Duchovná lyrika a jej hlavné znaky
forma – modlitba
. výrazová forma náboženskej viery
. viazaná/neviazaná forma
. rytmus, vrúcnosť obsahu
. rôzne podoby (prosba, poďakovanie, vzývanie, príhovor, oslavný text…)
. Otčenáš (modlitba Pána)
– Ježiš ju naučil svojich učeníkov
– najrozšírenejšia v kresťanstve
– jedna z prvých preložená do staroslovienčiny
Barok (16.-18. storočie)
. posledný jednotný umelecký štýl v celej Európe
. centrum kultúry, umenia = panovnícky dvor, šľachtický prepychový palác
. autori = kňazi, učenci, mešťania
. pompéznosť + jej opak súčasne (stavba honosných palácov, zároveň nabádanie ku skromnosti, pokore, oddanosti viere)
. opätovný príklon k náboženskej ideológii
. rozpoltenosť človeka, nevyrovnanosť, dvojitý život
. protikladnosť – obsah aj výrazové prostriedky
. snaha pôsobiť na city a zmysly človeka (ozdobnosť, patetickosť, nadnesenosť štýlu, hyperbolizácia)
. zmena poznávanej skutočnosti na znaky, symboly – majú vysloviť nevysloviteľné, tajomné
. ťažká životná situácia – únik do vymyslených ideálnych krajín – diela otvárajú dvere do fantastiky
. charakteristika básnického symbolu = sugestívnosť, náznakovosť, mnohovýznamovosť obrazu (básnického)
. vykreslenie neobvyklých, prekvapujúcich obrazov – zložité jazykové, kompozičné, štylistické prostriedky (hyperbola, protiklad)
. symbol = znak (viacero interpretácií); vznik na základe zaužívaného označenia
(čierna mačka = nešťastie, kominár = šťastie, ľalia = nevinnosť, srdce, kotva, kríž…)
. alegória = utajenie zmyslu – rozvitá metafora/nepriamy obraz (autor sa nevyjadruje priamo)
. protiklad/kontrast = básnický zvrat založený na úplnej odlišnosti 2 realít, motívov, obrazov, slov, vlastností…
Duchovná pieseň (barok)
. prameň = biblický žalm
. chrám, laický čitateľ
. hľadanie útechy, úľavy, pokoja
. témy = blízkosť smrti, posmrtný život, úvahy o nebi a pekle, žiaľ nad ťažkým životom, nad utrpením vo vojnách
. zachované v spevníkoch (kancionáloch)
. mnohé doteraz spievané pri bohoslužbách/omšiach
piesne slovenské, české, latinské:
. najznámejší spevník (evanjelický) = Citara svätých
(zostavenie + čiastočný spoluautor + prekladateľ = Juraj Tranovský)
. katolícky spevník (o 20 rokov neskôr) – vydal Benedikt Szöllösi
Slovensko
. doba protikladov
. súperenie panovníckych rodov (vraždy, intrigy…)
. veľké rozdiely medzi sociálnymi vrstvami
. Európa – vo vojnách
(30-ročná vojna= najničivejšia, turecké nájazdy, náboženské boje – M.Luther a protireformácia = „vyvolávači“)
. živelné pohromy, epidémie
. pocity pesimizmu, beznádeje, zúfalstva, nedôvery k hodnotám pozemského života, hľadanie istoty (mystický svet, Boh)
. Slovensko – turecké vpády, protihabsburské povstania, náboženské nepokoje (katolík x evanjelik)
. rozvoj vedy, osvety, školstva, odbornej literatúry, duchovnej lyriky… = najmä duchovenstvo
(zmieta ich to medzi tým, čo už vyskúšali a vierou)
– rehole = vzdelanosť, osveta
– Trnava – vznik univerzity s kníhtlačiarňou (centrum protireformačného hnutia)
– strediská vzdelávania evanjelikov = lýceá v Bratislave, Prešove
Stredovek
. hymnus/chválospev (úvahová/reflexívna lyrika)
. Proglas = autor : Konštantín Filozof
. predslov k Svätému evanjeliu (staroslovienskemu prekladu)
. obhajoba prekladu (správnosť, opodstatnenosť)
. žáner agitácie = rétorické prvky (oslovenie, opakovanie, zdôraznenie…)
. dôležitá je argumentácia, dôkazy, citácie
. demokratické idey
. nedá sa presne určiť literárny žáner (znaky kazateľskej rétoriky; hymnus/chválospev – oslava Božieho slova)
. oslavná báseň
. vznik prvej slovanskej básne napísanej v prvom kultúrnom a spisovnom jazyku (staroslovienčina)
Hlavné znaky stredovekej literatúry
. dôvera v literárne autority – Bibliu
. imitácia Biblie, citácie z Biblie
. duchovná/náboženská téma
. kríženie literárnych druhov (synkretizmus)
. vplyv rečníckeho štýlu (kázne): ornamentálnosť, vymenúvanie, opakovacie figúry…