Fyziológia všeobecne
Letné skúškové v druhom ročníku má všelijakú povesť. Fyziológia je jedným z veľkých strašiakov. Dávajú vraj zákerné otázky a nechcú nás nechať prejsť. Netreba veriť všetkému. Ako to vnímam ja?
V prvom rade, fyziológia je niečo iné ako predmety doteraz. Je logická, spája teóriu do súvislostí, ponúka pohľad aj do kliniky a prepája sa s ďalšími predmetmi, či už s biochémiou, histológiou, alebo inými. Niektoré témy sú ťažšie, iné ľahšie, niekedy si treba sadnúť na zadok a našprtať sa teóriu, ale fyziológiu som mala rada. Bavila ma zatiaľ zo všetkých predmetov asi najviac. Ten pocit, keď sa mi jedna časť teórie prepojila s inou bol na nezaplatenie.
Prednášky
V rozvrhu obidvoch semestrov je prednáška, cvičenia a seminár. Prednášky som skúsila, ale neuro ma neočarilo natoľko, aby som vydržala. A neodsledovala som si, kedy začínajú iné témy. Oplatí sa tam chodiť, ľahšie sa potom učí na skúšku. Cítila som, ktoré témy som mala odsedené a ktoré som iba čítala z kníh. Keďže neexistuje oficiálny zdroj, z ktorého sa učiť, je dobré na prednáške zistiť, čo vyžadujú.
V letnom semestri som na fyziológiu poctivo chodila. Aspoň kým neprišla korona. Či by som to vydržala celý semester? Neviem. Ale učivo z prednášok, na ktorých som bola (a doma som si to priebežne prechádzala), som vedela najlepšie. A pred skúškou som mu nemusela venovať toľko času.
Cvičenia
Zimný aj letný semester sa nesú v rovnakom duchu, akurát začnete postupom času cítiť väčší tlak z blížiacej sa skúšky.
Potrebujete plášť, kvôli pohodlnosti aj prezúvky, do učebne si nemôžete zobrať žiadne veci, iba skriptá, zošit na protokoly a písacie potreby. Treba prísť pripravený, doma preštudovať prezentácie a skriptá, ideálne si spracovať aj nejaký úvod protokolu. Na hodine sa rozdelíte na skupinky a robíte konkrétne zadania.
Hodiny sú praktické, keď niečo neviete, vyučujúci sú milí a pomáhajú. Okrem toho na začiatku vždy vysvetlia, čo sa bude robiť. Niekto pri tom ústne skúša, niekto píše testy. Výsledok sa vám zapíše do karty, ale neviem, či na to vôbec niekto na skúške prihliada. V každom prípade treba vedieť, čo robíte, pretože na konci odovzdávate protokol. Niekedy je možné ho odovzdať až na ďalšom cviku, záleží na dohode. Ale ak to stihnete na hodine, ubudne vám „domáca úloha.“
Odporúčam prípravu na cviká, ani cviká samotné nepodceniť. Súčasťou záverečnej skúšky je praktická časť. Ak počas hodiny viete, čo robíte a máte k tomu aj dobre vypracovaný protokol, sú to dva plusové body. Ľahšie sa opakuje to, čo ste vedeli a protokoly poslúžia ako zdroj na prípravu.
Na získanie zápočtu potrebujete mať splnenú dochádzku (100%), uznané všetky protokoly a úspešne vyplnený zápočtový test. Ten má formu odpovedníku v ISe, robíte ho samostatne z domu. Času je dosť, ak sa vám ho aj tak nepodarí napísať, k dispozícii bude oprava. V letnom skúškovom si ustriehnite, aby ste ho mali pred skúškou.
Semináre
Sú raz za dva týždne. V ISe nájdete ku každému semináru osnovu. Doma si treba jednotlivé témy naštudovať.
Hodiny ako také sú z môjho pohľadu riešené pomerne nešťastne. Na začiatku sa píše test (10 otázok, 10 minút, 1 správna odpoveď) a zvyšný čas sa vysvetľuje látka, ktorá v ňom bola. Keby bol test až po výklade, oveľa lepšie by sa udržiavala pozornosť. A mali by sme šancu si ozrejmiť veci, ktorým nechápeme, skôr ako zaznačíme do testu nesprávnu odpoveď.
Po teste záleží na vyučujúcom, ako bude hodinu smerovať – ak má monológ, môžete ho počúvať, alebo robiť niečo iné. Väčšinou sa mi dlho udržať pozornosť nepodarilo. Ak vedie hodinu formou diskusie/hry, musíte dávať pozor. U nás sa to striedalo, keďže vyučujúci sa menili a každý mal svoje metódy.
Na konci semestra získate zápočet, ak máte splnené všetky priebežné seminárové testy aspoň na 6/10 bodov.
V prípade, že nechodíte na prednášky, nespoliehajte sa na to, že na seminár sa aj tak musíte všetky témy naučiť. Áno, väčšinu z nich tu prejdete, ale nie všetky. Tak sa stalo, že som pred skúškou objavila úplne nové, dovtedy neobjavené časti fyziológie.
Z čoho sa učiť
Fyziológia ma jeden veľký háčik. Neexistujú skriptá, ani učebnica. Takže z čoho sa učiť? Nepríjemná správa je, že asi v žiadnej učebnici nie je celé učivo v rozsahu, ktorý potrebujeme. Niektoré kapitoly sú zbytočne obsiahle, v iných sú len minimálne základy. Takže treba kombinovať rôzne zdroje.
Oficiálne by sme mali čerpať z Borona a Ganonga. Ja som si s nimi nepotykala. Čo je však výhoda pri Ganongovi, je jeho preklad do češtiny. Ostatné učebnice sú len v angličtine.
Tieto dve knihy sú naozaj podrobné, takže ak budete hľadať doplňujúce informácie, môžete po nich siahnuť. Ale učiť sa z nich na prvé čítanie? Mne to nešlo. Nie len že som musela prečítať každú vetu trikrát, aby som pochopila, navyše som sa stratila v detailoch a unikala mi hlavná pointa.
Takže som listovala v ďalších knihách a nasledujúca trojica mi sadla najviac.
Počas roku boli základom dve knihy. Prvou, obsahovo rozsiahlejšou a podrobnejšou, bola Textbook of medical physiology od Gyutona a Halla. Hlavne srdce a cievy sú v ňom skvelé. Všetko je vysvetlené jednoducho, aby každý pochopil. Kvôli tomu sú však texty dlhé a niekedy som mala pocit, že čítam o ničom. Ale keď som nechápala, alebo nevedela, z čoho sa učiť, práve toto bola moja voľba číslo jedna. Vedela som, že aj keď pri tom strávim veľa času, nakoniec pochopím.
Druhou učebnicou bola Physiology od Lindy Costanzo. Na rozdiel od Guytona je kniha oveľa kratšia. Niektoré témy sú spracované dostatočne, iné len veľmi povrchne. Keď bolo niečo kvalitne spracované v Linde aj Guytonovi, prednosť dostala Linda. Informácie sú tu hutnejšie, takže som ušetrila čas. Ale ak som nepochopila, alebo bolo treba viac, musela som siahnuť po inom zdroji.
Základom ku skúške sú vypracované otázky od Nováka. Odporúčam verziu z roku 2018 doplnenú o poznámky z prednášok a učebníc. Ideálne si k tomu dopĺňajte priebežne vlastné poznámky. A pozor na chyby, ktoré obsahuje. Pri priebežnom učení si ich všimnete ľahšie ako v strese pred skúškou. Fyziológia je logická, veci na seba nadväzujú. Keď sa naučíte chybu, bude sa s vami ťahať ďalej.
Čo si môžete kúpiť hneď na začiatku semestra bez rozmýšľania, sú skriptá na cvičenia – Praktická cvičení z fyziologie a neurověd (Nováková, Roman a kolektív).
Okrem toho existuje množstvo ďalších alternatív. Neviem sa k nim vyjadriť, nepoužívala som ich. Trojan a Kittnar sú české učebnice, Javorka slovenská. Prišli mi málo podrobní, no otvorila som ich iba pri jedinej téme. Iné sú možno napísané dobre. Môžu byť dobrou voľbou, ak si netrúfate na angličtinu, ale dopĺňala by som ich v tom prípade Ganongom.
Silbernaglov atlas nie je na zahodenie, mala som ho kúpený, ale použiť sa dá iba na opakovanie, na učenie rozhodne nie.
Treba ho brať ako doplnkovú literatúru. Tak isto som vnímala útlu knižočku Fyziologie dýchání a Fyziologie gastrointestinálního traktu, obe od Slavíkovej a Švíglerovej. Môžu vám pomôcť, ale zaobídete sa aj bez nich.
Ďalšou možnosťou sú doplnkové texty od fyziologického ústavu, ktoré vznikli pred naším skúškovým. Zrejme vám ich dajú k dispozícii cez IS. Jedny sú na neuro, druhé na zvyšné témy. Naozaj ale ide o DOPLNKOVÉ čítanie, nie je to text, ktorý využijete ako skriptá ku skúške.
Neurologická časť je písaná pomerne príjemne, prečítala som ju rýchlo. Len mi asi veľa nedala. Niektoré veci som si viac ozrejmila, niečomu pochopila. Ale témy, ktoré som potrebovala najviac (typu limbický systém), boli odbité na pár stranách. Takže som skončila na Youtube a hľadala videá. Veľa tém som našla dobre spracovaných.
Ak by ste sa vydali touto cestou, môžem odporučiť youtube kanál Armando Hasudungan – pozrela som si slušnú porciu videí a pomohli mi.
Druhý doplnkový text som bohužiaľ nestihla prečítať. Keďže má 300 strán, dali nám ho pomerne neskoro a ja som mala fyziológiu ako prvú skúšku, nezostal na to čas. Ale podľa obsahu by v ňom mali byť témy, ktoré robia často problémy. A je dobré vedieť, aká úroveň vedomostí by mala byť na skúške.
Fyziológia a ako inak si ešte pomôcť
Fyziológia je predmet, na ktorom materiálov nikdy nie je dosť, preto prikladám niekoľko bonusových stránok. Niektoré som používala viac, iné menej. Ale, ako sa hovorí, sto ľudí, sto chutí. Takže snáď vám tieto zdroje tiež pomôžu.
Multimediálne skriptá z Prahy
Fyziológia - skúška
Vždy sa snažím zbaviť najprv toho ťažšieho, ale teraz bola fyziológia prvou voľbou. Šírili sa informácie, že je oveľa nevyspytateľnejšia ako biochémia. Možno to bolo koronou, možno nie, ale nemala som pocit, že by skúšajúci boli nepríjemní a naschvál robili podrazy. Alebo boli chápavejší, pretože sme išli bez prípravy? To sa nedozviem.
Za normálnych okolností má skúška tri časti: písomnú, praktickú a ústnu. V sezóne korony sme písomnú nerobili, praktická bola v teoretickej rovine a ústna bez prípravy s jednou otázkou naviac. Takže neviem, ako vyzerá bežné skúšanie.
Na čo sa sústrediť pri učení aj odpovedi
Dôležité pri skúške je mať teoretické základy a chápať súvislostiam. Jasné, že prídu detailnejšie otázky, prejdete od jednej témy k inej a spravíte si výlet aj do kliniky, alebo iným predmetom. Ale ak to podstatné viete a chápete, nemali by vás vyhodiť.
Poctivo prejdite všetky otázky, ak niečo nechápete, neodbavte to kývnutím ruky. Ľahko sa môže stať, že sa vám to vypomstí. Prepájajte si jednotlivé témy aj s inými predmetmi, nech máte komplexný prehľad. A učte sa priebežne, oplatí sa to. Mne napríklad fyziológia pomohla na skúške z histológie.
Pri učení si dajte pozor na otázky, ktoré vyzerajú pomerne jednoducho, alebo k nim nie je veľmi čo povedať. Pri otázke, ktorú som z mojej štvorice považovala za jednu z ľahších, sme strávili asi najviac času a podrobne do detailov. Ku koncu som sa nestíhala diviť, čo sa deje. A naopak pri otázkach, z ktorých som mala rešpekt, som povedala čo viem, a nejak podrobne sme sa v tom nerýpali.
Vytiahla som si:
1.) reakční doba
2.) hypoxie, ischemie
3.) invazivní a neinvazivní měření tlaku, dlohodobé monitorování
4.) limbický systém – učení, paměť, …
Dúfala som v komplexné otázky s množstvom súvislostí a hlavne bez neura. Ale povedala som si, že aj toto je celkom v pohode, mohlo to dopadnúť oveľa horšie.
Priebeh
Začala som rozprávať o reakčnej dobe, čo sme robili na cvikách skúšajúcich však nezaujímalo. Chceli vedieť, čo ju ovplyvňuje, tak som začala rozmýšľať a dávala som jeden nápad za druhým, ale neboli spokojní, keďže som nepovedala presne to, čo chceli počuť. Myšlienky čítať bohužiaľ neviem. Chvíľu som mala pocit, že ma cez tú praktickú nepustia.
Hypoxia a ischémia bola téma, ktorú som mala celkom rada. Trochu som sa síce zamotala, keďže som chcela povedať všetko. Bez prípravy som skákala chaoticky od jednej veci k inej. Našťastie ma prerušili a dali osnovu, podľa ktorej mám hovoriť. A chceli to naozaj podrobne. Hlavne na úrovni bunky, aké pôsobky produkuje pri hypoxii. Vedela som, že tam bolo veľa skratiek pre rôzne molekuly, ale ani mi nenapadlo sa ich učiť. Takže som len točila hlavou, že neviem.
Meranie tlaku bolo veľmi rýchle, vedela som dobre všetky metódy, ale v podstate ich zaujímalo iba invazívne meranie, kedy ho používame a auskultačná metóda pri neinvazívnom.
Na limbický systém sa skúšajúci tešili, vo mne vyvolával tachykardiu. Ale nakoniec až tak nebolel. Povedala som niečo celkovo o ňom, načo je, z čoho sa skladá, ku každej štruktúre som povedala základné veci, na čo slúžia, čo sa tam odohráva. Plus prepojenie na ďalšie časti CNS.
Dosť mi pomohlo, že na skúšku sme mali stanovený časový limit. A ten sa chýlil ku koncu, takže nebol čas na podrobné otázky. Popísala som len habituaci a facilitaci. Keby bolo viac času, určite sa spýtajú aj na systém odmeny a trestu, sexuálne správanie a podobne. Tú otázku by si jednoznačne viac vychutnali.
Fyziológia a skúška z nej komplexne
Pripravte sa na to, že skúška je dialóg. Po jednej – dvoch vetách vás prerušia a začnú sa pýtať. Keď vidia, že naozaj viete, otázku môžu celkom odbiť (ako u mňa krvný tlak), aby šetrili čas. Keď nie ste tak presvedčivý, alebo máte tému, ktorú má skúšajúci rád, bude sa pýtať.
Skúšanie trvalo 30 minút (distančnou formou), čo nie je veľa na štyri otázky. Mala som pocit, že som vlastne ani nič nepovedala. Keď som vedela a bola schopná rozprávať, prerušili ma a pýtali sa otázky, z ktorých som väčšinu nevedela. Ale nebrala som to štýlom, že ma chcú potopiť. Proste majú málo času, takže hľadali hranice, čo všetko viem. Keď som nevedela, zbytočne ma nedusili, proste sme sa pohli ďalej.
Počas skúšky nebolo veľa priestoru na zažiarenie, ale ani na potopenie sa. Končila som s pocitom, že ľahké otázky premenili na ťažké a tie ťažké zase až taká katastrofa neboli. Najťažšie však bolo bez prípravy hľadať správne slová a zmysluplne formulovať myšlienky. Fyziológia vyplnila v mojej hlave obrovský priestor a občas trvalo, kým som v ňom našla, čo potrebujem.
Keby som to mala celkovo zhodnotiť, fyziológia nie je ľahká, ani príjemná skúška. Ale ak sa poctivo pripravíte a v hlave spracujete, prečo nie je tak príjemná, je to v pohode. Netreba sa nechať rozhodiť otázkami a snažiť sa povedať čo najviac.
Držím vám palce, dá sa to zvládnuť!
