potom vyhadzujú, alebo prejdeš väčším sitom počas prijímačiek, po ktorých je ale výrazne väčšia šanca, že školu úspešne dokončíš?
Záleží ti na tom, kam idú spolužiaci/kamaráti?
Pri tejto otázke by som sa zastavila. Aj keď máš svojich kamarátov naozaj rád, pozeraj hlavne na seba. Ak nebudeš na škole šťastný, nezachráni to žiadny kamarát. Navyše, z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je lepšie medicínskych spolužiakov nepoznať. Keď vstupuješ do kolektívu s niekým známym, je tu prirodzená tendencia držať sa pri sebe a menej komunikovať s ostatnými. Ľahko sa tak môžeš pripraviť o nové priateľstvá.
Prijímacie skúšky
Ako prvé v poradí, ešte pred maturitami, sa konajú prijímačky na prírodovedeckú fakultu. Odbory som si vybrala tak, že na niektoré stačil test všeobecných študijných predpokladov, na iné som musela priamo v Brne písať aj odborný test z biológie a chémie. Rada by som poradila, ako sa čo najlepšie pripraviť, ale žiadny zaručený spôsob mi nenapadá. Môžem ti iba ukázať, ako sa pripravujem ja.
Pri teste všeobecných študijných predpokladoch to nie je ani tak o vedomostiach, ako skôr o logike a intuícii. Určite sa oplatí pozrieť si na webe testy z minulých rokov, minimálne aby ste videli typy otázok. Ja som si niekoľko prešla tak, aby som odpovedala na všetky otázky. Pri ďalších pokusoch som zapla časovač a spravila si prehľad, ako na tom asi som. Absolútne mi to stačilo a v deň D som dosiahla percentil, s ktorým som bola viac ako spokojná.
Odborný test, ktorý sme písali v apríli, bol pre mňa ťažší oriešok. Jedna vec je, že som sa naňho takmer neučila. Spoliehala som sa, že mi bude stačiť príprava na maturitu a deň predtým som rýchlo preletela témy, ktoré som sa na maturitu ešte neučila. Príprava teda nechýbala, ale o veľkej kvalite sa hovoriť nedalo.
Nepamätám si už konkrétne otázky. Chémia bola z môjho pohľadu ľahká. Vždy ma bavila a cítila som sa v nej ako doma. Viacerí hovorili, že bola ťažká, mňa viac potrápila biológia. Väčšina otázok sa netýkala ľudského tela a zistila som, že česká klasifikácia a názvy sa od slovenských výrazne líšia. V konečnom zúčtovaní som sa však dostala všade, kam som mala podanú prihlášku a mohla som sa v kľude pripravovať na maturitu. Vedela som, že aj ak medicína nevyjde, mám sa kam zapísať. S týmto vedomím sa mi dýchalo oveľa ľahšie.
Pomaturitné premýšľanie, ako si vybrať vysokú školu
Keď som vyšla z poslednej maturitnej skúšky, dostala do rúk vysvedčenie a oficiálne sa stala absolventkou školy, mohla som si na chvíľu vydýchnuť. A trochu si zrekapitulovať, čo sa posledných pár mesiacov dialo.
Na aprílových prijímačkách prírodovedeckej fakulty som bola v biológii rastlín a živočíchov stratená. Na májovú maturitu som sa všetko nadrvila, ale stálo ma to veľa úsilia. Nie preto, že by témy boli ťažké. Proste ma to nebavilo. Otázky o človeku som čítala jednu za druhou a stále hľadala nové knihy, z ktorých by som sa dozvedela viac. Ale rastliny? Bŕŕ.
Lákala ma myšlienka ísť študovať niečo z toho, kam som už bola prijatá. Mohla by som okamžite vypnúť a užívať si tak dlhé prázdniny! Zároveň som ale vedela, že to nie je dobrý dôvod. Určite nechcem najbližšie roky stráviť štúdiom tém, ktoré sú mi absolútne cudzie a nevidím v nich súvislosť s tým, čo ma baví. Je pre mňa oveľa pútavejšie sa učiť o baktériách a vírusoch, ako čítať poznámky o koreňových systémoch alebo o kvetoch.
Ešte som si ani nestihla všetko poriadne uvedomiť a už ma to ťahalo k učebniciam. Takže bolo rozhodnuté. Prírodoveda je super, ale chcem radšej zabojovať o medicínu.
Rýchle učenie na najťažšiu skúšku
Mala som k dispozícii dva týždne. Z modeloviek som sa priebežne venovala iba fyzike, ale nedalo sa ani so zavretými očami povedať, že ju mám zvládnutú. Celý prvý týždeň som sa venovala iba nej. V chémii som si verila a biológiu som sa spoliehala, že si pamätám z maturity.
Podstatné bolo pre mňa všetko pochopiť. Počas celého gympla mi robili problémy príklady, takže som sa venovala najprv teórii. Chcela som z nej získať čo najviac bodov. Pri jednoduchších témach som počítala aj príklady, ale keď som videla, že sú na mňa zložité, radšej som ich preskočila. Ak mi zostane nejaký čas, vrátim sa k nim, ale hlavne som potrebovala prejsť všetky témy.
Druhý týždeň sa niesol v znamení chémie a biológie. V chémii som potrénovala výpočty, doučila sa vzorce, ale hlavne zistila, že modelové otázky mi absolútne nesadli. Takže som zobrala skriptá a išla jednu otázku za druhou, kým som neprešla všetko.
Na biológiu mi zostalo najmenej času. Neprešla som všetky otázky z modeloviek, ani som si nestihla prečítať všetky témy. Čo som sa poriadne naučila na maturitu, som preskakovala, venovala som sa zvyšným oblastiam. V otázkach som hľadala čo neviem a snažila sa zaplátať toľko dier, koľko len bolo možné.
Ak vás zaujímajú kvalitné zdroje a učebnice, z ktorých sa oplatí učiť, prečítajte si články k jednotlivým predmetom. Venujem sa im samostatne v Prijímačky – biológia, chémia a fyzika.
Deň D a jeho priebeh
Prijímačky na medicínu začínali ráno okolo ôsmej – deviatej, takže som pricestovala už deň vopred. Škola v predstihu posiela podrobné informácie, kde nájdeš okrem iného aj miesto konania. Uchádzačov je veľa, testy sa preto píšu aj v budovách iných fakúlt. Ja som napríklad skončila v centre mesta, na pedagogickej.
Ak chceš nocovať v Brne, ubytovanie si treba vybaviť individuálne, fakulta takúto možnosť neponúka, ani neprepláca. Odporúčam hľadať ubytko v blízkosti fakulty, na ktorú sa máš ráno dostaviť. Ja som spala asi 100 metrov od fakulty. Bolo to super. Ešte večer som sa išla pozrieť, do ktorej budovy mám ráno ísť. Ráno nebol žiadny zhon a vyhla som sa akejkoľvek panike.
Priebeh je jednoduchý, ale vždy sa má čo pokaziť. Všetci prejdú cez registráciu, kde si overia, či je tam každý správne a nasmerujú ťa do konkrétnej miestnosti. V nej stráviš celý čas, do inej by si sa presúvať nemal.
Na lavici sú povolené len nevyhnutné veci a pitie. Pred testom sme dostali inštrukcie a medzi jednotlivými predmetmi boli niekoľkominútové prestávky. Odporúčam počas nich aspoň vyjsť z miestnosti, nech sa trošku odreaguješ a rozhýbeš. Tvoje miesto na sedenie ti už nikto neobsadí.
Boli sme rozsadení tak, že každý sused bol pomerne ďaleko. Ale nie dosť ďaleko na to, aby som ho periférne nevnímala. Keď po niekoľkých minútach testu zložil pero prvý človek, zneistilo ma to. O chvíľu spravil to isté aj ďalší. Hlavné je nenechať sa tým rozhodiť. Buď išlo o fyzikálnych géniov, alebo vedeli ešte menej ako ja. O ktorý prípad išlo sa nedozviem, ale pravdepodobnejšia je zrejme druhá možnosť, keďže na škole som ich už nestretla.
Prijímačky ako také netrvali dlho, skončili sme ešte pred obedom. Ideálne je potom vypnúť mozog a ísť sa von prejsť, alebo tí akčnejší aj zašportovať. Neviem o nikom, kto by odtiaľ odchádzal s pocitom, že to napísal dobre. Treba si počkať na výsledky.
Som prijatá, a čo teraz?
Potešila som sa, keď prišla prvá informácia, že som na vysokej. Podarilo sa. Potom ďalšia a ďalšia pozitívna odpoveď. Zobrali ma všade. Bol to skvelý pocit, ale vznikol problém. Ktorú školu si mám vybrať? Ktorá je tá správna, ktorá je tu pre mňa?
Stále ma nahlodávala myšlienka prírodovedeckej fakulty. Väčšinu odborov som vylúčila, medicína bola lákavejšia. Zostali tam však dva-tri, nad ktorými som neprestala rozmýšľať. Medicíne výrazne konkurovala bioinformatika a chemoinformatika, lékařská genetika a molekulární diagnostika, aj biochémia.
Zobrala som papier a predstavila si nadpis „ako si vybrať vysokú školu.“ Spísala som si svoje PRE a PROTI.
Prifka alebo medina?
Na prírodovedeckej fakulte budem mať popri štúdiu dosť času na mimoškolské aktivity alebo prácu. Ľahšie sa dostanem do zahraničia a aj ponuka krajín bude pestrejšia. Už počas školy by som sa mohla dostať do kvalitných medzinárodných tímov. Samotné štúdium je kratšie a časovo menej náročné. Ale čo potom? Sedela by som v labáku. A ktovie, možno pri niečom stereotypnom. Predstavila som si, ako mi pipeta prirástla k ruke.
Lekárska fakulta obmedzí pohyb po svete. Nebudem mať toľko možností. Nie je to síce nemožné, ale ťažko sa dostanem mimo Európu. Štúdium bude náročnejšie a dlhšie. Na druhú stranu, budem sa podrobne učiť o ľudskom tele – to je to, čo ma baví. Ľahko si nájdem prácu, lekári budú potrební vždy. Medicína je zaujímavá, stále sa vyvíja, poskytuje priestor na vymýšľanie, pátranie a zapojenie kreativity. Budem však mať nepravidelnú pracovnú dobu s množstvom otravných papierovačiek.
Ocitla som sa na začiatku. Mozog uprednostňoval prírodovedu, ale čosi ma viac ťahalo k medine.
Tá nakoniec aj vyhrala. Musela som to aspoň skúsiť. Navyše, po jej absolvovaní môžem byť lekárom, aj sa posadiť do labáku a robiť výskum. Štúdium je náročnejšie, ale titul MUDr. mi ponúka viac profesných možností.
Zápis
Aby si sa oficiálne stal študentom, musíš túto povinnú jazdu absolvovať. Škola ťa opäť informuje o mieste, dátume a čase, kedy je potrebné sa dostaviť. Ak máš vážny dôvod, prečo sa nedokážeš zúčastniť, môže za teba prísť niekto iný. Ja som počas zápisu bola v zahraničí, takže som túto možnosť využila. Treba ale napísať splnomocnenie. Ako presne treba postupovať, nájdeš na webe fakulty.
Keďže som sa sama zápisu nemohla zúčastniť, poprosila som kamarátku Nelu, aby o ňom niečo napísala. Pripravila pre vás nasledujúci text, za čo jej naozaj ďakujem. Ako to teda vyzerá?
Na čo pred zápisom nezabudnúť
Zápis je väčšinou nudný a zdĺhavý proces, ktorý je, bohužiaľ, absolútne esenciálny. Medzi jeho prednosti patrí, že na ňom rozdávajú potvrdenie o štúdiu a človek sa dostane k dôležitým informáciám. Kým ale vôbec k zápisu pristúpi, musí ešte spraviť pár vecí.
Po prvé je treba sa zahrať na dospeláka a skočiť k notárovi, aby vám potvrdil maturitné vysvedčenie. V zásade to znamená, že si notár zoberie vaše vysvedčenie, nakopíruje ho, opečiatkuje asi na troch miestach a zviaže ho so skoro prázdnym papierom, ktorý podpíše.
Neviem, či je to nutné, ale ja som pre istotu povedala, že budem to vysvedčenie používať v Česku.
Ďalšie tri extra dôležité veci, ktoré si radšej na zápis zoberte sú občiansky, pero a niečo, na čo môžete písať. Potvrdenie o očkovaní proti hepatitíde typu B zatiaľ doniesť netreba, ale ak budete proaktívny a zoženiete si ho hneď, tak ho v kľude doneste, odovzdajte a budete mať na začiatku semestra o jednu otravnú povinnosť menej.
Na čo sa počas zápisu pripraviť
Keď sa úspešne a ako ja, zbytočne skoro, dopravíte pred správnu triedu, máte dve možnosti: čakať rovno pred triedou v malej chodbičke, kde je horko a nie je tam vzduch, alebo čakať na veľkej chodbe, kde sa dostanete k dostatočnému množstvu O2, ale nie sú tam strategicky výhodne umiestnené lavičky. Nech si zvolíte ktorúkoľvek možnosť, do triedy sa nakoniec dostanete. Ak sa nechcete veľa nachodiť, sadnite si dopredu, ale počuť je v pohode aj vzadu.
Celý zápis vlastne nemusíte robiť nič iné, ako pozorne počúvať. Rôzni ľudia vám budú hovoriť niečo o MUNI, o tom na koho sa s čím obrátiť, o Spolku medikov a aj o praktických a podstatných veciach ako povinná angličtina a telesná a ako funguje registrácia predmetov. Odporúčam si všetko dôležité zapisovať, lebo, ak nemáte fotografickú pamäť, po dvoch mesiacoch si z toho nebudete pamätať skoro vôbec nič.
Párkrát budete nútení sa postaviť a prejsť niekoľko krokov, napríklad, aby ste odovzdali overenú kópiu vysvedčenia, alebo si dali podpísať potvrdenie o štúdiu. Nikdy neviete, na čo sa také potvrdenie môže hodiť, takže sa nezdráhajte nechať si podpísať až štyri. Pri najhoršom si môžete dať nejaké zarámovať ako dôkaz, že ste aspoň chvíľu na medicíne boli zapísaní.
Po zápise prezentovali svoje aktivity zástupcovia niektorých študentských spolkov, napríklad Spolok medikov – okrem neho existuje aj IFMSA CZ Brno, ktorý je podľa mňa zaujímavejší. Boli v učebni hneď oproti. Ak máte chuť, nebojte sa ich opýtať, o čom to vlastne všetko je, aby ste náhodou nepremrhali nejakú príležitosť.
Čo vás ešte čaká v deň zápisu
Človek by mal ešte absolvovať fotenie na ISIC a úvodné školenie o informačnom systéme – ISe. Keďže už som rok študovala na MUNI iný odbor, ani jednu z týchto vecí som neabsolvovala v rámci medicíny, ale obidve odporúčam. Nejakú fotku na ISICu mať musíte a hoci je IS vo veľa veciach intuitívny, ušetríte si kopu nervov, keď vám tie najpodstatnejšie veci niekto ukáže. Obidve tieto udalosti sa diali v iných miestnostiach, ale ak sa nespoliehate na svoj orientačný zmysel, nezúfajte. Stačí, keď budete nasledovať dav.
Po tom všetkom už len stačí v zdraví sa dopraviť domov a nejakým spôsobom prežiť štúdium medicíny.
Hneď vedľa Spolku medikov vraj prezentovala sympatická pani činnosť školskej knižnice. Určite ju neobíďte! Dalo sa hneď zaregistrovať, čo naozaj odporúčam urobiť. Knižnica je vybavená výborne a ušetrila mi už veľa peňazí.
