Rozprávam sa s Ivanou Kravárovou, študentkou medicíny na Masarykovej univerzite v Brne, zakladateľkou vzdelávacej platformy šprt.sk o tom, prečo je v živote študenta dôležitá zahraničná odborná stáž a Erasmus, o príležitostiach na zvyšovanie odbornosti a budovanie zdravého sebavedomia, ale aj o tom, prečo si štúdium o rok predĺži.

Ivana Kravarova

Ahoj Ivi. Keď si pred súťažou Junior Internet AMAVET zakladala web šprt.sk, bola si na osemročnom gymnáziu, mala si 14 rokov. Aká je situácia dnes?

Ahoj. Teraz je rok 2023, mám o pár rokov, vedomostí aj skúseností viac (smiech). Aktuálne študujem medicínu v Brne. Som v poslednom, šiestom ročníku, a naplno sa rozbehol kolobeh štátnic. 

Na mobil mi cinklo: “Mám toooo!”

“Mám tooo” bola moja reakcia na prvú hotovú štátnicu, keď som po dvoch hodinách vyšla z nemocnice. Skoro každá skúška na medicíne je ťažká, ale mať za sebou štátnicu, na ktorú som sa naplno učila mesiac a ktorá je nevyspytateľná, je úľava. Je to veľké vydýchnutie a radosť z úspechu.
Mám za sebou prvý krôčik k titulu MUDr. Akademický titul MUDr. má 5 znakov a rovnaký je počet štátnic. Z titulu MUDr. som teda získala M. (Smiech.)

Je to tvoja prvá štátnica. Z čoho bola?

Z pediatrie, teda detského lekárstva. Oproti dospelým je náročnejšia v tom, že deti sa vyvíjajú, reagujú inak na liečbu, každé obdobie detstva má svoje špecifiká a ako nám v nemocnici hovorili stále dokola, “dieťa nie je malý dospelý!”.

O štátniciach kolujú rôzne historky. Od úsmevných, až po katastrofické. Bola pre teba prvá štátnica „len“ ďalšou skúškou v poradí?

Áno a nie. Pripravila som sa čo najlepšie, to bol základ. A verila som aj v šťastie, lebo ústne skúšky sú dosť nevyspytateľné. Keď som si na štátnici potiahla otázky, mala som chuť pretočiť očami. Neboli najľahšie. Otázky boli ale veľmi obšírne, čo mi na bežných skúškach vždy vyhovovalo. Vtedy som sa sústredila na časti, v ktorých som sa cítila istejšie a zvyšku som sa snažila dotýkať len okrajovo.

Táto taktika mi na štátnici neprešla. (Smiech.) Komisia jasne určovala, akým smerom sa vydáme. Prešli sme aj cez úplne iné otázky a témy, než som si vylosovala. Ani neviem, aký som mala pocit. Hlavne som nútila mozog, aby pracoval.

Pocity sú zatiaľ zmiešané. Nekonala sa žiadna humoreska, ani dráma. Členovia komisie boli ako ľudia milí, ale poriadne ma prevetrali.  

Najťažšie asi boli týždne predtým, keď som sa snažila všetko naučiť. To, v akom som bola počas učenia strese, som si uvedomila, až keď som skončila a konečne sa nadýchla s vedomím, že mám hotovo.

Máš za sebou štátnicu z pediatrie. Aké ťa ešte čakajú?

Celkovo máme štátnic päť. Čaká ma ešte chirurgia, vnútorné lekárstvo, gynekológia a pôrodníctvo a verejné zdravotníctvo.

Štandardne sa medicína študuje 6 rokov. Ty si sa rozhodla, že budeš študovať o rok dlhšie. Chceš si predĺžiť krásne študentské roky?

Áno, rozložila som si posledný ročník štúdia. Hlavný dôvod je ten, že stále nie som rozhodnutá, ktorej oblasti medicíny sa chcem po škole venovať. Poznám viac ľudí, ktorí si šiesty ročník predĺžili aspoň o pol roka a všetci si to pochvaľovali. Môj plán je, že tento rok urobím všetky najväčšie štátnice – okrem pediatrie ešte chirurgiu a internu a budúci rok využijem na stážovanie na rôznych nemocničných oddeleniach, aby som sa viac zorientovala a našla “to svoje.”

Úlohu zohral aj fakt, že sa mi naskytla možnosť ísť na prax do Maroka. Musela som sa rozhodnúť, či urobím všetky štátnice a normálne ukončím štúdium, alebo využijem možnosť stážovať v pre nás exotickej krajine a zdravotnom systéme, ale štúdium si musím predĺžiť. Štátnice aj stáž by som nestíhala. 

No a vďaka tomu, že som si rozložila posledný ročník, vychutnala som si po piatom ročníku predĺžené prázdniny. Pôvodne plánovanú septembrovú štátnicu z verejného zdravotníctva som si presunula na ďalší rok a v čase, keď už moji spolužiaci riešili svoju prvú štátnicu, dopriala som si po náročnom lete krásnu dvojtýždňovú cykloturistiku v Poľsku. Bol to super mentálny oddych.

Na vlastný pohon sme prešli skoro 1000 km popri poľskom pobreží Baltického mora. Od západnej hranice s Nemeckom, až po východnú hranicu s Kaliningradom. Bol to veľký zážitok aj obrovská skúsenosť.

Nevedeli sme presne do čoho ideme. Plán bol len rámcový, od jednej hranice po druhú, zo západu na východ. Všetko ostatné sme riešili za pochodu. Snažili sme sa fungovať minimalisticky, putovaniu sme dali voľný priebeh a vychutnávali si každý kilometer. Aj keď niektoré kilometre v hlbokom a nekonečnom piesku boli boľavé. Občas som musela poriadne zaťať zuby. Človek sa v takýchto situáciách o sebe dozvie veľa.

Aj keď priebežne prichádzajú pozitívne ohlasy od čitateľov, posledné dva roky sa písaniu na šprt.sk venuješ podstatne menej. Prečo?

Všetko beží veľmi rýchlo. Na prvé články, ktoré som písala ešte na gymnáziu, som mala dostatok času. Situácia sa mi na medicíne zmenila. Hlavne v druhom ročníku, keď som sa začala aktívne zapájať do medzinárodného spolku medikov IFMSA CZ Brno.

Mám na starosti komunikáciu s verejnosťou, takzvané PR. Najprv som sa zaúčala popri mojom predchodcovi a už tretí rok som na tejto pozícii samostatne. Budúci rok svoju pozíciu odovzdám svojmu nástupcovi ja. Rýchlo to letí!

Ivana Kravarova IFMSA CZ Brno PR
IFMSA CZ Brno 2023

Na “šprta” zostávalo menej času. Snažila som sa maximálne využiť príležitosti, ktoré mi dávala škola, aj práca v spolku. Veľa som cestovala kvôli svojej odbornosti. Investovala som do seba.

Odborná stáž, Erasmus, všeobecne cesty do zahraničia. Často ich spomínaš.

Áno, pretože môjmu štúdiu reálne dali nový rozmer. Počas prvých troch rokov máme v škole veľa teórie, skúšok a menej času na praktické stáže. Tie zahraničné sa nám vo väčšom otvárajú po absolvovaní tretieho ročníka. Až v praxi vidíme reálne podmienky lekára a fungovanie oddelení. Vďaka stážam v zahraničí máme možnosť vidieť iné zdravotné systémy, aj diagnózy, ktoré u nás nie sú bežné. Tiež som si to túžila vyskúšať.

Pobaltie

Po štvrtom ročníku som v lete stážovala mesiac na Oddelení hrudnej chirurgie v Estónsku. Dostala som sa tam cez IFMSA. Doma som bola len dva týždne a zasa som odlietala. Čakal ma jeden semester v Litve, v rámci študijného pobytu Erasmus+.

V Litve som si vyskúšala aj EDUC program. Je to program, cez ktorý môže študent študovať na inej univerzite. Keďže v spolku zastrešujem PR, baví ma marketing, grafika aj manažment, vybrala som si teda online predmet Marketing and Corporate Communication talianskej University of Cagliari. Bola to super skúsenosť.

Ázia

Po piatom ročníku som cestovala na letnú stáž do Thajska. Zažila som ázijské zdravotníctvo, čo bola veľká a úplne iná skúsenosť. Bola som v jednej z najväčších nemocníc juhovýchodnej Ázie (Siriraj Hospital). Všetko tu malo systém! A navyše fungoval! Ešte aj lekári boli farebne odlíšení podľa stupňa vzdelania. Každý tam okamžite vie, koho má pred sebou. Mne sa ušiel na menovke žltý pásik. (Smiech.)

Skúsila som si tam FAST ultrazvukové vyšetrenie na domácich medikoch, na figuríne intubáciu videolaryngoskopom, asistovala pri cisárskych rezoch, ošetrovala (aj zašívala) „kúsance“ od psov, mačiek, dokonca aj hada. Práce bolo veľa, takže aj skúseností.

Super bolo, že som mala priestor aj na cestovanie. Spoznala som Bangkok, precestovala som sever aj juh krajiny. Využívala som každú minútu na klinickú prax, aj na oddych.

Z Thajska som letela priamo do Indie, kde ma čakala týždenná medzinárodná IFMSA udalosť aj s trojdňovou tréningovou akciou na financie a event management. Opäť super skúsenosť a vykuknutie z medicínskej bubliny. 

Posledné dva roky som mala výrazne cestovateľsko-vzdelávacie. Medický spolok, odborná stáž a Erasmus ma zamestnali naplno. Popri tom všetkom mi bežala škola, takže som sa webu nestíhala venovať. Verím, že to dobehnem.  

V jednom článku píšeš, že ak chce niekto úspešne absolvovať medicínu, musí si vedieť “prisadnúť zadok”. Vidím, že popri štúdiu máš veľa ďalších aktivít. Stíhaš to v pohode?

Keby som robila iba medicínu, zbláznim sa. Potrebujem ďalšie aktivity. Ako psychohygienu. Pevný zadok ale stopercentne platí, hlavne pred skúškami iná možnosť neexistuje. Musím si vedieť stanoviť, kedy a koľko akých aktivít zvládnem stihnúť a kedy je naozaj čas už len sedieť pri učení a všetko ostatné odložiť. Tie tisícky strán sa neprečítajú, ani nenaučia samé.

Čo ťa naučila škola a čo ti dávajú mimoškolské aktivity?   

Škola je priorita, cesta k profesii a základ, z ktorého čerpám počas mimoškolských stáží. 

Vďaka mimoškolským aktivitám sa zase dostávam bližšie k praxi, získavam veľa skúsenosti a zážitkov zo zahraničia, spoznávam ľudí z iných ročníkov, skúšam si aj veci mimo medicínsky obor. Mimoškolské aktivity sú v podstate to, čo mi vnáša do kopy učenia život a väčšiu motiváciu “šprtať sa”. (Smiech.) 

Aké kroky ťa priviedli na medicínu?

Ľudské telo ma bavilo už v 4. triede na základke, chvíľu som chcela byť aj veterinárkou. Na gymnáziu ma bavila chémia a priznám sa, že na biológii ma vždy zaujímalo iba ľudské telo. Všetky prvoky, byliny a kamene som skôr povinne pretrpela. 

Keď som si vyberala vysokú školu, ľudia mi hovorili, že sa viac hodím do vedy ako na medicínu. Padali aj argumenty, že môžem ísť na školu, ktorá sa dá vyštudovať rýchlejšie, ľahšie a v konečnom dôsledku aj s výrazne lepším príjmom. 

Lenže, keď som sa ako maturantka v rámci exkurzie dostala aj do pitevne na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a neodpadla som (smiech), bolo rozhodnuté. Voľbu medicíny som doteraz neoľutovala, neviem si predstaviť študovať niečo iné. 

Pre medicínu u mňa hral aj fakt, že ponúka veľa možností, čo môžem robiť po štúdiu. Okrem klasickej cesty lekára si viem vybrať aj výskum, môžem učiť, venovať sa managementu, môžem preskočiť do farmaceutického sveta, aj do technologických firiem, ktoré sa zaoberajú lekárskou tematikou. Uvidím, čo prinesie rozvoj umelej inteligencie, určite ju budeme cítiť aj v medicíne. 

Zdá sa, že štúdium medicíny, odborná stáž a Erasmus ti dali naozaj veľa.

Po nástupe do školy mimo domu som si zvykala na nové prostredie, oveľa väčšie množstvo učiva, iný štýl učenia ako na strednej škole, ale aj na samostatné bývanie.  

Zahraničné skúsenosti, to je veľká kapitola. Môjmu štúdiu dali úplne nový rozmer. Odborná stáž aj Erasmus sú skvelé príležitosti. Často som išla do neznáma a ocitla sa v situáciách, ktoré som nečakala. Veľakrát som bola v strese, občas som chcela aj odísť, byť doma. Ale o tom to je. Zažiť niečo nové, zlepšiť sa v tom, čo mi (ešte) nie je vlastné. S každou novou skúsenosťou posúvam a prekračujem zónu vlastného komfortu.

odborná stáž Estónsko
Ivana Kravárová asistuje pri operácii hrudníka na odbornej stáži v Estónsku (2022)

V zahraničí som získala neskutočné množstvo zážitkov, veľa nových kontaktov a priateľov z rôznych kútov sveta, veľa nových životných aj odborných skúseností a samozrejme vedomosti. Získala som dôveru v samú seba, aj odvahu zdolávať nové výzvy a posúvať sa ako odborník, aj ako človek.

Komunikácia s fakultou vždy bola a je skvelá. Všetci nám pomáhajú a maximálne vychádzajú v ústrety. Aj keď štipendiá nepokryjú všetky náklady, tie naše (pozn: brnenské) sú jedny z najvyšších v porovnaní s inými lekárskymi fakultami v Česku. Možno sa opakujem, ale aj keď je štúdium na Masarykovej univerzite náročné, ani raz som neľutovala, že som práve tu. V Brne som našla nový domov.

Z toho čo hovoríš je jasné, že medicínu miluješ. Vnímaš aj nejaké hendikepy svojho štúdia?

Možno jediný hendikep je ten, že my medici máme oproti študentom iných odborov výrazne obmedzené možnosti zahraničných pobytov. Sme „drahí“ a keď študent niečo “pokazí” následky môžu byť závažné. Aj právne. Študenti iných fakúlt sa dostanú aj do Ameriky, Kanady, Austrálie, alebo na Nový Zéland, na medicíne je to extrémne náročné. Odborná stáž a Erasmus nám otvára dvere do sveta len veľmi obmedzene.

Ani ísť pracovať po štúdiu mimo EÚ nie je lusknutím prsta. Kým napríklad informatik si zbalí notebook a zo dňa na deň odíde na skusy do Ameriky, my musíme prejsť niekoľkými náročnými (a drahými) skúškami, najznámejšie sú americké USMLE.

Aký je tvoj odkaz pre budúcich medikov a študentov nižších ročníkov?

Využite štúdium medicíny na maximum! Seďte a učte sa, keď treba. Ale myslite aj na to, že škola nie je všetko. Využite, že ste študenti, že máte možnosť spojiť cestovanie so štúdiom, získať štipendiá, granty na svoje aktivity, zúčastniť sa mnohých akcií zadarmo. Odborná stáž a Erasmus sú cesta, po ktorej viete vykročiť zo zóny komfortu.

Skrátka študujte tak, aby tých 6 rokov nebola iba povinná jazda, ale čas, ktorý vás čo najviac obohatí a z ktorého môžete v budúcnosti čerpať. 

Za RozHovor ďakuje Anna Kravárová
v rubrike RozHovory spovedáme zaujímavých ľudí, ktorých príbehy dokážu inšpirovať

Foto: Ivana Kravárová, Anna Kravárová

4.5/5 - (2 votes)
Páčil sa Vám článok?
fb-share-icon
Instagram