Cesta na medicínu je tŕnistá, plná nášľapných mín a iných nástrah. Keď ňou prejdete, nečaká vás nič jednoduchšie. Z každej strany sa budú kotúľať balvany, veľakrát spadnete do jamy a aj na zdanlivo príjemnej časti cesty si niekde narazíte nos.
Napriek tomu tu sme. Medici. Zvláštne tvory. Každý rok prejavia záujem o túto cestu tisíce ľudí. Je väčší šťastlivec ten, kto uspeje, alebo ten, kto nie?
Na konci to však (vraj) stojí za to. Tie roky driny, potu, pre niekoho aj sĺz, by nemali vyjsť navnivoč. No kým sa dostaneme do tohto bodu, chvíľu to potrvá. Chvíľu? Skôr roky! A prvým krokom je otázka, ako sa na medicínu dostať?
Cesta na medicínu začína prihláškou
Bez prihlášky sa na školu nedostanete, ani keby ste boli najlepším uchádzačom. Takže prekutajte internet a pozrite, do kedy je potrebné ich podať. Predpokladám, že väčšina bude asi do konca februára.
Môžete zvoliť taktiku podám čo najviac prihlášok, a potom sa uvidí. Je pomerne častá. Zároveň však výraznejšie zaťaží peňaženku.
Zastávam názor, že si treba vybrať jednu univerzitu a pripraviť sa poriadne na prijímačky na ňu. Každá škola má svoj systém, ktorý je trochu, alebo viac odlišný od ostatných. Kým v Bratislave sa učíte naspamäť „modelovky,“ v Česku na také čosi môžete zabudnúť. Musíte chápať a hľadať súvislosti. Niekde vás čaká aj ústny pohovor.
Každá škola má vlastný spôsob kladenia otázok a inú odporúčanú literatúru. Pripraviť sa dostatočne na všetko je nemysliteľné. Preto, aj keď sa rozhodnete pre viac prihlášok, vytipujte si svojho favorita. Prípravu smerujte najmä jedným smerom a ostatné prihlášky berte ako možnosť záchrany. Ďalší pokus.
Vždy môžete mať zlý deň, otázky vám nemusia sadnúť. Na inej škole môžete mať svoj deň a otázky vám sadnú dokonale. Je to tak trochu lotéria. Viacero prihlášok neznamená, že sa budete učiť na všetky školy. Znamená to, že si nechávate otvorené zadné vrátka, pre prípad, že niečo nedopadne podľa predstáv.
Nebudem rozoberať rozdiely medzi prihláškou a prijímačkami do Česka a na Slovensku. To by bolo aj na samostatný článok. Dôležité informácie pre mňa boli cena a elektronická prihláška.
Cena prihlášky
Cena za prihlášku v Bratislave sa mi zdala výrazne premrštená. České univerzity sú podstatne lacnejšie. Navyše, prihlášku podávate výlučne v online forme. Áno, online systém fungoval aj pred koronou. Príjemnejší pre vás, aj pre univerzitu. Orientácia v systéme školy a vyplnenie prihlášky bolo intuitívne, celý proces netrval viac ako 15 minút.
Keď som uvažovala o podaní prihlášky na medicínu v Bratislave, znamenala online prihláška asi toto: pošlete nám prihlášku online, ale zároveň v papierovej forme poštou. Chápem zle význam slova online?
Toľko k prihláške. Je to formalita, stačí vyplniť a odoslať nejaké informácie. K ničomu vás nezaväzuje, no je potrebná k ďalším krokom. Ak si nie ste istí, na ktorú školu chcete ísť, podajte prihlášok viac. Rozmýšľať môžete aj neskôr, ale deadline na jej podanie je len jeden.
Ide do tuhého - test
Od podania prihlášky prejde niekoľko mesiacov. Je to váš priestor na prípravu. Pred prijímačkami vám v dostatočnom predstihu príde list s inštrukciami – čo, kde, kedy, ako.
Uchádzačov na medicínu je veľa, aspoň v Brne a Prahe určite. V Brne sa prijímačky konali aj mimo lekárskej fakulty. Ja som napríklad robila prijímačky v budove Pedagogickej fakulty. Takže inštrukcie čítajte pozorne, nájdete v nich všetko podstatné. Organizácia, aspoň v Brne, nemala väčšie nedostatky. Tie menšie sa nájdu vždy a všade.
Keď už vieš, kedy a kam sa máš dostaviť, príď načas. Všetci sú v strese a každý meškajúci tento stres predlžuje. Čím skôr začnete, tým skôr skončíte. Oplatí sa byť dochvíľny.
Bude vaša cesta na medicínu úspešná?
Je to tu. Ďalšia obálka. Tentoraz s výsledkami. Prijatý, alebo neprijatý. Jedno z týchto slov vo vnútri nájdete určite.
Viac uchádzačov si pravdepodobne prečíta negatívnu správu. Nemusí to však znamenať koniec. Keď na tú školu chcete ísť, spravte pre to všetko. Ak ste tesne pod čiarou, podajte odvolanie. Ak ste nižšie, berte to ako motiváciu zlepšiť sa. O rok máte ďalší pokus a tentoraz budete skúsenejší. Cesta na medicínu, ani cesta medicínou nie je ľahká. Každý sa stretne s neúspechom, ale hlavne treba kráčať ďalej.
Interview
Sú školy, na ktorých dobre napísaný test nestačí. Po ňom je niekoľko najlepších pozvaných na ústny pohovor, alebo skôr rozhovor. Osobnú skúsenosť nemám. Počula som však, že sú potrebné nejaké vedomosti, ale najmä schopnosť vytvoriť si názor, obhájiť ho a diskutovať o ňom.
Po interview sa zostavuje finálny rebríček uchádzačov. A toto kolo môže poradím výrazne zamiešať. Z prvých priečok po teste sa dá spadnúť pod čiaru, ale aj naopak, zdola je možné vyliezť nahor.
Takže výhodou je, ak viete vystupovať pred ľuďmi a nenechať sa pohltiť stresom. Ľahko sa to hovorí? Možno áno. Ale obidve schopnosti si viete počas strednej školy trénovať a cesta na medicínu bude neskôr jednoduchšia. Môžete zvoliť napríklad dobrovoľníctvo. Ak nemáte čas naviac, pomôcť môže aj to, keď sa budete v škole častejšie hlásiť na ústnu odpoveď pred tabuľou. Nie, nerobím si žarty 🙂
Zápis
V tomto bode vám gratulujem, keďže ste úspešne zvládli všetky nástrahy a ste prijatí. Posledným krokom, aby ste mohli začať štúdium všeobecného lekárstva, je zápis. Povinná jazda, ale dôležitá.
Ako presne zápis prebieha, som vám prezradila v článku Ako si vybrať vysokú školu?
Doplnila by som, že zápis je povinný a koná sa na vašej fakulte. To znamená, že musíte prísť do mesta, v ktorom chcete nastúpiť do školy. Buď na otočku, alebo si zohnať na jednu noc ubytovanie, to je na vás.
Tým, že sa zapíšete, dávate škole informáciu chcem u vás študovať. Ak ste prijatí na viac škôl, toto je moment, kedy si volíte, na ktorej strávite ďalšie roky.
Uvoľňovanie miest
Na začiatku som spomínala, že veľa záujemcov o medicínu sa hlási na viacero škôl. Niektorí určite uspejú na viacerých frontoch. Zapíšu sa však len na jednu univerzitu. Takže pozor, všetci čo ste pod čiarou – ešte nemusí byť váš koniec. Podajte si odvolanie!
Prečo to má zmysel? Povedzme, že škola chce prijať 300 prvákov. Vyberie teda najlepších uchádzačov a pošle im výsledok „prijatý.“ Už dopredu počíta s tým, že nie každý sa zapíše. Takže prijatých bude napr. 500.
Na škole už vedia odhadnúť, aká „strata“ ich približne na zápise čaká. Ale stále je to len odhad. Ak na zápis nepríde viac ľudí, ako sa čakalo, prichádzajú na rad študenti pod čiarou.
Tým, na koľko škôl sa záujemcovia hlásia, dochádza neskôr k pomerne veľkým posunom. Takže aj ak ste pod čiarou, netreba ešte lámať palicu. Je veľká pravdepodobnosť, že na viacerých sa ešte usmeje šťastie.
Cesta na medicínu nekončí, pripravte sa dobre na prvý ročník
Máte za sebou nekonečné učenie na maturity a prijímačky. Absolvovali ste zápis. Ste už oficiálne študentom medicíny. Sen sa stal skutočnosťou. Pravdepodobne budete nadšení, plní entuziazmu a nedočkavý, kedy už začne prvý semester. Možno prekopete celý internet, aby ste našli všetky učebnice, čo sa môžu zísť.
Dovolím si malú radu: nerobte to. Dosiahli ste svoj cieľ. Je za vami prvý krok na ceste za titulom MUDr. Dajte si prestávku a užívajte si prázdniny. Choďte von, na výlety. Čítajte beletriu. Robte veci, ktoré vás bavia a počas prípravy na maturitu a prijímačky na nich nebol čas.
Jediné, čo súvisí so školou a oplatí sa na to myslieť stále, je bývanie. Intrák, alebo byt? Ak byt, treba určite hľadať s časovým predstihom.
Na učenie začnite myslieť až pred štartom semestra. Zistite, čo vás čaká, aké knihy potrebujete. Choďte do mesta a vybavte všetko, čo treba. Čo som ja vybavovala pred prvým ročníkom, je v článku Čo vybaviť pred štartom semestra? Zvládla som to v priebehu posledného prázdninového týždňa.
Prvý ročník začína
Cesta na medicínu sa mení na cestu medicínou. V prvom týždni rýchlo nadobudnete pocit, že všetko sa to naučiť nedá. Je vlastne správny. Nikdy sa nenaučíte úplne všetko. Ale dá sa naučiť naozaj veľa. Pomáha, keď si vytvoríte rutinu. Keď zistíte, čo je pre vás najefektívnejšie. Možno sa pri tom tak ako ja, budete učiť, ako sa učiť.
Netreba hneď panikáriť a vešať hlavu. Všetko sa dá zvládnuť a postupne sa do toho dostanete. Neporovnávajte sa so spolužiakmi, sústreďte sa na seba.
To bol len začiatok
Prijímačky, prvý ročník. Cesta na medicínu je tŕnistá. Cesta medicínou ešte viac. Vraj to stojí za to. Osobne to zatiaľ posúdiť neviem. Ale štúdium ma stále baví.
Občas budete potiť krv a mať pocit, že mozog vám vykypí z hlavy. Že naučiť sa na túto skúšku je nemožné. Spravte vždy to, čo dokážete. Nie sú dôležité známky, alebo červený diplom. Dôležití ste vy. Ak sa na škole zničíte, nikomu to nepomôže. Vždy myslite v prvom rade na seba a svoje záujmy.
