Názov predmetu vo mne vyvolával pozitívne pocity. Propedeutika znie celkom klinicky. Dúfala som v akčné hodiny, kde pričuchneme diagnostike a možno uvidíme nejakého pacienta. Alebo si niečo vyskúšame na sebe. Realita však bola úplne iná.
O čom propedeutika je?
Dlho som mala dojem, akoby nám škola potrebovala dať ešte jednu biochémiu, ale už to tak nechceli nazvať, aby jej nebolo priveľa.
Propedeutika bola tento semester biochémia. Viac zameraná na kliniku a diagnostiku, ale z biochemického hľadiska. Vyučujúci sú z biochemického ústavu. Tlačíme a vypĺňame protokoly rovnako ako na seminári z biochémie.
Čo som si ale cenila, bola orientácia na kliniku, reálne využiteľné a používané metódy. V konečnom dôsledku som pochopila, že tento predmet má byť nadstavbou na biochémiu. Na skúške z biochémie by sa asi ani nemali pýtať na otázky z propedeutiky. Aj keď pravdu povediac, smerom do praxe je pravdepodobne dôležitejšia a viac ju využijeme.
Prednášky
Neviem, či som vôbec na nejakej bola. Asi ani na jednej. Podstatné je vedieť, že prednášky a cvičenia sú akoby samostatné predmety. Seminár, respektíve cvičenie pri väčšine predmetov nadväzuje na to, čo sa preberie na prednáške. V tomto prípade to neplatilo.
Podľa rozpisu prednášok som usúdila, že sú až príliš orientované na anatómiu a topografiu. Mala som pocit, že na mňa budú málo akčné a nevnímala by som. Tak som šetrila čas a nechodila tam. Napriek tomu som na cvičeniach nemala pocit, že mi chýbajú.
Cvičenia
Témy na začiatku semestra mi pripomínali Ochranu a podporu zdravia. Našťastie sme sa cez nich rýchlo „prekúsali“ a dostali sa k biochémii.
Systém hodín je rovnaký ako semináre na biochémii. Doma si vytlačíte protokol a na hodinu ho prinesiete už vyplnený. Na vyplnenie odpovedí v protokole použijete texty, ktoré sú v ISe – ku každému protokolu zvlášť. Ide o podobný materiál ako texty k seminárom v druhom semestri biochémie. Dôležitá je teda domáca príprava.
Na hodine sme potom postupne prechádzali s vyučujúcim jednotlivé otázky. Pýtal sa, hodiny tak vedeli byť celkom interaktívne. Na rozdiel od biochemky je propedeutika záživnejšia. Nevideli sme síce pacienta, ani sme si na sebe nič nevyskúšali, ale zoznámili sme sa s určitými diagnostickými metódami.
Zo začiatku to boli hlavne biochemické vyšetrenia krvi, moču a podobne, ku koncu sme sa dostali aj k témam ako hematologické vyšetrenia a vyšetrenia mozgomiešneho moku. Všetko bolo poňaté z biochemického uhla pohľadu, takže sme nemuseli vedieť biochémiu, aby sme mohli robiť propedeutickú nadstavbu.
Aké materiály potrebujete?
Jednoduchá odpoveď: žiadne. Vystačili sme si s tým, čo sme našli v ISe.
Každý týždeň na webe pribúdali protokoly a k nim „sprievodné“ texty. Našou úlohou bolo vytlačiť ich, prečítať, vyplniť a priniesť hotové na hodinu. Nič náročné, ale zabralo to pomerne veľa času.
Takže, ak dáte prednosť ušetrenému času pred ušetrenými peniazmi, poobzerajte sa po starých vyplnených protokoloch. Ku mne sa šťastnou náhodou dostali a bola som najšťastnejší človek na svete. Keď sa dalo, snažila som sa robiť všetko sama, ale niekedy to proste nešlo. Nebolo nič nezvyčajné, keď mi čisto opísanie protokolu zabralo hodinu, niekedy aj viac.
Ukončenie predmetu a sumár na záver
V priebehu semestra sa obyčajne píše niekoľko priebežných testov. Nám odpadli kvôli korone, takže neviem poskytnúť informácie o náročnosti, ani bodových kritériách na získanie zápočtu. Okrem bodov je však potrebné ustrážiť si dochádzku.
Tohtosemestrálna propedeutika je vzdialené pričuchnutie k niečomu väčšiemu. Aj keď sa to počas roku nezdalo, išlo o akčnejšiu nadstavbu biochémie, nie biochémiu samotnú. Ale ak neviete biochémiu, budete mať problém pochopiť určitým témam.
Predmet ako taký nie je ťažký, ale je poctivým žrútom času. Ak si zoženiete vyplnené protokoly, v podstate ním viete preplávať úplne bez vedomostí. Túto možnosť však neodporúčam. Dobehne vás to inde.
Aj keby ste prežili, že na každej hodine vyzeráte ako úplný blbec, môže sa vám to vypomstiť na skúške z biochémie. Tam by síce nemali padať otázky smerované do propedeutiky, ale… reálne sa môžu spýtať na čokoľvek a pri niektorých témach sa aj pýtajú. Nie je ich veľa, prečo však zbytočne riskovať?
Keby ste mali počas roka chuť nahliadnuť do „ozajstnej“ propedeutiky, nenechajte si ujsť projekt Propedeutika v praxi. Starší študenti alebo doktori vám ukážu, ako vyšetrovať pacienta, aj ako s ním komunikovať. Všetko si v skupinkách vyskúšate! Čo sa nedá skúsiť navzájom na sebe, to sa dá na figuríne 🙂 Okrem príjemne stráveného dňa získate skúsenosti, ktoré ešte zužitkujete.
