Na mape som zistila, že priamo v Brne je obora. Trochu som pátrala a nápad na výlet bol jasný. Obora Holedná v Brne má veľa vysokej divej zveri, vidieť môžeš daniele škvrnité, srny a pri troche šťastia aj nejaké muflóny.
S oborami som sa zatiaľ stretla len na slovenskom Záhorí a na českej strane Bielych Karpát. Boli uzavreté a mimo civilizácie, preto som bola nadšená tým, že obora Holedná je priamo v meste a s možnosťou vstupu!
Smer obora Holedná
Vyrazili sme. Smer Brno – Kohoutovice. Je to mestská časť na západ od centra mesta. V aplikácii mapy.cz sme si terén trošku obzreli a orientačne naplánovali trasu dlhú 8 km.
Obišli sme LIDL Kohoutovice a auto zaparkovali na verejnom parkovisku hneď za kruhovým objazdom, na ulici Chopinova. Je to prakticky na úplnom konci sídliska Kohoutovice, len pár desiatok metrov od značky „koniec Brna“. Parkovacích miest je tu dosť. Brno má už nejaký ten rok rozbehnutú spoplatnenú parkovaciu politiku, ale v tejto mestskej časti sa zatiaľ za parkovanie neplatí.
Vstup do obory nie je na mape nijako špeciálne označený a tak sme sa ho vybrali hľadať. Pustili sme sa hore kopcom po „Ulici u Velké ceny“. Po ľavej strane sme minuli zopár vychodených chodníčkov smerom do lesa. Až neskôr sme zistili, že každý z nich vedie k nejakej vstupnej bráne. Na tomto úseku ich bolo pomerne veľa a nahusto. Hlavný vchod do obory sme našli až na konci nášho výletu. Viac sa ale dočítate ďalej.
Adrenalín pri vstupe
Vstup nás prekvapil.
Masívna brána, pevný plot, špeciálne upravený vstup, na ktorom visí výstražná tabuľa s nápisom „Na vlastné nebezpečenstvo“.
Úprimne? Zaváhali sme!
Hlavou mi preletela vidina stretu so zle naladeným diviakom.
Ale! V diaľke sme si všimli maminu s kočíkom, ktorá sa pokojne prechádzala vo vnútri obory.
Vstúpili sme teda aj my!
Terén pre každého
Len kúsok od bytoviek a parkoviska sme sa ocitli v inom svete. Privítal nás les plný mohutných stromov.
Obora má niekoľko hlavných chodníkov, ktoré sú výborne značené turistickými značkami. Sú len mierne zvlnené, s upraveným povrchom. Až na zopár výnimiek tu žiadny náročný terén nenájdeš, sú tu len veľmi mierne prevýšenia.
Pokiaľ sa ale chceš poriadne zadýchať, môžeš. Niektoré bočné cestičky vedú kolmo na vrstevnice.
Vo vibramoch, aj s kočíkom
Všetky hlavné chodníky sú široké a dobre upravené. Buď kráčaš po kvalitnej asfaltovej ceste, alebo (prevažne) je cesta vysypaná drobnými kamienkami. Blato ťa tu teda neprekvapí ani v čase dažďov.
Pokiaľ nemáš ambície chodiť vyslovene po úzkych lesných cestičkách, prejdeš oboru v každej obuvi. Teda okrem dámskych lodičiek.
Oboru navštevujú hlavne peší a bežci. Povrch je vhodný aj pre kočíky a bicykle (cestný cyklista tu asi pocíti istý diskomfort :)). V zime tu (podľa informačných tabúľ) kraľujú bežkári. Šírka hlavných chodníkov tomu aj nasvedčuje.
My sme oboru navštívili popoludní, v pracovný deň a v krásnom počasí. Žiadny pretlak návštevníkov sme nepocítili. Areál je naozaj rozľahlý.
Nuda alebo dobrodružstvo?
Všetko je uhol pohľadu. Z toho môjho tu nuda naozaj nehrozí. Ak hľadáš bezpečnú pohodlnú prechádzku v lese a po upravenom podklade, hlavné chodníky sú tu pre teba.
Vďaka lesným skratkám môžeš svoj pôvodný plán ľahko korigovať a zmeniť dĺžku aj náročnosť výletu.
Obora sa rozprestiera na ploche 327 ha. Nepatrí teda k obrovským, zato rôznorodá je dostatočne. Chvíľu kráčaš lesom, o chvíľu si na lúke. Nájdeš aj jazierka a hlavne všade veľa informačných tabúľ so zaujímavými informáciami.
Miestni obyvatelia
Najprv sme si vyskúšali „hlavný turistický ťah“, ale na najbližšej skratke sme odbočili. Pohľad to bol rozprávkový. Pred nami sa otvorila čistina, na ktorej sa pásli daniele škvrnité. Divé zvieratá sme potom videli ešte niekoľkokrát. Sledovali sme ich zo vzdialenosti 20-30 m, občas sme mali šťastie a dostali sme sa k nim aj bližšie. Pomohlo nám bezvetrie.
Zvieratá si tu na prítomnosť ľudí čiastočne zvykli, ale stále nestratili plachosť. Nepodarilo sa nám k nim dostať úplne blízko. Boli plaché. Ľutovali sme, že lepšiu fototechniku sme nechali doma a fotili len mobilmi.
Daniele a srny uvidíš v celej obore aj z hlavných chodníkov. Okolie ale musíš sledovať pozorne. A hlavne kráčať potichu. Zvieratá boli plaché, kmitali ušami a chvostíkmi, keď nás zacítili. Vďaka tomu sme si ich všimli.
Naopak, naša prítomnosť nijako nevyrušila divé prasatá. Áno, narazili sme aj na tie. Ich revír je ale bezpečne vymedzený, do stretu s človekom sa nedostanú. No a o obrovské mraveniská tu budete zakopávať veľmi často.
Čistota
Tak toto bolo prekvapenie! Obora bola čistá. Absolútne. Nikde sa nepovaľovali žiadne papiere, igelitky, ani ohorky od cigariet. V lesoparkovej časti je veľa smetných košov, ktoré ľudia zjavne aj využívajú.
V celom areáli sú rozmiestnené drevené lavičky a prístrešky. Niekde hustejšie, niekde menej. Ak nebola lavička, na sedenie poslúžil spadnutý strom alebo starý peň.
V obore sme sa cítili príjemne. Mestské lesy Brno sa o ňu starajú naozaj dobre.
Hlavný vstup do obory
Hlavný vstup s parkoviskom sme objavili až na konci nášho výletu. Odporúčame ho hlavne rodinám s malými deťmi a tým, ktorí nemajú ambíciu absolvovať dlhšiu turistiku.
K hlavnému vstupu sa dostanete z ulice Žebětínská, MHD zastávka má názov “Stará dálnice”.
Hneď za vstupnou bránou sú preliezky, hojdačky a krásne informačné tabule Náučného chodníka pre deti. Vyskúšali sme si aj dendrofón.
Kreslené obrázky vysvetľujú ako obora „funguje“ a ktoré zvieratá v nej žijú. Tabule sú zároveň navigáciou po Náučnom chodníku, ktorý vedie „civilizovanejšou“ časťou obory.
Blízko hlavného vstupu je veľká lúka, na ktorej nájdeš stádo jeleňov sika a ohradu s diviakmi. Tieto zvieratá tu uvidíš zaručene. Či zbadáš zvieratá aj v ostatnej časti obory, záleží už len na tvojej pozornosti.
Brno ako na dlani
Brno je veľmi rozložité mesto popretkávané kopcami s hustými lesmi. Uvedomíš si to v momente, keď vystúpiš na miesto s dobrým výhľadom.
V Brne je takých niekoľko. Jedným je rozhľadňa Holedná postavená v roku 2020. Jeden turistický chodník ťa k rozhľadni privedie aj z obory.
Nečakajte ZOO so stánkami
Obora Holedná je ideálny priestor na relax. Návštevníkom ponúka mestský lesopark aj divý les, v ktorom žije veľa vysokej zveri. Pri hlavnom vstupe ťa jelene a svine čakajú ako „na taneri“, väčšina zvierat je ale placho ponorená v lese. V celom lesoparku sú rozmiestnené informačné tabule s históriou obory a informáciami o jej štvornohých obyvateľoch.
Obora Holedná v Brne slúži turistom, cyklistom, bežcom a v zime aj bežkárom. Rodiny s malými deťmi tu majú svoj priestor tiež. Je tu veľa podnetov pre malých drobcov. Ak máš štvornohého priateľa, zoberte ho na výlet tiež. Vstup má povolený, ale len na vodítku.
Našli sme tu hlavne ticho a pohodu. Iba časť hlavného chodníka popri ohrade nás na krátkom úseku prekvapila hlukom áut. Obora je situovaná medzi vyťaženými dopravnými tepnami mesta. Vďaka nim je ale prístupná zo všetkých strán. Vstupov je naozaj veľa, zaručene nejaký nájdete.
Nečakajte ZOO so stánkami. Jedlo aj pitie si musíte doniesť sami a väčšinu zvierat musíte v ich prirodzenom prostredí objaviť.
Vstup do obory je celoročný a zdarma.
Viac oficiálnych info nájdete na stránke mesta Brno
Čo je obora?
Pre tých, ktorí sa s termínom „obora“ ešte nestretli. Výkladový slovník slovenského jazyka dáva stručné vysvetlenie: „väčší ohradený lesný priestor na dochovávanie divej zveri”.
Česká Wikipédia okrem iného dodáva: “S chovem zvěře v oborách se v Evropě začalo již ve středověku, kdy byl dotován bohatými šlechtickými rody. Tento způsob chovu přetrvává do současnosti, kdy jsou obory určeny pro chov ohrožených druhů zvěře nebo jsou využívány školami k výukovým a výzkumným účelům. V Česku se v oborách chovají hlavně srnci a jeleni, daňci, prasata, mufloni a další.”
Foto: sprt.sk
