Základné pojmy v chémii
V nasledujúcom texte uvádzame vysvetlenie základných pojmov používaných v chémii, ktoré ťa budú sprevádzať počas jeho štúdia. Stretneš sa s nimi nie len v chémii, ale aj iných vedných disciplínach.
Aby si s nimi mohol dobre pracovať, je potrebné základné pojmy nie len poznať, ale im aj porozumieť.
Kvôli prehľadnosti sú zoradené abecedne.
A
atóm
základná stavebná jednotka všetkých látok, najmenšia častica hmoty. Všetky atómy nie sú rovnaké, každý prvok má „svoj“ atóm, ktorý sa odlišuje od ostatných. Skladá sa z kladne nabitého jadra a záporne nabitého obalu. Viac info o atóme nájdeš TU.
D
dĺžka väzby
vzdialenosť atómových jadier atómov v chemickej zlúčenine
E
elektrón
záporne nabitá častica, tvorí obal atómu. Označuje sa ako e–. Jeho náboj je -1,602×10-19, hmotnosť je 9,109×10-31kg. Počet elektrónov v obale atómu udáva protónové číslo. Na rozdiel od protónov a neutrónov, ktoré sú zložené z kvarkov, je nedeliteľný.
elektronegativita
schopnosť atómu priťahovať väzbový elektrónový pár.
elektrónová afinita
energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku aniónu, teda prijatí elektrónu.
I
ión
častica, ktorá vzniká presunom valenčných elektrónov. Ak atóm prijme jeden alebo viac elektrónov, vzniká záporne nabitá častica – anión. Naopak, keď atóm odovzdá jeden alebo viac elektrónov, vzniká kladne nabitá častica – katión. Súhrnný názov pre katióny a anióny (častice s nábojom) je ióny.
ionizačná energia
energia potrebná na odtrhnutie elektrónu od atómu, vzniká katión.
izobary
atómy toho istého prvku s rovnakým nukleónovým číslom, ale rozdielnym protónovým číslom.
izotony
atómy toho istého prvku s rovnakým neutrónovým číslom.
izotopy
atómy toho istého prvku s rovnakým protónovým číslom, ale rôznym počtom neutrónov v jadre. Ich nukleónové čísla sa teda líšia. Vďaka rovnakému protónovému číslu majú rovnaké chemické vlastnosti.
L
látka
hmota, ktorá sa vyznačuje určitými vlastnosťami. Ak obsahuje dve alebo viac zložiek, nazýva sa zmesou.
látka
chemicky čistá
látka obsahujúca stavebné častice (molekuly, atómy) len jedného (rovnakého) druhu. Rozlišujeme dve skupiny chemicky čistých látok:
– chemické prvky
– chemické zlúčeniny
M
molekula
predstavuje najmenšiu časticu látky, ktorá ešte má jej chemické vlastnosti. Molekula sa skladá buď z viacerých atómov rôznych prvkov alebo z viacerých atómov jedného prvku. Môže ju však tvoriť tvoriť aj jeden atóm, vtedy jej hovoríme jednoatómová molekula.
Jednotlivé atómy sú spojené chemickou väzbou.
priestor v okolí atómových jadier, v ktorom sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytuje väzbový elektrónový pár
teplo potrebné na ohrev jedného kilogramu látky o jeden stupeň Celzia
N
neutrón
častica s nulovým nábojom, ktorej hmotnosť je 1,675×10-27kg. Označuje sa n0 a jeho počet v jadre udáva neutrónové číslo (N). To sa však pri značke prvku neudáva.
Spolu s protónmi tvoria neutróny jadro atómov. Spoločne sa nazývajú nukleóny. Súčet protónov a neutrónov v jadre udáva nukleónové číslo (A), ktoré sa píše vľavo hore od značky prvku. Počet neutrónov tak vieme zistiť, ak od počtu nukleónov odpočítame počet protónov.
Rovnicou tento proces zapíšeme nasledovne:
A (nukleónové číslo) – Z (protónové číslo) = N (neutrónové číslo)
nuklidy
súbor atómov toho istého prvku, ktoré majú rovnaké protónové, neutrónové aj nukleónové číslo. Majú rovnaký počet protónov aj neutrónov, ich jadrá sú teda úplne identické.
P
produkt
nová látka, ktorá vznikne po ukončení chemickej reakcie, viac info nájdeš TU
protón
kladne nabitá častica, označovaná ako p+. Hmotnosť je 1,673×10-27kg a veľkosť náboja je rovnaká ako pri elektróne, ale kladná (+1,602×10-19). Počet týchto častíc v jadre je určený protónovým číslom (Z), ktoré sa píše vľavo dole od značky prvku.
prvok
je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom (atómy majú rovnaký počet protónov v jadre aj elektrónov v obale)
Poznáme 92 prvkov prirodzene sa vyskytujúcich na Zemi. Mnohé z nich sa vyskytujú zriedkavo, iné sa nachádzajú vo veľkom množstve. Najčastejšie sa v prírode nachádzajú vo forme zlúčenín, len zriedkavo v čistom stave. Chemické prvky sú zoradené v periodickej sústave prvkov.
R
rádioaktivita
je schopnosť atómových jadier niektorých prvkov premieňať sa na atómové jadrá iných prvkov, pri čom vyžarujú neviditeľné rádioaktívne žiarenie. Rádioaktivita môže byť umelá, alebo prirodzená.
reaktant
látka alebo prvok, ktorý vstupuje do chemickej reakcie. Viac info nájdeš TU
S
stechiometrický koeficient
je to číslo, ktoré nám hovorí, koľkokrát je daná molekula alebo atóm prítomný, vyjadruje pomery látkových množstiev zložiek a pomery počtov molekúl reaktantov a produktov
V
väzbová energia
(disociačná) – energia potrebná k rozštiepeniu chemickej väzby. Je rovnaká ako energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku väzby
uhol, ktorý zvierajú dve väzby vychádzajúce z atómu
počet kovalentných väzieb vychádzajúcich z atómu prvku v zlúčenine
Z
zmes
hmota obsahujúca molekuly alebo atómy rôzneho druhu. Jej zloženie sa najčastejšie vyjadruje hmotnostným zlomkom.
Delí sa na:
– homogénnu/rovnorodú – jednotlivé zložky sa nedajú rozlíšiť ani pod mikroskopom = roztok
– heterogénnu/rôznorodú – jej zložky sa dajú rozlíšiť voľným okom, alebo aspoň pod mikroskopom
zlúčenina
látka zložená zo zlúčených atómov dvoch, alebo viacerých prvkov (v určitom pomere ich zastúpenia). Rozlišujeme zlúčeniny dvojprvkové (napr. NaCl, HCl), trojprvkové (napr. KOH) a viacprvkové. Všetky zlúčeniny majú svoj vzorec a názov. Niektoré majú aj tzv. triviálny názov, napr. modrá skalica
Pozri aj zlúčeniny a zlúčeniny kyslíka.
Zdroje:
BELANOVÁ a spol. 2013. Školská encyklopédia biológie, chémie a fyziky. Bratislava. PRÍRODA
DVOŘÁČKOVÁ. 2013. Chemie pro každého. Olomouc. Rubico
ADAMKOVIČ, ŠIMEKOVÁ, PROKŠA. 2009. Chémia pre 9. ročník základných škôl. Bratislava. Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá
