smer literárnej moderny (literárna moderna = koniec 19. storočia – začiatok 20.storočia) mala tri smery:
. symbolizmus,
. dekadenciu a
. impresionizmus
Literárna moderna = subjektivizácia umeleckej reality
. racionálny pohľad – nepriniesol riešenia, práca nahrádzaná únavou, smútkom
. všeobecný pocit krízy = koniec storočia
. východisko zo zraňujúcej reality = iracionálno, subjektivizmus (spoločnosť = snaha o radikálnu zmenu)
. dominantná lyrika – básnik sa ponára do svojho vnútra (svet snov, vízií, dojmov /impresií/, symbolov)
. zobrazovanie sveta, ktorý básnik cíti, nie vidí
. niektorí (Ch. Bandelaire, P. Verlaine a iní) – nevyhýbajú sa ani dekadentným/úpadkovým témam, náladám
. v diele často prvky viacerých smerov moderny
. impresia = dojem, vnem vzbudený vonkajším pôsobením na zmysly, pocity
. impresionisti – zachytenie svojho dojmu z vonkajšieho sveta
. umelecké dielo zachytáva dojem, náladu
. najdôležitejší nástroj lyriky = slovo
– hľadanie slova prístupného všetkým zmyslom
– vytváranie spojení medzi vnemami (zrak, sluch,…)
– hľadanie nového jazyka – odklon od veršovanej poézie k rytmickým básňam v próze
– časť básnikov – hľadanie východiska v čistej/absolútnej lyrike (poézia ducha a zmyslov) – pozri Duchovnú lyriku
– nechcú riešiť problémy spoločenské, ale svojho ducha/duše
. subjektivizuje aj objektívne
Symbolizmus
. vznik – Francúzsko
. jediný modernistický smer definovaný v literatúre skôr ako vo výtvarnom umení
. symbol = základný umelecký prostriedok
– básnický symbol/znak – nepriame pomenovanie skutočnosti
– abstraktné veci (pocity, nálady) – vyjadrenie pomocou konkrétnych predmetov (láska – ruža, voľnosť – vták)
– symbolisti – náznakové stvárnenie sveta cez svoje vnútro – nezobrazovali reálnu prírodu, ale tú, čo mali v spomienkach, snoch, predstavách)
. obsah – subjektívny citový svet človeka (nie objektívne vnemy okolo)
. dôležitá = idea diela
. zachytávanie pesimizmu svojej doby (vojny, vnútorná nestabilita, korupcia,…)
. témy = smrť, citová tragédia, choroba, osamelosť, smútok…
. využitie symbolov na vyvolanie nálad, citov
– z antiky (Prometeus – vzbura), z Biblie (satan/démon – zlo, zrada)
– z prírody (topoľ – osamelý človek, ruža – žena/láska)
– bežné (čierna – smútok, biela – nevinnosť
. odvrátenie od reality k fantázii, mýtom, legendám
. lyrický subjekt – blúdenie v tajomných krajinách medzi šťastím a úzkosťou, snom a nočnou morou
Hlavné znaky symbolizmu
. nepriame pomenovanie skutočnosti, náznakovosť, mnohovýznamovosť
. individualizmus, subjektivizácia
. únik do sveta snov, predstáv, mýtov; zachytenie pesimistických nálad
. obraznosť, zmyslovosť
. knižné slová (napr. z náboženstva, prírodných vied…)
. uvoľnenie viazaného verša – začiatky voľného
Predstavitelia symbolizmu
Charles Baudelaire (Francúzsko)
. bohémsky život (alkohol, omamné látky)
. vzor pre dekadentných umelcov
. rebel, odporca pozitivizmu, zjednodušeného realistického pohľadu na skutočnosť
. v tvorbe snaha nájsť krásu v oblasti zla, ženy…
. ovplyvnil prekliatych básnikov (napr. Verlain, Rimband)
. vzor = Edgar Allan Poe
. hľadanie krásy v spojení zla a škaredosti, ponáranie sa do vlastnej bolesti + realistické naturalistické prvky
. inšpiroval novou predstavivosťou, témami, obsahom (paradoxy)
. dokonalá forma, pravidelný rým
z tvorby:
Kvety zla (sonet),
Malé básne v próze
Jean Arthur Rimbaud (Francúzsko)
. bohémsky život, útek z domu, rôzne zamestnania…
. istý čas partnerom Paula Verlaina (búrlivý ľúbostný vzťah)
. prekliaty básnik
. hlboká emocionálnosť; pohľad na svet a dušu cez prelud (halucináciu)
. „rozrušovanie mysle“ – snaha získať neobjavené
. hľadanie nového jazyka – odklon od veršovanej poézie – prechod k rytmickým básňam v próze
z tvorby:
Zora (báseň v próze)
. prírodná lyrika (pôsobenie prírody na city autora)
. Rimbaud = moderná prír. lyrika – dojmy vyvolané prírodou, rieši svoje vnútro – ide viac o „prírodu duše“
(pomocou obrazov odpozorovaných v prírode)
. prírodné motívy
– snaha zaznamenať okamih vyvolávajúci intenzívny zmyslový zážitok
– lyrické vyjadrenie citového rozpoloženia cez atmosféru krajiny
Maurice Maeterlinck (Belgicko)
. opustenie stvárňovania vonkajšej reality – zaoberá sa vnútornou skutočnosťou (vzťahy, skryté fakty,…)
. téma = ľudská osamelosť uprostred ľudí (človek vydaný osudu)
. osudové „postavy tiene“ – z ničoho nič v nezvyčajnej situácii
. upozorňoval na limity poznania vlastnej existencie, žiada ľudí, aby boli vnímaví a zodpovední za svoj život
z tvorby:
Slepci (jednoaktovka)
. bez hlavného protagonistu – skupina postáv s rovnakým postihnutím
. monotónnosť = prostriedok sugestívneho vyznenia hry
. dej postavený na situácii (nie príbehu)
. statickosť aj na scéne
Čo je báseň v próze
. krátky rytmizovaný žáner v neviazanej reči
. slovné spojenia, ktoré nie sú zhodné s bežnou rečou,
. neplnia obsahovú, ale skôr estetickú funkciu v umeleckom texte
. výrazové prostriedky typické pre verš (trópy, figúry, absencia deja,…)
. graficky aj zvukovo pripomína prózu
Slovensko
. básnici SK literárnej moderny – I.Krasko, V.Roy, J.Jesenský
. diela – reakcia aj na ťažké spoločenské a národné podmienky (zlepšenie až po vzniku ČSR v 1918)
. postupné oslobodzovanie (upúšťanie) od národnostných tém
. zachytenie bohatého vnútra lyric. subjektu
. nástup nových univerzálnych tém – láska, samota, opustenosť
. skrývanie autora za pseudonym
Ivan Krasko (pôvodným menom Ján Botto)
. Moje piesne (lyrická báseň)
. Jehovah (spoločenská lyrika – báseň)
– reakcia na spoločenské problémy
– pôsobivé, až prehnane expresívne slová; jemné metafory – osttrý protiklad zobrazovaného javu
. spracúva aj národnú (nesloboda, národnostný útlak) a sociálnu (bieda, sociálny útlak) tému
. Topole (osobná/intímna lyrika – báseň)
– zachytenie citového rozpoloženia lyrického hrdinu, jeho vnútorného sveta
– téma intímnej lyriky = radosť, láska, smútok, samota…
Janko Jesenský
. romantické témy, neskôr kritika, irónia, paródia
. romantika (ľúbostná lyrika – báseň)
– ruší staršiu schému s tematikou jedinej, večnej lásky
– pohľad na lásku – s iróniou, sebairóniou; ukazuje ju ako menlivý cit; neverí v lásku ženy ani muža
. ústredná téma jeho ľúbostnej poézie = mestská slečna; vedomá svojej krásy; baží za spoločenským postavením
. ľahký piesňový štýl – kontrast s neprikrášľovanou citovou skúsenosťou
ČO je Pieseň? (ľúbostná lyrika – báseň)
. ľúbostná báseň = výpoveď autora o svojom ľúbostnom cite, náladách, pocitoch, nádejách/sklamaniach
. téma = nešťastná, nenaplnená láska + nástup zmyselných erotických obrazov (+idealizácia lásky)
. človek sklamaný spoločnosťou – túžba po láske – opakovane bolestné sklamanie, nevera
. spojenie láska – jej zánik/zmar
. expresívne obrazy, slová
pozn. – znaky modernistickej ľúbostnej lyriky
SK Modernisti
. prestávajú veriť v liečivú silu poézie v morálne a myšlienkovo vyprázdnenej spoločnosti
. prechod do nadosobných programov, analýza vlastného vnútra
. kľúčové témy SK symbolizmu = sociálne ohrozenie, osamelosť, opustenosť, nenaplnená (falošná láska, národné témy)
. básne nemajú klasickú výstavbu (obraz – zovšeobecňovanie/vyslovenie myšlienky)
. inšpirácia = hudba (využíva refrén, opakuje motívy, spája kontrastné motívy)
. obsah = výrazná predstavivosť, fantázia (tvorba atmosféry)
. text = vznik na základe asociatívnosti
Asociácia/asociatívnosť = združovanie, radenie predstáv podľa podobnosti/kontrastu/skúsenosti
. postupné vypracovanie metódy radenia asociácií zbavených kontroly rozumom
POROVNANIE s IMPRESIONIZMOM
. znaky impresionizmu
– zachytenie okamžitých zmyslových dojmov, nálad, neopakovateľného okamihu
– individualizmus
– zmyslovosť (využívanie vnemov – zrak, sluch, čuch, hmat)
– hudobnosť verša (slovo ako hudobný element; ľúbozvučnosť)
– synestézia (spájanie rôznych vnemov)
– uvoľňovanie veršovej formy
Neosymbolizmus
. druhá vlna symbolizmu (20.-30. roky 20. storočia)
. témy = smútok, samota + vystupňovaný pesimismus, tragickosť, pochybovačnosť (po vojne)
. hľadanie cesty vo viere, nie v rozume
. prvky dolorizmu – smútok, bolesť, dezilúzia (rozpor: kresťanské ideály vs. neschopnosť milovať)
Emil Boleslav Lukáč (Nenávidíme? Milujeme? – lyrická báseň
Zdroje: z mojich poznámok prípravy na maturitu
