Dnes to bude o niečom aktuálnom – prázdninová prax v ošetrovateľstve, v nemocnici. Aby ste sa jej mohli zúčastniť, musíte mať absolvovaný predmet Základy ošetrovateľstva. Keď ho máte, nič vám už nebráni vydať sa na nové dobrodružstvo.
Letná prázdninová prax v zime?
Keďže som mala Základy ošetrovateľstva v prvom semestri a skúšku z histológie som spravila rýchlo, zostalo mi veľa voľného času. Rozmýšľala som, ako ho využiť a nenapadlo mi nič lepšie ako absolvovať prax. V zime je to príjemnejšie, nepotím sa na každom kroku. Pacienti to isté. Navyše je menší nával medikov a v lete si môžem od školy úplne oddýchnuť.
Plán skvelý, ale dá sa to? Zbehla som na študijné. Vraj to nemajú radi, je to predsa len letná prax. Tak bolo rozhodnuté. Pôjdem na prax a skúsim si to vybaviť. Vedela som, že niekto s tým môže mať problém, ale za pokus to stálo.
Kam nastúpiť na prax
Jedna z najdôležitejších vecí je dostať sa do dobrého kolektívu. Na oddelenie, kde vás to bude baviť a sestričky vás pustia všetko si vyskúšať.
Zistite si o jednotlivých oddeleniach čo najviac. Nie len referencie o ľuďoch, ale zamyslite sa, aké výkony budú časté. Niekde budete odoberať krv jedna radosť, inde sa k tomu dostanete len sporadicky.
Dôležité je ešte spomenúť, že máte prax absolvovať na chirurgickom, alebo internom lôžkovom oddelení. Pod tieto odbory spadá takmer všetko, no treba na to myslieť. Dĺžka je dva týždne, ale ako sa dočítate ďalej, je to individuálne.
Začala som výberom nemocnice. Kritérium bolo jednoduché, chcem tú, čo je najbližšie. Keď máte ráno vstávať, počítate každú minútu spánku.
Z oddelení som hneď zavrhla internu. Chcela som, aby väčšina pacientov bola schopná sa hýbať a postarať sa o svoju hygienu, najesť sa a podobne. Tak som postupne škrtala. Až zostala ortopédia a popáleniny s plastickou chirurgiou. A keďže som chcela ísť so spolužiakom, ktorý na ortopédii už bol, voľba bola jasná. Ideme na popáleniny a plastiku.
Čo som počula, dobrou alternatívou je gynekologicko-pôrodnícka klinika. Predstavovala som si pod tým najmä tú pôrodnícku časť, preto ma nezaujala. Ale vraj to vôbec nemusí platiť. Navyše, robí sa tam veľa odberov krvi a infúzií (tú som ja nezažila ani raz).
Koho a ako som oslovila
Začali sme pátrať, komu napísať mail. Lekárovi, sestre, obidvom? Nemáme tam radšej zájsť osobne? Vzhľadom na to, že počas praxe máme zastávať úlohu sestričky, nie lekára, sme nakoniec zvolili vrchní sestru. Zrejme to bola dobrá voľba, lebo nás neposlala za nikým ďalším. Len sme si mali vybrať, či chceme popáleniny, alebo plastickú chirurgiu. Oddelenie to je síce jedno, ale lôžkové časti boli oddelené. Vybrali sme popáleniny.
Do mailu som napísala, že som študentka 2. ročníka všeobecného lekárstva na MU a v rámci štúdia mám predmet Prázdninová prax v ošetrovateľstve, ktorý treba absolvovať na lôžkovom oddelení. Rada by som ho robila u nich na klinike, dĺžka je dva týždne. Ak chcete, môžete pridať dôvod, prečo práve u nich, ja som vsadila na stručnosť. Je to hlavná sestra, má dosť roboty aj bez medikov.
Nezabudnite napísať termíny, kedy môžete prísť.
Do prílohy som pre istotu vložila súbor o náplni praxe, ktorý stiahnete na webe fakulty.
Odpoveď prišla o tri dni, s otázkou, či chcem plastiku, alebo popáleniny. Takže ak si zvolíte túto kliniku, napíšte rovno do prvého mailu, čo preferujete.
Vzhľadom na to, že prax je letný predmet, spomenula som to hneď v mailovej komunikácii. Pridala som otázku, či je možné na potvrdení uviesť letný termín a jednou vetou som vysvetlila prečo.
V priebehu jedného dňa som sa dozvedela, kde budem, kedy mám prísť a u koho sa hlásiť. Aj že potvrdenie budem mať s letným dátumom.
Prázdninová prax v ošetrovateľstve znie super, aké boli očakávania?
Mala som zmiešané pocity, nevedela som, čo čakať. Na jednu stranu znejú popáleniny zaujímavo, na druhú stranu hrozilo, že budeme mať ležiacich pacientov. Radšej som to príliš neanalyzovala a išla tam s tým, že uvidím, čo bude.
Prvý deň som na oddelenie prišla pred 6:30. Rovnako ako na Základoch ošetrovateľstva, aj tu potrebujete biele oblečenie – tričko, nohavice, prezúvky a pripnutú kartičku zo študijného. Keďže je klinika v hlavnej budove, prezliekali sme sa v medických šatniach „v podzemí.“
Stretnúť sme sa mali so staničnou sestrou. Tá o nás vedela, ale nepočítala s tým, že hneď prvý deň zostaneme. Mali na oddelení dosť ľudí a dvaja by sme zavadzali, takže som sa ocitla na detských popáleninách. Nebol to deň, aký som si predstavovala, v podstate som vôbec nič nerobila, u detí nie je veľmi rušno. Iba sa pozrela na niekoľko preväzov. Pustili nás skoro, ešte pred obedom. Predtým sme sa dohodli na ďalších termínoch, kedy prídeme.
Priebeh ďalších dní
Netreba sa báť oficiálneho rozpisu zo školského webu. Tam síce píšu koľko akých služieb, koľko hodín máme odrobiť a čo všetko vyskúšať. Realita je niekde inde. Z činností, ktoré by sme mali skúsiť, sme sa dostali k minimu. Možno na chirurgii by to bolo iné. Ani raz sme nezostali celú službu (sestričky majú 12-hodinovky), chodievali sme ráno a mohli odísť okolo druhej, či zostaneme dlhšie, bolo na nás.
Ďalšie dni boli oveľa lepšie ako prvý. Pri deťoch sa naozaj nič nedialo. U dospelých sme každé ráno zmerali tlak a teplotu, rozdali lieky a raňajky. Utreli prach, občas prezliekali postele. Kým sme dvaja zvládli jednu posteľ, sanitárky mali dávno hotový zvyšok oddelenia.
Nedá sa povedať, že by sme robili sesterskú robotu, bol to mix sestričiek a sanitárov. Proste ak niečo treba spraviť, sme k dispozícii. Niekoľkokrát sme skladali papiere a robili vatové tyčinky. Ale nikto nás do ničoho nenútil a primárne nás brali sestričky.
Výhodou boli vizity s minimom ľudí. Niekoľko doktorov, fyzioterapeuti a sestričky. Tie nás ale väčšinou púšťali tak, aby sme videli, ak nešlo o ich pacienta. Celkovo si myslím, že sme narazili na skvelý kolektív. Všetky sestričky boli na nás milé, mali trpezlivosť a nechali nás robiť veci, aj keby to samé spravili rýchlejšie. Ak sme sa spýtali čokoľvek, aj doktorov, dočkali sme sa odpovede.
Aj počas pohodových dní sa dá veľa zažiť
Podľa toho, čo som počula, sme mali prax počas kľudného týždňa. Všetci pacienti boli samostatní, takže sme riešili maximálne nejakú sprchu, pri ktorej treba dať dole obväzy. Ani neboli obsadené všetky izby, dokonca k nám umiestnili pána z plastiky.
Zažili sme niekoľko príjmov a počas víkendu ambulanciu, ktorá je najmä o preväzoch. Postupne sme sa začali orientovať, čo je motanda, kde je aká veľkosť, čo je sterilné a ako podávať jednotlivé veci. Strihali sme staré obväzy, podávali sestričkám a doktorom, čo potrebovali. Keď bol priestor, spravili sme ster a sami ranu natreli a obviazali. Niekoľkých pacientov sme odvážali a privážali z operačky, sem-tam sa naskytla šanca pichnúť injekciu.
Štyrom pacientom sa robili odbery, prvýkrát sme sa pozerali, dvakrát som si ich aj vyskúšala. Odbery boli asi jediné, čo mi chýbalo. Dúfala som, že ich stihnem urobiť viac. Na druhú stranu, užili sme si obväzovanie. Raz som dostala možnosť odobrať moč, čo je tiež zážitok. A naučili nás používať potrubnú poštu, takže sme nadšene ako malé deti chodili posielať materiály a so zatajeným dychom čakali, kedy sa „vcucnú.“
Treba celý čas myslieť na to, že sme nikto 🙂 Pred tým, ako sa dotkneme pacienta, mal by dať ústny súhlas. Nestretla som sa s tým, že by pacient odmietol, ale záleží aj na tom, ako ho oslovíte vy, resp. sestra. Raz sa ma jedna pani aj spýtala, či už som odoberala krv. Len som prikývla, že jasné. To, že iba raz a na spolužiačke, už vedieť nepotrebovala. Nakoniec bola spokojná, keďže to vyšlo na prvý pokus, čo vraj nie je u nej samozrejmé. Každá takáto pochvala poteší a zdvihne sebavedomie.
Prázdninová prax v ošetrovateľstve a jej bonus na záver
Čerešničkou na torte bol deň, kedy sme sa dostali na sál. Bol víkend, iba niekoľko pacientov, takže doktori neboli v strese a mohli sme im trochu zavadzať. Po tom, ako som sa bola po skončení Základov ošetrovateľstva dvakrát pozrieť na ortopedickom sále, som už bola zorientovaná v hýbaní sa pomedzi sterilné predmety. Odvážila som sa viac priblížiť a doktori nám občas dali nejaký komentár. Videli sme aj popáleniny v rozsahu, ktorý bol na JIP, ale nie na „našom“ oddelení.
Celkovo som bola s praxou veľmi spokojná. Na skoré vstávanie som si rýchlo zvykla a do nemocnice som sa tešila. Boli dni, keď sme prichádzali aj odchádzali potme. Príjemný kolektív a milí pacienti spravili prvé stretnutie s fungovaním oddelenia nezabudnuteľným. Najradšej by som zostala dlhšie, nechcelo sa mi prax skončiť.
Určite mi pomohlo, že som bola so spolužiakom, nie sama. Síce sme sa striedali a vyskúšali si tak iba polovicu vecí, ale bola to podpora. Keď bol hluchý priestor, mala som sa s kým rozprávať. Nechceli sme sa nonstop vtierať k sestričkám, aj tak si nás poriadne užili.
Na konci čakajú papierovačky
Posledný deň sme priniesli staničnej sestre vytlačený dokument z webu, súčasťou je záznam – Prázdninová prax v ošetrovateľstve. Niekoľkými vetami zhrnula naše pôsobenie a dala pečiatku s podpisom. Termín absolvovania praxe nechala voľný. Dopíšeme si ho s letným dátumom, po skúškach.
Tento papier slúži ako potvrdenie pre študijné oddelenie. Treba ho vložiť do ISu a následne nám bude udelený zápočet.
Nahrávanie je jednoduché, len kliknete na predmet Prázdninová prax v ošetrovateľstve, Odevzdávárna a sem potvrdenie vložíte. Naskenované, ideálne formát pdf.
Na záver
Prázdninová prax v ošetrovateľstve je skvelá príležitosť, ako pričuchnúť životu v nemocnici. Čo som počúvala, každému sa páčilo. Ja som ani nechcela skončiť. Je to zrazu niečo iné, po dvoch rokoch strávených pri učebniciach. Aké sú vaše skúsenosti?
