Expresionizmus - charakteristika
. formovanie sa expresionistických umelcov – najprv v nemecky hovoriacich krajinách
(ťaživá spoločensko-politická situácia pred a po 1. svetovej vojne)
. vyjadroval nový životný pocit, nové nazeranie na realitu
. snaha umelcov o vtlačenie osobitého výrazu – vlastný pohľad na objekt = subjektivizovaná umelecká realita
. umelec nechce popisovať svoje nálady a pocity – opisuje čo vidí
. diela – výrazne subjektívne
– vznik ako ostrá opozícia voči naturalizmu (pristupoval k objektívnej realite s vedeckou presnosťou, nestrannosťou)
– nechcú už existujúci svet „opakovať“ – ponúkajú obraz sveta formovaný v ich vnútri
. epické diela – ich výrazná lyrizácia
– prúd lyrizovanej prózy – využitie výrazových prostriedkov lyriky
– prvotne autor zobrazuje, čo sa deje v rozorvanom vnútri postavy, nie historické podmienky , kde je príbeh zasadený
(napr. Milo Urban: Živý bič – chýbajú scény priamo z frontu 1. svetovej vojny, aj keď dielo je o vojne)
. prehnaná obraznosť
– divák/čitateľ má pocit, že umelec zhmotňuje nesmierne utrpenie, škaredosť, odpudzujúcu sexualitu,…
. tvorba kontrastných postáv (úplne negatívna, ale aj úplne kladná)
– konajú v nie každodenných situáciách (nezvyčajná/výrazná smrť postavy, neobyčajný osud postavy)
. epika aj dráma = nové postavy
– napr. postava robot, postava nereálna, oživená, zvrátená, kontrastná, groteskná,
– eruptívna/impulzívna povaha – prejavuje sa nedokončenou výpoveďou, útržkovitou rečou
– odboj /vzbura nie len jednotlivcov, ale aj kolektívneho hrdinu (napr. celá dedina)
. ťaživé témy – hrozba zániku ľudstva, smrť, bieda, vojna, úzkosť…
– ich subjektivizovaním reagujú na stav sveta, človeka (1.pol 20.stor.)
. mnohí autori = fantastika, utópia, deformácia skutočnosti
– ambícia opak opisu/prerozprávania činov, skutkov v realite
. pracovná metóda divadla – experiment, kontrast
– rušenie zaužívaných schém divadelnej tvorby (napr. členenie predstavenia na dejstvá a výstupy)
– kontrast absurdity a reality – niekedy tak vystupňované, že môžeme hovoriť o žánri groteska
– pod vplyvom ťažkej spoločenskej situácie sú postavy v absurdnej, neriešiteľnej situácii
(po 2. svet. vojne sa z tohto druhu dramatickej lit. vyvinie žáner absurdná hra)
Znaky expresionizmu v epike
. autobiografické prvky
. subjektívny odraz vnímania
. sústredenie sa na psychiku jednotlivcov (interpersonálny konflikt)
. existenciálna otázka života a smrti
. vzbura, odboj jednotlivca proti osudu/postaveniu
. kontrast postáv
. zvýraznenie záporných detailov skutočnosti
. základný kompozičný prvok = kontrast/protiklad
. asociatívne radenie motívov
. motív revolty
. pudové konanie, prevláda silný cit, hrôza
. expresivita prejavovaných citov
. iracionálne prvky (napr. vidiny, predtuchy)
. prítomnosť mystických prvkov v deji
. expresívna lexika a syntax
. dynamickosť výrazu (krátke vety, neukončené výpovede, pestrá modalita viet)
Expresionizmus na území Slovenska
. prejav hlavne v epike, dráme (spolu s vplyvmi iných lit. smerov)
– medzivojnové obdobie – typická je koexistencia viacerých umeleckých a myšlienkových prúdov
– lyrizácia diel (napr. M.Urban, J.Cíger-Hronský, Jilemnický,…)
. prúd lyrizovanej prózy – cez naturalizmus prenos až do obdobia po 2. svet. vojne
Jozef Cíger-Hronský (1896-1960)
Jozef Cíger-Hronský – Jozef Mak (sociálno – psychologický román) – krátky rozbor diela
– ústredný humánny problém 30.rokov 20.stor. (útlak a bieda)
– idea = heroizmus ľudského utrpenia
– Jozef Mak = fatálna postava, predurčená trpieť,
= človek ako milióny iných s rovnakým osudom
Jozef Cíger-Hronský – stručný životopis a iné diela
Milo Urban (1904 - 1982)
Milo Urban – Živý bič (sociálno – psychologický román) – rozbor diela
– unanimistický román = kolektívny hrdina – dedina, expresívne vyjadruje svoje pocity (napr. Ráztoky lámali, Ráztoky zúrili,…)
– téma 1. svetovej vojny – dopad na civilné obyvateľstvo = rozpad rodín, najchudobnejší na pokraji sociálnej katastrofy, vystavení tlaku úradníkov
– má 2 časti, názvy sú symbolické (aj názov románu)
– 1. časť – Stratené ruky (chýbajúce na poliach, ich fyzická strata, rany z vojny, beznádej)
– 2. časť – Adama Hlavaj (vzbura)
Milo Urban – stručný životopis a iné diela
Július Barč-Ivan (1909 - 1953)
Július Barč-Ivan – Matka (psychologická dráma)
– príbeh Anna Pavlíčky a jej dvoch rozvadených synov osadený do baníckeho prostredia a jeho sociálnej problematiky
– ústredná je obeta matky pre synov
– v obetovaní sa je aj prvok víťazstva (dosiahne cieľ) – a to zmierenie rozhádaných synov
– použité prvky: nedokončená výpoveď, krátke vety, onikanie, gradácia, dekadentné motívy
– dej sa odohráva v dvoch rovinách:
1) reálna rovina s dvoma prvkami
1a) realistický prvok: ťaživá situácia rodiny je rámcom, v ktorom sa dej odohráva, spoluvytvára atmosféru
1b) naturalistický prvok: zobrazená matkina povaha v synovi Paľovi, otcova povaha v synovi Janovi
2) nadreálna/transcedentálna (čo je znak expresionizmu):
– matka vedie „samorozhovor“ (monológ) s Bohom, odmieta byť len nástrojom/obeťou
– zobrazované mystické javy/stavy, keď matka vytuší nešťastie, vidí dopredu udalosť
– matka trpí nadprirodzenými schopnosťami duševne aj telesne, považuje to za kliatbu
– city postáv sú vyjadrené expresívne – láska matky je bezhraničná, nenávisť Jana k Paľovi je nezmieriteľná)
Július Barč-Ivan – životopis a iné diela
Expresionizmus vo svete
Erich Maria Remarque (1898 - 1970)
Erich Maria Remarque – Na západe nič nové (vojnový román) – rozbor diela
– zobrazenie generácie mladých ľudí, ktorí idú na front priamo zo školy
– román obsahuje:
– chronologický kompozičný postup + použitá je aj retrospektíva
(obdobie pred príchodom hl. postavy na front)
– dokumentárne rozprávanie ovplyvnené publicistickým štýlom
– priamy rozprávač (1.osoba singuláru) – autobiografická postava
– existenciálne pocity postavy – hrdina stratenej generácie nenachádza východiská, nevie
zapadnúť do civilizovaného života
Dielo obsahuje:
– úvahové pasáže,
– vnútorný aj vonkajší monológ, rečnícke otázky, zveličenie záporných javov (odchod na front),
– živý slovník využívajúci kontrasty,
– priamy rozprávač je spojovacím článkom života a smrti spolužiakov,
– stupňovanie myšlienky, zdôraznenie, napätie
– pocity a osudy stratenej generácie (vedia len zabíjať)
Gejza Vámoš (1901 - 1956)
Gejza Vámoš – Editino očko (psychologická poviedka) – rozbor diela
– hľadá spôsob, ako vplývať na ľudské svedomie, ako upozorniť človeka, aby konal zodpovednejšie
– dielo má autobiografický základ
– odraz pesimistického názoru autora na súdobú spoločnosť, naliehavá potreba vystríhať človeka, usmerňovať ho a viesť
– konflikt medzi autorom a spoločnosťou
– príbeh je v úzadí, má slabú dejovú líniu
– v diele je priamy rozprávač, vyjadrená nespokojnosť, krivda, veľa úvah, skepsa, pesimizmus,
– túžba autora je v kontraste s realitou
Makrokompozícia diela: opis, charakteristika, úvaha, rozprávanie – statické prvky (retardačné)
Kompozičné princípy: kontrast, paralela – nespravodlivosť vo svete (Edita, škrečok)
V diele sú použité: dlhé zložené vety, synonymá, expresívne slová, jazyk intelektuála
Gejza Vámoš – stručný životopis a iné diela
Pozri aj futurizmus a kubofuturizmus.
Zdroj:
zo školskej prípravy šprta na maturitu
